Europoslanec Branislav Ondruš hodnotí svoje minuloročné pôsobenie v Európskom parlamente (EP) ako úspešné. Priznáva však, že pozícia nezaradeného poslanca je výzvou.
Idealistickí aktivisti v europarlamente
Napriek tomu, že jeho strana Hlas-SD nie je súčasťou žiadnej z politických skupín europarlamentu, podarilo sa mu vybudovať si rešpekt najmä vďaka odbornosti a kontaktom v sociálnej oblasti. „Môj hlavný cieľ bol, aby som si dokázal vybudovať pozíciu,“ hovorí s tým, že dnes už úzko spolupracuje s ľavicovými frakciami a pôsobí ako ich „tieňový člen“ pri kľúčových hlasovaniach.
Okno do sveta: Európa musí ukázať zuby, na Ameriku sa už nedá spoliehať - ROZHOVOR
Jedným z najväčších prekvapení pre Ondruša bol nedostatok praktických skúseností europoslancov z exekutívy, podľa jeho slov je tam príliš veľa „idealistických aktivistov“, ktorí nedomýšľajú realizáciu svojich návrhov v praxi. Tento odstup od reality sa prejavuje aj v ignorancii potrieb východnej Európy. „My z východnej Európy poznáme západné reálie oveľa viac, ako politici zo západnej časti EÚ poznajú reálie u nás na Slovensku,“ skonštatoval.
Západní kolegovia si podľa neho často neuvedomujú sociálne dopady ekologických politík či technologické rozdiely v priemysle, ktoré musíme na východe dobiehať zvýšeným počtom nadčasov a nočnej práce.
Európske zamestnanecké rady
Ústrednou témou Ondrušovho pôsobenia v europarlamente je ochrana zamestnancov. Ako príklad zlyhania systému uvádza prípad obuvníckej firmy Ecco v Martine, kde sa zamestnanci dozvedeli o zatvorení fabriky prakticky zo dňa na deň, napriek ziskovosti podniku.
Ondruš presadzuje posilnenie Európskych zamestnaneckých rád, aby firmy museli plány na prepúšťanie včas konzultovať a zvažovať alternatívy. „Chcem posilniť našich zamestnancov, aby prostredníctvom odborárov dokázali zvýšiť hlas,“ zdôrazňuje.
S tým súvisí aj jeho snaha obmedziť subdodávateľské reťazce, v ktorých sa firmy zbavujú zodpovednosti za bezpečnosť a platy ľudí.
ETS2 – antisociálny a neefektívny
Kritický postoj zastáva Ondruš aj k systému ETS2 (uhlíková daň na domácnosti). Považuje ho za antisociálny a neefektívny, ak sa zároveň neprenastaví globálna obchodná politika. Upozorňuje na obrovský nepomer emisií: „To, čo vyprodukuje ako CO2 jeden človek, ktorý dochádza autom každý deň 50 km tam do práce a 50 km naspäť… ten tanker vyprodukuje za 15 sekúnd,“ argumentuje na príklade dovozu potravín z Južnej Ameriky.
Ondruš sa nebráni inováciám, ale varuje pred nekontrolovaným nasadzovaním umelej inteligencie do riadenia ľudí. Podľa neho by kľúčové manažérske rozhodnutia, ako je prijatie či prepustenie, mali zostať v ľudských rukách. „Nechceme dovoliť, aby digitálne algoritmy rozhodovali o osudoch ľudí,“ hovorí a vyčíta niektorým slovenským kolegom, že takúto ochranu v EP nepodporili.
V roku 2026 sa plánuje zamerať na reformu verejného obstarávania. Cieľom je, aby štátne a samosprávne zákazky získavali firmy, ktoré sa správajú férovo, majú kolektívne zmluvy a neničia životné prostredie zbytočným dovozom tovarov z opačnej strany planéty.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo sú podľa štatistík mzdy v podnikoch s odbormi o pätinu vyššie
- ako chcú nové európske pravidlá transparentnosti v odmeňovaní zmazať rozdiely medzi platmi mužov a žien
- v čom spočíva problém „dvojakej kvality“ potravín a technológií medzi Východom a Západom
- prečo považuje za dôležité, aby mestá a obce mohli uprednostniť lokálnych dodávateľov potravín do jedální
- akú hrozbu predstavuje pre klímu a európsky priemysel obchodná dohoda s krajinami Mercosur
- prečo by umelá inteligencia rozhodovať o prepúšťaní ľudí z práce.
