Európa musí ostať ostražitá, pokiaľ ide o vznik a šírenie variantov koronavírusu. Vyplýva to z Informácie o priebehu a výsledkoch mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 24. a 25. mája v Bruseli, ktorú vláda počas stredajšieho rokovania vzala na vedomie.
Slovensko na rokovaniach zastupoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Rokovanie Európskej rady sa nieslo nielen v znamení pandémie ochorenia COVID-19, ale zamerané bolo aj na zahraničnopolitické otázky a klimatickú zmenu. Rada zároveň vyjadrila podporu Českej republike v súvislosti s útokom ruských tajných služieb vo Vrběticiach z roku 2014.
Lídri EÚ volajú po tvrdých reakciách
Predmetom prvého dňa rokovania Európskej rady boli zahraničnopolitické témy. Tie sa sústredili najmä na kroky Bieloruska, ktoré súviseli s vynúteným pristátím civilného lietadla a následným zadržaním aktivistu a novinára Ramana Prataseviča. Lídri EÚ označili situáciu za bezprecedentnú a volajú po tvrdých reakciách.
Viac o téme: Koronavírus
Lídri diskutovali aj o vzťahoch EÚ a Ruska, či ďalšieho smerovania vzťahov so Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ. V rámci prvého dňa štátnici uvítali uzatvorenie prímeria medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Španielsko a Taliansko opätovne upozornili na tému migrácie.
Koordinované opatrenia na hraniciach
Druhý rokovací deň pol upriamený na pandémiu ochorenia COVID-19 a na otázky dodávok vakcín, očkovania detí a mládeže či na nebezpečenstvo nových mutácií koronavírusu.
„Lídri privítali dohodu o digitálnych COVID certifikátoch EÚ predovšetkým v súvislosti s blížiacou sa letnou sezónou, a zdôraznili potrebu následnej koordinácie opatrení na vnútorných hraniciach,“ uvádza sa v materiáli.
Lídri krajín EÚ sa zároveň v rámci solidarity zaviazali k tomu, že do konca roka 2021 darujú tretím krajinám aspoň 100 miliónov dávok vakcín proti koronavírusu.
