ŠTRASBURG 15. júla (WEBNOVINY) – Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili bývalého dlhoročného premiéra Luxemburska 59-ročného Jeana-Clauda Junckera za nového predsedu Európskej komisie, ktorá formuje politiku pre 500 miliónov obyvateľov Európskej únie.
Juncker prevezme svoju päť rokov trvajúcu funkciu po sformovaní EK, čo sa očakáva 1. novembra, no môže to trvať aj dlhšie.
Na čele EK vymení doterajšieho predsedu komisie Josého Manuela Barrosa, ktorý tento post zastával 10 rokov.
Jean-Claude Juncker bol zvolený 422 hlasmi, 250 poslancov bolo proti, 47 sa zdržalo hlasovania. Minimálny počet hlasov potrebných na zvolenie bol 376.
Profil Jeana-Claud Junckera
Jean-Claud Juncker stál na čele vlády Luxemburského veľkovojvodstva s polmiliónovým obyvateľstvom takmer dve desaťročia. Zohral tiež zásadnú úlohu pri tvorbe eura a viedol skupinu ministrov financií Euroskupiny počas finančnej krízy, ktorá ohrozovala existenciu spoločnej meny.
Rodák z malej dediny Redange síce vyštudoval právo na štrasburskej univerzite, prax však nikdy nevykonával. Vstúpil totiž do politického života a stal sa poslancom. Neskôr bol ministrom práce a ministrom financií vo vládach premiéra Jacqua Santera, neskoršieho šéfa EK.
Po vážnej autonehode bol Juncker v kóme
V roku 1989 bol účastníkom vážnej autonehody a v kóme strávil dva týždne. Po zotavení sa vrátil do politiky a v roku 1995 sa po prvý raz stal premiérom bohatého veľkovojvodstva. Najvyššiu mocenskú pozíciu, ktorú mal 14 rokov spojenú s postom ministra financií, si udržal až do minuloročného prepuknutia škandálu týkajúceho sa luxemburských tajných služieb, ktoré sa údajne v minulosti dopustili celého radu pochybení. Po predčasných voľbách ho od moci odstavil Xavier Bettel, ktorý sa stal jeho nástupcom.
Podľa britského premiéra nie je Juncker schopný zmien
O Junckerovi ako zástancovi úzkych vzťahov v rámci Únie sa začalo hovoriť ako o kandidátovi na šéfa EK. Problémy s jeho nomináciou za najväčšiu europarlamentnú frakciu ľudovcov mal najmä britský premiér David Cameron, ktorý ho označoval za „tvár 80. rokov“ neschopného priniesť zmeny do fungovania bloku. Napokon však neuspel a lídri členských štátov ho na júnovom summite nominovali za šéfa výkonného orgánu únie.
Bezdetný Juncker je známy ako tuhý fajčiar a znalec alkoholu. V roku 2004 na summite EÚ v Bruseli zaujal predčasným oznámením smrti palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Ten však zomrel až o osem dní neskôr. Za jeho úsilie s cieľom dosiahnuť, aby EÚ finančne pomohla krachujúcemu Grécku mu v roku 2013 udelili najvyššie grécke štátne vyznamenanie Rád Spasiteľa, ktoré si prevzal z rúk prezidenta Károlosa Papúliasa.