V roku 2026 čelí Európska únia viacerým vážnym problémom naraz. Ekonomický rast je veľmi nízky, energetická bezpečnosť stále nie je vyriešená, obranné schopnosti sú nedostatočné a rozhodovanie v krízových situáciách ostáva pomalé a nejednotné.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa hovorilo o prebudení Európy. Realita je však iná. Ekonomika EÚ rastie pod 1,5 percenta ročne, kým Čína, India aj USA sa posúvajú rýchlo dopredu.
Neschopnosť rýchlej reakcie
Ceny energií kolíšu, Nemecko ešte stále hľadá spoľahlivú náhradu za ruský plyn a celoeurópsky plán diverzifikácie chýba. V obrane pokračuje rozdrobenosť – jednotlivé štáty nakupujú vlastné zbrane bez koordinácie, zatiaľ čo Rusko, Čína, aj USA budujú jednotné a masívne kapacity.
Fico, Trump a ohováranie EÚ: Zahraničná politika ako liečenie sebaizolácie - KOMENTÁR
Ukrajina dostáva od EÚ výraznú pomoc – na roky 2026 až 2027 približne 90 miliárd eur v pôžičkách, z ktorých väčšina smeruje na zbrane. Pomoc je veľká, no stále nestačí na zvrátenie situácie a najmä nie je súčasťou jasnej dlhodobej stratégie.
Najväčší problém však nie je len v peniazoch či zbraniach, ale v spôsobe rozhodovania. Takmer všetky dôležité otázky – sankcie, rozpočet, rozšírenie, obrana – vyžadujú jednomyseľnosť 27 členských štátov. Každé veto dokáže celý proces zastaviť. Výsledkom je chronická pomalosť a neschopnosť reagovať rýchlo na skutočné hrozby.
Tri kľúčové zmeny
Ak chce Európska únia v nasledujúcich rokoch zostať relevantným globálnym hráčom, potrebuje zásadné reformy zmlúv. Tri zmeny sú kľúčové, či sa nám to páči, alebo nie:
- Prechod na kvalifikovanú väčšinu v otázkach vonkajšej politiky a obrany – aby sa eliminovalo veto jedného či dvoch štátov pri najdôležitejších rozhodnutiach.
- Možnosť spoločného európskeho zadlžovania na financovanie obrany a strategických technológií – ako to odporúčala aj Draghiho správa.
- Zvýšenie rozpočtu EÚ na úroveň aspoň 1,8 až 2 percentá hrubého národného dôchodku – inak nie je možné plniť ambície, ktoré si Únia sama stanovila.
Bez týchto reforiem sa EÚ v horizonte 2026 až 2030 nestane geopolitickou mocnosťou. Naopak, hrozí, že sa postupne premení na kontinent s vysokými sociálnymi štandardmi, ale s minimálnym vplyvom vo svete.
Čas na zmenu sa kráti. Nie preto, že by boli ostatní hráči neporaziteľní, ale preto, že EÚ sama seba postupne oslabuje nečinnosťou.
O desať rokov sa už nebude hodnotiť, koľko peňazí sme minuli. Bude sa hodnotiť, či sme mali odvahu urobiť potrebné rozhodnutia.
Teraz ešte máme šancu. Ale už len teraz.
