BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Slovensko je pripravené zabojovať spoločne s ostatnými krajinami eurozóny za finančnú stabilitu v Európe. Premiér Robert Fico to konštatoval po pondelňajšom mimoriadnom rokovaní vládneho kabinetu k výsledkom nedeľňajšieho rokovania rady ministrov financií Európskej únie, ktorí odobrili rad opatrení na zabezpečenie stability.
Slovensko je pripravené podieľať sa na spoločnom záchrannom mechanizme Európskej komisie, eurozóny a Medzinárodného menového fondu v objeme vyše 700 mld. eur. Jeho úlohou má byť prípadná sanácia neschopnosti krajín financovať svoj verejný dlh tak, ako sa to stalo v Grécku.
„Považujeme tento spoločný postup za nevyhnutný, len toto môže pomôcť finančnej stabilite Slovenskej republiky,“ konštatoval po rokovaní vlády, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Pavol Paška, premiér Fico. Ako dodal, odmieta preto vyjadrenia opozície namierené proti spoločným postupom Európy. Ak by Európa totiž nekonala, podľa premiéra by to malo katastrofálne následky aj pre Slovensko. Európa a jej spoločná mena podľa premiéra čelí vôbec najväčšej kríze od svojho vzniku.
Detaily záchrannej siete budú predmetom ďalších rokovaní ministrov financií Európskej únie. Minister financií Ján Počiatek však upozornil, že nejde o poskytovanie pôžičiek na bilaterálnom základe, ako je tomu v prípade Grécka, ale o multilaterálny systém založený predovšetkým na garanciách jednotlivých členských štátov pri financovaní dlhov ohrozených krajín. „Je to garančná schéma. Nie je to ten istý princíp, ako bola bilaterálna pôžička Grécku,“ konštatoval Počiatek. Aj poskytnutie takejto garancie by pritom podľa neho vyžadovalo schválenie Národnou radou SR.
Zavedením záchranného rámca pre financovanie dlhov krajín v problémoch však iniciatíva Európskej komisie v snahe stabilizovať situáciu v Európe nekončí. Ďalším krokom má byť výrazné sprísnenie rozpočtových pravidiel, dôslednejšie monitorovanie ich dodržiavania, zavedenie sankcií za ich nedodržiavanie, pričom nie je vylúčená ani debata o zavedení možnosti vylúčiť nezodpovednú krajinu z eurozóny. „Dnes legislatíva Európskej únie neumožňuje vylúčiť krajinu z eurozóny, ale moje presvedčenie je, že súčasťou tých sprísnených pravidiel by mal byť aj inštitút, ako krajinu, v prípade že nebude dodržiavať pravidlá hry, bolo možné z eurozóny vylúčiť,“ povedal Počiatek.
S opatreniami na zabezpečenie dodržiavania fiškálnych pravidiel ako aj na samotné sprísnenie týchto pravidiel má v najbližších týždňoch prísť Európska komisia. Premiér Robert Fico však naznačil, ako by nové sankčné mechanizmy mohli vyzerať. „Nebránim sa tomu, ak si krajina neplní fiškálnu konsolidáciu, nech sa jej siahne na eurofondy. Alebo nech sa jej obmedzia hlasovacie práva v Európskej rade,“ konštatoval Fico.
Ministri financií členských štátov Európskej únie sa v pondelok na schôdzke rady Ecofin dohodli na spôsobe vytvorenia tzv. záchrannej finančnej siete. Tá má slúžiť ako poistka v prípade, že by sa podobné rozpočtové problémy, v akých sa dnes zmieta Grécko, vyskytli aj v iných krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) a niektorej z nich by hrozil krach. Do špeciálneho mechanizmu vytvoreného na tento účel budú prispievať Európska komisia (EK), krajiny eurozóny združené v EMÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Samotná EK sa má pritom na celkovom balíku podieľať sumou 60 mld. eur, EMÚ 440 mld. eur a MMF prispeje minimálne polovicou sumy zabezpečenej krajinami eurozóny, teda minimálne 220 mld. eur.
Podiel Slovenska na celkovom záchrannom balíčku bude určený podielom krajiny na kapitále Európskej centrálnej banky, ktorý sa prepočíta bez krajiny, ktorej by eventuálna pomoc mala byť poskytnutá. Rovnaký mechanizmus sa používa aj v prípade bilaterálnych pôžičiek Grécku, kde podiel Slovenska predstavoval 1,02 %. V konečnom dôsledku tak platí, že čím väčšia ekonomika eurozóny by sa zachraňovala, tým väčším podielom by sa muselo angažovať aj Slovensko.
Únia sa na vytvorení záchrannej finančnej siete dohodla presne v čase, kedy Medzinárodný menový fond v nedeľu v americkom Washingtone oficiálne schválil poskytnutie úveru pre Grécko v hodnote 30 miliárd eur. Trojročná pôžička zo strany MMF bude súčasťou balíčka v hodnote 110 miliárd eur, pričom krajiny eurozóny do neho prispejú sumou 80 miliárd eur.
SITA
