BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – Slovenská hokejová reprezentácia sa z XXI. zimných olympijských hier vo Vancouveri vráti domov bez vytúženej medaily. Rozhodla o tom najmä zlomová tretia tretina sobotňajšieho súboja o olympijský bronz, ktorú lepšie zvládli hokejisti Fínska. Reprezentanti Suomi od ZOH 1988 v Nagane v sobotu hrali tretí duel o bronzové medaily – a tretíkrát ho úspešne zvládli. Zverencom Jána Filca premiérová účasť v bojoch o medaily v histórii ZOH nevyšla podľa ich predstáv. Agentúru SITA interesovalo, ako ich záverečné vystúpenie na ZOH 2010 vo Vancouveri videli bývalí československí a slovenskí reprezentanti a ako ich vystúpenie na olympijskom turnaji v Kanade hodnotia celkovo.
Pavol Svitana (bývalý československý hokejový reprezentant):
„Podľa mňa to bola veľká smola, že sa nám nepodarilo do úspešného konca dotiahnuť tento súboj o bronz. Mrzieť nás môže najmä nezvládnutá tretia tretina, predovšetkým pokiaľ ide o vylúčenia. Aj keď v tomto smere nemôžu mať čisté svedomie ani rozhodcovia. Tresty udeľovali akosi divne. Podľa mňa neboli vždy férové. Najmä tá presilovka 3:5 bola zlomová. Ona zvrátila vývoj celého zápasu. Je to veľká škoda, že táto generácia sa nevracia domov s medailou. Zaslúžila si ju. Pri dvojgólovom náskoku som veril, že sa to podarí. Na olympiáde sme odohrali dva smoliarske zápasy. Ako proti Kanade, tak aj proti Fínsku. Stačilo veľmi málo, aby sme cez týchto kvalitných súperov prešli. Ak mám hodnotiť výkon slovenských hokejistov celkovo, boli veľmi kvalitné. Slováci odohrali zápasy, na ktoré sa dlho nezabudne. Veď dostať sa do záverečných bojov o medaily, to sa nepodarí každý deň. Škoda, že zatiaľ čo individuálni športovci môžu na jednej olympiáde získať aj viac medailí, hokejisti iba jednu. Naši hráči by si za výborné výkony so Švédskom, Kanadou i Fínskom nejakú minimedailu určite zaslúžili. Hrali veľmi dobre, no v rozhodujúcich chvíľach im chýbalo často spomínané športové šťastie.“
Eduard Hartmann (bývalý slovenský hokejový reprezentant):
„Škoda, že v rozhodujúcich chvíľach zápasu o tretie miesto na olympiáde sme nemali to povestné športové šťastie. Chýbalo nám najmä vtedy, keď sa puky odrážali od žrdiek a konštrukcií súperovej bránky. A teraz nemyslím iba na súboj o 3. miesto s Fínskom, ale aj na stretnutie o postup do finále ZOH s Kanadou. K výnimočnému úspechu Slovákov chýbali doslova centimetre, ak nie priamo milimetre. Chlapci hrali výborne až do konca turnaja, škoda, že v tretej tretine s Fínskom boli tak často vylučovaní… Tie oslabenia ich obrali o veľa síl. Za predvedené výkony si bronzovú medailu určite zaslúžili… Ale aj takú podobu má hokej. Hranicu medzi výhrou a prehrou v ňom tvorí množstvo maličkostí. V prípade súboja Slovákov s Fínmi nimi bol napríklad aj nie celkom rovnaký meter rozhodcov na aktérov tohto súboja. Aspoň ja som mal ten pocit. Ak mám vystúpenia slovenských hokejistov na tejto olympiáde hodnotiť celkovo, musím povedať, že sme odohrali niekoľko výborných zápasov, dostali sa medzi štyri najlepšie kolektívy, čo je niečo výnimočné. Je zákonité, že za takej situácie chlapci chceli ešte viac, no nevyšlo to. Chlapci, ktorí vedeli, že v takejto zostave nastúpili poslednýkrát, hrali veľmi dobre. Všetci v tíme si jasne uvedomovali, čo chcú na tejto olympiáde dokázať. A od prvého zápasu za tým aj išli. Všetci vedeli, o čo na tomto turnaji hrajú. Ale tých vylúčení proti Fínom bola veľká škoda… Presilovky rozhodli o majiteľoch bronzových medailí. Hráči okolo Zdena Cháru však domov môžu prísť so zdvihnutou hlavou. Slovensku svojimi výkonmi urobili veľmi dobrú reklamu. Na predvedené výkony môžu byť právom hrdí.“
Róbert Pukalovič (bývalý slovenský reprezentant):
„Samozrejme, že chlapci sú po poslednom zápase na tejto olympiáde veľmi smutní a nešťastní. Veď prehrali posledný zápas na veľkom turnaji a to nikomu nepridáva na nálade. Ale za tie výkony, čo predviedli vo Vancouveri, môžu prísť domov so vztýčenou hlavou. Nemusia sa za nič hanbiť. Boli výborní. Aj v zápase s Fínskom, len nemali šťastie na to, aby dali viac gólov, lebo možností si vypracovali dosť. Pokiaľ ide o ich výkony na olympiáde v Kanade, boli to pamätné zápasy. Na mnohé z nich budú fanúšikovia dlho spomínať. Dostať sa do najlepšej štvorky na olympiáde je veľký výkon. Všetci hráči, ktorí na olympiáde štartovali, hrali výborne. Celé mužstvo bolo skvelé, no z môjho pohľadu dvaja hráči z neho svojimi výkonmi vyčnievali. Brankár Jaroslav Halák a Paľo Demitra. V prípade brankára Haláka som jeho výborné výkony bral tak trochu aj ako vyburcovanie sa k supervýkonu a ako takú športovú vzburu. Jaro chcel práve vo Vancouveri celej Kanade dokázať, že je výborný brankár, hoci v jeho klube má túto sezónu veľmi ťažkú pozíciu. Verím, že to teraz dokázal a že sa v Montreale častejšie dostane do bránky. Veľmi milým prekvapením pre mňa osobne sú tiež výkony Paľa Demitru, ktorý v domácom vancouverskom prostredí odohral životný turnaj. Bol výborný a pritom ešte pred niekoľkými týždňami nad jeho účasťou na ZOH visel veľmi veľký otáznik. Takmer jednu sezónu sa trápil s dvakrát operovaným ramenom, liečiť sa musel prísť aj na Slovensko, do tohto ročníka NHL naskočil iba tesne pred olympiádou, ale čo predvádzal na nej, to bola fantázia. Pre mňa je najpríjemnejším prekvapením celého olympijského turnaja.“
Marek Uram (bývalý slovenský hokejový reprezentant):
„Výkony našich hokejistov na celej olympiáde boli skvelé. Hrali výborne aj napriek tomu, že sa domov nevrátia s tou vytúženou medailou. Ich hra musela fanúšikom priniesť množstvo pekných zážitkov. Bolo radosťou sledovať ich šikovné akcie. Nechcem hovoriť iba o jednom zápase, ktorý im nevyšiel podľa predstáv. Ja budem hodnotiť ich vystúpenie globálne. Slovenskí hokejisti na olympiáde urobili kus poctivej roboty. Dokázali, že stále patríme do svetovej špičky. Veď dostať sa na takomto veľkom turnaji do prvej štvorky – to je niečo výnimočné. Navyše si treba uvedomiť, že pre tento olympijský turnaj zastavili všetky významné hokejové súťaže. Urobili to preto, aby na olympiáde mohli štartovať všetci najlepší hráči sveta. A my na takom špičkovom podujatí hráme o medaily! Čo viac si môžeme želať? Patriť na vancouverskej olympiáde medzi štyri najlepšie hokejové mužstvá je fantastický úspech. Netreba sa teraz už trápiť tým, že nám nevyšiel zápas o bronz, treba sa tešiť z toho, že sme štvrtí na svete. Treba sa tešiť z toho, že táto generácia hráčov vrátila slovenský hokej tam, kde ešte pred siedmimi – ôsmimi rokmi zaslúžene bol.“
SITA