Otázku aké počasie bude v lete zrejme veľmi rád nemáte?
Nieže by som ju nemal rád. Celkom chápem podobné otázky, ale keď chcem byť dostatočne zodpovedný, zle sa mi na ne odpovedá. Napríklad ženy sa ma pýtajú: „Budem mať 26. augusta svadbu, môžem si obliecť také a také šaty. Aké bude počasie?“ (smiech) Na takéto otázky sa ťažko odpovedá a neostáva mi nič iné, len ľudí ubezpečiť, že keďže ide o určité ročne obdobie, počasie v tom čase máva istý charakter a je dosť pravdepodobné, že sa bude vyvíjať podobne ako v predošlých rokoch aj v termíne, ktorý oni sledujú.
Na koľko dní dopredu sa dá presne predpovedať počasie?
Ja ako klimatológ nerobím predpoveď, ale je u nás zaužívané, že predpoveď na jeden deň sa aktualizuje niekoľko krát počas dňa. Potom sa robí predpoveď na dva až tri dni a potom predpoveď na týždeň. Platí zásada, že v predpovediach na jeden až tri dni meteorológ uvádza pomerne detailne aká bude teplota vzduchu, kde sa budú vyskytovať zrážky, aký bude fúkať vietor. Pri predpovediach na štyri a viac dní sa vyjadruje skôr rámcovo, síce tam uvádza intervaly teploty vzduchu, ale keď napríklad popisuje vietor, tak hovorí už len o smere. Hovorí o tom, či vietor bude silný alebo slabý, ale neuvádza konkrétne hodnoty. Ten predstih predpovede je taký veľký, že nie je možné s dostatočnou presnosťou zaručiť splnenie predpovedaných hodnôt.
Presný ste teda pri predpovediach tak na dva dni.
Meteorológovia majú štatisticky vyhodnotené, aká je úspešnosť ich predpovedí. U predpovedí na jeden až tri dni je úspešnosť veľmi veľká, dosahuje približne 90 percent. S ďalšími dňami samozrejme klesá.
Niekedy však máme pocit, že vám to nevyšlo ani najbližší deň, dva. Prečo?
Môže sa to stať pri niektorých špecifických situáciách, keď sa napríklad predpovedajú javy ako sú búrky, hmla alebo atmosférické zrážky. Predpoveď búrok je sama o sebe veľmi komplikovaná, pretože búrka je nebezpečný poveternostný jav, ktorý sa vyvíja veľmi rýchlo. Niekedy existuje pri predpovediach potenciál, že sa môžu vytvárať búrky, ale to neznamená, že naozaj aj budú. Meteorológ si vôbec nemôže dovoliť povedať deň dopredu, kde presne búrka bude. Niekedy vzniká problém aj pri predpovedi zrážok.
Kolegovia v práci si predpoveď počasia často pozerajú na stránke britskej BBC. Zaostávame pri predpovediach za zahraničím?
Nepovedal by som že zaostávame, ale porovnal by som naše a ich možnosti. V Británii je jedno z hlavných centier pre predpoveď počasia vo svete. Sú vybavení personálne, majú odborníkov a zároveň sú vybavení aj technicky, to znamená, že majú k dispozícií také počítače, ktoré sú schopné spracovávať veľké množstvo údajov. Sú vybavení ako svetové centrum predpovede počasia, takže ich možnosti sú s našimi neporovnateľné.
Využívame ich produkty k tomu, aby sme ich prispôsobovali na naše regionálne podmienky a robili predpovede pre Slovensko. Samozrejme, možno to na prvý pohľad vyznieva, že ťaháme za kratší koniec, čo je asi aj pravda pri technických prostriedkoch. Na druhej strane veľmi záleží od toho, ako je konkrétny meteorológ skúsený a ako k svojej práci pristupuje. Tak ako všade inde, záleží na tom, kto na danom poste v danej chvíli pôsobí.
Poďme k vašej oblasti, a to charakteru počasia z dlhodobého hľadiska. Zmeny v klíme porovnávate na základe 30 ročných období. Je to dostatočne dlhá perióda na ich zachytenie?
Podľa toho o aký meteorologický prvok ide. Je to kompromisná dĺžka, keď zoberieme napríklad denné úhrny zrážok, 30 rokov je málo. Ale už u priemernej mesačnej teploty vzduchu je to dostatočné obdobie, aby sa počas 30 rokov vyčerpalo skoro všetko, čo sa môže s danou charakteristikou meteorologického prvku udiať. Mali by to byť obdobia, ktoré sú akceptovateľné pre celý svet, takže je to aj o možnostiach. Niektoré štáty totiž nemajú sieť meteorologických staníc rozvinutú tak ako u nás a nemajú takú tradíciu. Stanovil sa aj akýsi kompromis medzi zložitosťou jednotlivých charakteristík meteorologických prvkov a aj medzi možnosťami jednotlivých meteorologických služieb.
Bolo posledné obdobie, ktoré začalo v roku 1981 a skončilo vlani v porovnaní s obdobím predchádzajúcich tridsiatich rokov v niečom mimoriadne?
Bolo zaujímavé tým, že sa v porovnaní s obdobím 1951 až 1980 výrazne líšilo v dlhodobých charakteristikách meteorologických prvkov. Odvtedy, ako sa u nás robia meteorologické merania, teda od polovice 19. storočia, sa to nikdy nestalo. Vždy sa výsledky klimatických pomerov pri spracovaní považovali za málo sa meniace alebo takmer konštantné. V období 1981 až 2010 sa veľa charakteristík meteorologických prvkov v porovnaní s predchádzajúcim 30 ročným obdobím výrazne zmenilo. Očakávalo sa to z čiastkových výsledkov a potvrdilo sa to po uzavretí tohto tridsaťročia.
Čo konkrétne sa výrazne zmenilo?
Teraz, keď sa začali spracovávať prvé výsledky sa ukázalo, že zmeny boli pri niektorých mesiacoch také veľké, že napríklad mesiace január a máj sa oteplili viac ako o jeden stupeň Celzia v porovnaní s januárom a májom v rokoch 1951 až 1980. Nejde len o teplotu vzduchu, ale napríklad aj o snehovú pokrývku. Došlo k rozptýleniu začiatku a konca trvania snehovej pokrývky.
V poslednom tridsaťročí je bežné, že na rovnakom mieste sa prvý deň so snehovou pokrývkou vyskytne už v poslednej dekáde októbra, čo sa v roku 2003 stalo aj v Bratislave, ale počas zimy 1997/1998 sa snehová pokrývka vôbec nevyskytla napríklad na niektorých miestach na juhu Podunajskej nížiny.
Považuje sa to za nový prvok, pretože spracovania našich predchodcov vždy uvádzali, že Slovensko sa nachádza v takých prírodných podmienkach, že sa na jeho území aspoň pri jednej situácii v zime vytvorí stav, že na zemskom povrchu bude snehová pokrývka. Z výsledkov, ktoré už máme k dispozícií vyplýva, že to už neplatí.
Nemohlo to byť tak, že mimoriadne bolo skôr obdobie 1951 – 1980?
Nie, je to presne naopak.
Bežným ľudom oteplenie o jeden stupeň veľa nehovorí. Čo sa vlastne deje?
Dochádza k posunu klimatických podmienok v južno-severnom smere. Súčasné teplotné podmienky na južnom Slovensku sú také, že napríklad v Hurbanove v niektorých rokoch dosiahla priemerná ročná teplota vzduchu až 12,1 stupňa Celzia. To sú podmienky, ktoré zodpovedajú Pádskej nížine v Taliansku. Je to posun o dva stupne, pričom, už keď je priemerná ročná teplota o pol stupňa vyššia ako je normál, rok sa považuje za nadnormálne teplý. Je to príklad, aké sú tie posuny výrazné. Teplotné podmienky, ktoré boli štandardné na Podunajskej nížine, začnú byť štandardnými napríklad v oblasti stredného Považia.
Ideme od štandardu k extrémom?
Teplotné pásma sa budú posúvať do severnejších zemepisných šírok a vyšších nadmorských výšok. Extrémy je silné slovo, hoci sa dejú. Napríklad minulý týždeň vo štvrtok, bolo extrémne teplo na siedmeho apríla. Počasie sa začína správať veľmi nevyvážene a ako keby sa posúvalo v krátkom čase z jednej krajnosti do druhej. Veľmi rýchlo sa menia teplotné podmienky. U nás je to typické najmä pre zimu. V posledných rokoch sme zaznamenali veľmi výrazné výkyvy v teplote vzduchu. Pre chronicky chorých ľudí až nebezpečné.
A čo sa týka leta?
Vývoj naznačuje, že v lete by sa mal zmeniť režim zrážok. U nás, v klasických klimatických podmienkach platilo, že v lete sa síce vyskytovali búrky, ale zároveň sa vyskytovali aj trvalejšie dažde a príroda nemala problémy s tým, aby bola dostatočne zásobovaná vlahou. Vývoj, ktorý sme počas približne posledných dvadsiatich rokov zažili, naznačuje, že v budúcnosti sa zrážky budú koncentrovať skôr do kratších období a malo by ísť skôr o búrky. Pri zužitkovaní zrážok nastane problém, pretože zrážky spadnú v krátkom čase. Prebytok v danom okamihu odtečie, možno niekde narobí škody a potom nastane určité obdobie, môže byť aj pomerne dlhé, kedy sa zrážky nebudú vyskytovať.
Hrozia nám teda suchá?
Suché obdobia sa môžu vyskytovať a zhoršiť sa to môže ešte tým, že budú pravdepodobne pribúdať vlny horúčav. Pôjde o viacdenné obdobia, kedy teplota vzduchu bude dosahovať veľmi vysoké hodnoty. Už teraz je úplne bežné, že prakticky každé leto v tých najteplejších oblastiach Slovenska teplota vystúpi nad 35 stupňov. V minulosti to nebývalo, za hranicu sa považovalo 30 stupňov, čo už bol tropický deň. Ukazuje sa, že tá hranica sa trochu posunula a 30 stupňov sa začína objavovať aj na začiatku mája. V priebehu leta je to úplne bežné a dokonca aj v prvej polovici septembra sa nezriedka objavujú dni, keď teplota dosiahne 30 stupňov Celzia a viac. Rozširuje sa obdobie, kedy môže teplota vzduchu u nás dosiahnuť tropické hodnoty.
Ako by malo na Slovensku vyzerať štandardné leto?
Mali by byť uspokojení aj tí ľudia, ktorí majú radi slnečné počasie, kedy je horúco a dá sa kúpať, ale zároveň by mali byť spokojní aj tí ľudia, ktorým vyhovuje počasie, aké býva v Holandsku, kde v lete fúka vietor, je premenlivá oblačnosť a občasné prehánky. Charakter počasia by sa mal v lete striedať. Začína však prevládať skôr počasie so zmenšenou oblačnosťou s horúčavami, čiže počasie, ktoré vyhovuje ľuďom, ktorí majú v lete prázdniny a nemusia chodiť do práce.
Holandská časť leta sa stáva minulosťou?
Pre takéto počasie sa nevytvárajú veľmi dobré predpoklady.
Je aj silný vietor, ktorý niekoľko dní sužoval krajinu prejavom klimatickej zmeny?
Silný vietor, patrí k prejavom počasia na našom území. V tomto ročnom období sa vyskytuje pravidelne a môže fúkať aj viac dní. Pri poslednej takejto udalosti však dosiahla rýchlosť vetra v nárazoch na Lomnickom štíte 187 kilometrov za hodinu, čo znamená, že aspoň od roku 1951, tam bola vyššia rýchlosť vetra v nárazoch zaznamenaná iba v decembri 1974 a v novembri roku 1977, keď rýchlosť vetra dosahovala 204 kilometrov za hodinu. Tento vietor bol podmienený vzájomnou polohou tlakovej výše nad Severným morom a tlakovou nížou nad západným Ruskom.
Rast teploty má vplyv aj na zrážkovú činnosť. Čaká nás menej snehu či viac dažďov?
Veľmi záleží na tom, aké je rozloženie tlakových útvarov, prúdenie vzduchu, vlhkosť a stabilita atmosféry. Keď sú podmienky vhodné na to, aby sa vytvárala oblačnosť a je dostatok vlhkosti, môže padať veľmi veľa zrážok. Pekný príklad bol rok 2010, ktorý bol rekordne daždivým rokom. Od začiatku meteorologických pozorovaní nikdy nenapršalo toľko zrážok ako v minulom roku. Neboli to pritom len zrážky, ktoré padali pri búrkach, ale práve naopak. V porovnaní s minulými rokmi, kedy dominovali búrkové lejaky, v roku 2010 to boli veľkopriestorové zrážky. Na Slovensku sa teda vytvorili podmienky pre povodne veľkého rozsahu. V okolitých štátoch sa to stalo už skôr.
Zrejme na oteplenie budú reagovať aj živočíchy a rastliny. V budúcnosti teda medvede nebudú v zime spať a kliešte na nás budú číhať aj na vysokohorských túrach?
Je to zaujímavá otázka, pretože sa stalo, že niektoré sťahovavé vtáky už neodlietajú. Tak ako sa narušuje režim zrážok alebo snehovej pokrývky, narušuje sa aj režim zimného spánku niektorých zvierat. Teplotné podmienky sú také, aké sú, a zvieratá na to veľmi citlivo reagujú a sú zmätené. Keď sme pri medveďoch, asi to nemajú jednoduché, pretože sa stáva, že aj uprostred zimy je tak teplo, že ich to môže prebudiť.
Do akej miery je oteplenie prirodzené a akú úlohu zohrala činnosť ľudí?
To oteplenie nie je prirodzené. Keby to boli len kolísania, ktorú sú v rámci štandardných odchýlok, na ktoré sme boli v minulosti zvyknutí, tak by sme si hovorili, je to iba kolísanie. Ale pretože tie rozdiely sú už také veľké, odporúča sa používať výraz klimatická zmena. Klimatické zmeny tu boli ja v minulosti, ale boli v dlhých časových obdobiach neporovnateľných s tak krátkym časom, ako prebiehajú zmeny v súčasnosti.
Globálne otepľovanie má však svojich odporcov a hoci nemusia byť vo väčšine, ich hlas zaznieva dosť silno.
To, čo sa teraz deje je ovplyvnené činnosťou človeka, aj keď sú na to, rozporuplné názory. Existujú skupiny, ktoré tvrdia, že to tak nie je a ďalšie, že to tak je.
Ja vychádzam z výsledkov meteorologických meraní a tie potvrdzujú názory, že sa s klimatickým systémom niečo stalo. To čo sa teraz deje s počasím, je dôsledok narušenia stability klimatického systému. Ide o zložitý systém, do ktorého vstupujú rôzne súvislosti, ktoré sú pre ľudí často ťažko predstaviteľné.
Sú to vzťahy medzi zemským povrchom a oceánmi, atmosférou, a potom aj v rámci jednotlivých kontinentov. Vstupuje do toho aj to, aká je lesnatosť kontinentov a je známe, že v Južnej Amerike sa zalesnenosť výrazne znižuje, čo má podľa mňa výrazný vplyv na klimatický systém, aj keď sa to niekedy bagatelizuje.
Niektoré opatrenia v boji proti otepľovaniu sú skôr kontraproduktívne. Čo by sme teda mali robiť aby leto ostalo letom a aby si budúca generácia užila sneh napríklad aj v okolí Lučenca?
Použijem príklad s ozónovou dierou. Keď sa zistilo, aký má pôvod, v niektorých technológiách sa museli vylúčiť isté postupy, aby sa zabránilo redukcií ozónovej vrstvy. Náznaky nápravy sa objavujú až teraz a bude trvať ešte niekoľko desaťroční, kým sa ozónová vrstva vráti do pôvodného stavu. Ak by sme si uvedomili vážnosť situácie, ktorá hrozí klimatickému systému v súvislosti s vplyvom človeka, museli by sme zmeniť spôsoby využívania a nadobúdania energie. A aj keď by to človek urobil veľmi rýchlo a na celom svete, čo je dosť iluzórne, neverím tomu, že zmeny sa budú dať uskutočňovať globálne. Ak sa aj budú robiť určité opatrenia, budú to skôr, regióny, ktoré sa budú snažiť niečo urobiť, ale systémový prístup stále chýba. To znamená, že vývoj, ktorý dnes prebieha bude mať tendenciu pokračovať ďalej, aj keď si myslím, že stále existujú šance, aby sa to ešte zvrátilo. No ak sa aj začnú robiť protiopatrenia, prejaví sa to až s časovým odstupom.
Slovensko zrejme nepatrí ku krajinám, ktoré je globálnym otepľovaním ohrozené tak výrazne ako iné krajiny.
Nie, sme krajina s mnohotvárnymi podmienkami. Máme rôzne výškové stupne a keď vznikne problém, ak napríklad niektoré oblasti budú permanentne postihované suchom, máme šancu pestovanie niektorých poľnohospodárskych plodín presunúť do vyšších výškových stupňov alebo severnejších regiónov.
Poľnohospodári už prišli na to, že kukurica sa dá pestovať aj tam, kde sa predtým nedala a paradajky dozrievajú v Medzilaborciach, čo pred 40 rokmi bežné nebolo. Dnes sa im tam darí. Tým, že je Slovensko prírodne mnohoraké, malo by dôsledky globálneho otepľovania znášať lepšie. Nedopadneme tak zle, ako napríklad v subtrópoch, kde ide o problém veľmi vážny.
Niektoré územia však pravidelne trápia povodne. Stali sa povodne u nás pravidlom?
Veľmi pravidelne sa vyskytujú povodne z búrkových lejakov, takzvané bleskové povodne, ktoré síce zasahujú malé územie, no vyskytujú sa aj tam, kde sa to neočakávalo.
Riečna sieť v týchto lokalitách nie je schopná zvládnuť obrovské prívaly vody, ktoré tam v krátkom čase začnú tiecť.
Objavujú sa intenzívne búrky, ktoré sú spojené s lejakmi a takýchto situácií rozhodne pribudlo. Bolo ich veľmi veľa už aj v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia, ešte viac ich však bolo v prvej dekáde 21. storočia. Toto považujem za problém Slovenska.
A čo sa týka veľkých povodní?
Ukázalo sa, že aj problém veľkých povodní tu stále existuje a povodne sa môžu vyskytovať kedykoľvek, aj v zime. Dokonca v zime je ten problém ešte vážnejší ako v lete, pretože počas zimy môže povodeň komplikovať to, že zemský povrch je zamrznutý a voda nemôže vsakovať do pôdy. Zrážky, ktoré spadnú, veľmi bezprostredne odtekajú po zemskom povrchu do vodných tokov, nefunguje výpar, tak ako v lete, čo všetko môže povodeň a jej priebeh cez zimu zvýrazňovať. Ukázalo sa to aj počas minulých zím.
Hovorili ste, povodne z bleskových lejakov sú aj tam, kde to nik neočakáva. Poznáte územia, ktoré majú najvyššie riziko, že ich povodne zasiahnu?
Veľmi rizikovým územím je východné Slovensko, ktorého riečna sieť má stromovú štruktúru a rieky sa vo Východoslovenskej nížine spájajú. Keďže je to nížina, spomaľuje sa odtok, a keď sa povodne opakujú, voda sa tam môže tak nahromadiť, že vznikajú územia, ktoré sú dlhšiu dobu zatopené.
Opačným príkladom je Váh, ktorý sa ukázal ako vodný tok, ktorý vie nápory vody zvládnuť. Na rieke je postavených veľa priehrad, takže odtok vody sa dá do určitej miery regulovať.
SHMÚ monitoruje stav počasia pravidelne, meria zrážky, teplotu i radiáciu. Dokážete včas varovať ľudí, že ich okolie zasiahnu prudké dažde, ktoré môžu spôsobiť lokálnu povodeň?
Obor predpovedí a výstrah vydáva výstrahy dôsledne. Ich účel spočíva v tom, aby si ľudia uvedomili, že sa môže vytvoriť situácia, ktorá môže spôsobiť škody. Výstrahy netreba chápať tak, že sa za každú cenu naplnia, tak ako je to uvádzané, ale treba sa pripraviť na to, že nebezpečný poveternostný jav sa môže vyskytnúť so všetkými následkami. Je to dôležité napríklad ak sa realizujú stavby a majú tam povedzme žeriav. Po výstrahe na silný vietor, ktorá sa vyskytuje pomerne často, by si naň mali dať pozor.
Veď práve, výstrahy sú časté a možno ich vydávate aj preventívne a pre veľkú oblasť. Viete však napríklad zavolať do Handlovej a varovať ich, že im čoskoro hrozí povodeň?
Je to problém, o ktorom som hovoril na začiatku. Treba rozlišovať, že s akým časovým predstihom môžem danú a rôzne konkrétnu výstrahu dať. Všeobecné výstrahy sa dajú dať s dosť veľkým časovým predstihom. Keď ide o konkrétnu výstrahu, kedy je reč o nejakom meste, v ktorom sa to stane, predstih nie je taký veľký. V niektorých prípadoch sú to doslova len jedna, dve hodiny alebo ešte kratší čas. Pri búrkach neostáva veľmi priestor na upozornenie, ale určitý priestor tu je vždy.
Dochádza k posunu klimatických podmienok v južno-severnom smere. Súčasné teplotné podmienky na južnom Slovensku sú také, že napríklad v Hurbanove v niektorých rokoch dosiahla priemerná ročná teplota vzduchu až 12,1 stupňa Celzia. To sú podmienky, ktoré zodpovedajú Pádskej nížine v Taliansku.Pavel Faško
Sú prípady, kedy aj hodina môže byť veľmi cenná.
Iste. Aj za polhodiny sa dajú veci upraviť tak, že ak aj vzniknú škody, nemusia byť také veľké. Nehovoriac už o tom, že ľudia nemusia zbytočne zomrieť. Má to svoj význam, no myslím, že kooperácia medzi meteorológom alebo pracoviskom kde pôsobí a medzi konkrétnym prijímateľom výstrahy by sa mala ešte doriešiť.
Počasiu sa venujete z dlhodobého hľadiska. Prácu meteorológov vidíme denne v médiách, kto je však závislí na práci klimatológa?
Naše výsledky využívajú napríklad školy a vedecké pracoviská. Veľmi veľa údajov, ktoré možno označiť ako produkty klimatológie využíva stavebníctvo. Ďalej sú to napríklad policajti, kriminalisti a ľudia z oblasti súdnictva. Dôležité informácie sprostredkujeme aj vodohospodárom či poľnohospodárom. Ak si uvedomíme význam adaptačných opatrení v súvislosti s dôsledkami klimatickej zmeny, nadobúdajú informácie klimatológov aj strategický význam.
Keď ľuďom hovoríte, že nás čoraz viac čakajú extrémy počasia, ste tak trochu poslom zlých správ. Vy ste v tom, čo nás čaká skôr optimista alebo pesimista?
Som skôr pesimista (ticho). Určite nie optimista. Je mi to ľúto.
Ktoré ročné obdobie máte najradšej? Alebo skôr, ktoré je pre vašu prácu najzaujímavejšie?
Nemám rád zimu. Páči sa mi jar, pretože je to obdobie, ktoré je dynamické a všade vidieť vývoj. Som však alergik, takže to čo sa deje vonku aj naplno cítim. Keďže nemám rád príliš vysoké teploty, po jari mi ostáva len jeseň. Je to také nostalgické obdobie, ktoré má svoje čaro, keďže počasie vás vtedy nemusí prekvapiť tak ako v iných ročných obdobiach. Jeseň je zaujímavým ročným obdobím pre tých, ktorí nemajú radi náhle zmeny.
V poslednom čase akoby sa jeseň a jar pomaly skracovali. Prechody z jari do zimy sú krátke. Zdá sa, že prichádzate o svoje obľúbené ročné obdobia.
Je to tak. Klasická jeseň sa vyskytuje málokedy, pretože jeseň by u nás mala byť poznačená tým, že by malo byť rôzne dlhé babie leto. Teraz sa stáva, že babie lete je po častiach, dva dni je pekne, potom je desať dní veľmi nepríjemne, potom sa to opäť ustáli a svieti slnko. No ustálené jesenné počasie, ako tu zvyklo bývať, sa teraz vyskytuje zriedkavo.
Zdá sa, že keďže sa klíma takto mení, pranostiky budú minulosťou. Máte svoju obľúbenú, ktorá ešte ako-tak platí?
Ako keby niektoré začali menej platiť, čo sa ukazuje aj pri ľadových mužoch. Bola to veľmi praktická pranostika, ak sa ňou ľudia riadili, nehrozilo im, že im teplomilné rastliny zmrznú. Dnes sa ukazuje, že to až tak úplne nie je, pretože už niekoľkokrát sa stalo, že teplota na začiatku mája dosiahla teplotu vzduchu vyše 30 stupňov, čo spôsobilo to, že aj keď prišlo ochladenie, ktoré sa označuje ako ľadoví muži, už to neboli ľadoví muži. Teplota síce klesla, no nedosiahla také záporné hodnoty, aké bývali v minulosti. Toto je pranostika, ktorá je v súčasnosti narušená
Ale sú ešte také, ktoré fungujú, nie?
Celkom dobre stále funguje vianočný odmäk. Ide o oteplenie, ktoré prichádza po začiatku zimy, ktorý sa u nás prejavuje niekedy v priebehu prvých dvoch dekád decembra. V období Vianoc sa potom na smolu všetkých tých, ktorí sa chystajú na lyžovačku, oteplí. Stalo sa to aj počas tejto zimy.
Zhováral sa Lukáš Melicher