Lídra hnutia Sme rodinaBorisa Kollára sme sa pýtali, či má jeho dôveru predsedníčka Európskej komisie (EK)Ursula von der Leyenová, ktorá nedávno musela čeliť odvolávaniu. Leyenová síce hlasovanie o nedôvere ustála, no napätie v rámci rôznych politických frakciách je evidentné.
„Pozrite sa, ja teraz musím spomenúť ten výraz Roberta Fica, že názor Slovenska na túto celú vec je ako prd do Stromovky,“ reagoval na otázku svojsky Kollár v rozhovore pre agentúru SITA.
Europoslanci veľkou väčšinou hlasovali proti návrhu na vyslovenie nedôvery Von der Leyenovej
„Je pravda, že to bola mimoriadna situácia. Nevedeli sme, ako dopadne covid, čo to spôsobí, koľko mŕtvych bude. Bolo treba veľmi rýchlo jednať a nakupovať vakcíny, aby ich nedostal niekto druhý, aby sme ju mali my. Samozrejme, malo sa to diať korektne a v rámci všetkých predpisov zákonov. Pokiaľ pani Leyenová porušila niečo, tak by mala za to niesť zodpovednosť. Pokiaľ sa to preukáže, že to bolo porušené, mala sama odstúpiť a nie sa nechať odvolávať. Chápem aj nahnevanie jej opozície, rešpektujem to a chápem, že sa jej zatriasla stolička, lebo asi to – teda aké informácie mám – tak asi nebolo úplne s kostolným poriadkom takto napriamo tie debaty so šéfom Pfizeru. No a naozaj sa prehajdákalo strašne veľa našich spoločných finančných prostriedkov, takže asi by mal za to niekto niesť svoj diel zodpovednosti,“ skonštatoval bývalý predseda parlamentu na margo kauzy Pfizergate.
Nemastní-neslaní lídri vo vedení EÚ
Má dnes Európska únia relevantného lídra? Do tejto pozície sa snaží štylizovať francúzsky prezident Emmanuel Macron, no ten, zdá sa, nezvláda problémy ani na domácej politickej scéne.
Macron nadhodil tému obnovenia vzťahov s Ruskom. Naď súhlasí, ale len za tejto zásadnej podmienky! - VIDEO
„Mne sa napríklad páči pán Bardella, ale teraz to dajme bokom,“ prekvapil v súvislosti s francúzskou politickou scénou Kollár. Dvadsaťdeväťročný francúzsky politik a europoslanec Jordan Bardella je predsedom krajne pravicovej strany Národné združenie (RN), ktorej dlhoročnou líderkou bola Marine Le Penová.
„Samozrejme, že by som si vedel predstaviť nejakého silného lídra, ktorý by bol na čele Európskej únie a určite by EÚ vedela vygenerovať týchto silných lídrov. Lenže je toľko frakcií a toľko záujmov, že tí sa boja silných lídrov, žeby si presadili svoje videnie sveta napriek pohľadom ostatných frakcií a toho sa boja. A preto väčšinou si vyberú takého, pri ktorom si povedia: „Dajme tam radšej túto, lebo tá nás až tak neohrozí, je to také nemastné-neslané, ale aspoň to nebude úplne proti nám.“ Týmto spôsobom sa oni rozhodujú a potom za takú najskôr zahlasujú,“ hovorí líder hnutia Sme rodina.
„Viete ako sa dostal k moci Stalin? To bolo jeden neborák, ktorého mali len za takého pajáca, že si povedali: „Dajme tam toho Stalina, ten nám neublíži,“ no a nakoniec ublížil všetkým. To znamená, že niekedy sa stane aj takýto moment, že ten dotyčný je pre všetkých ok, lebo ho pokladajú za také nič, no ale nakoniec ten nič, čo dorobil so svetom? A toto sa môže stať aj týmto lídrom, že keď budú môcť špekulovať, tak si zvolia v nevedomí malého diktátora. Ale ešte raz, chápem, prečo to robia, lebo sa boja silných lídrov,“ vyhlásil Kollár.
Na adresu francúzskeho prezidenta Macrona sa zase Kollár vyjadril, že v istých témach má jeho sympatie. „Na Macronovi sa mi páčia jeho zásadné postoje voči Ukrajine a Moskve, čiže z tohto pohľadu má moje sympatie, ale vidíte, v tom Francúzsku si nevedia poradiť s migráciou, ekonomikou atď. Takže vo vlastnej krajine to úplne nezvláda a neviem, prečo by som mal veriť, že by mal zvládať Európsku úniu, kde je v podstate viacej problémov ako vo Francúzsku,“ povedal Kollár.
Marine Le Penovej hrozí väzenie
Kollára sme sa pýtali na to, čo si myslí o rozhodnutí, že Marine Le Penová nebude môcť kandidovať za francúzsku prezidentku, pretože súd ju uznal vinnou v prípade sprenevery finančných prostriedkov EÚ. Časť francúzskej verejnosti prípad vníma ako snahu Macrona a francúzskej vlády odstaviť z politického súboja silného súpera.
Podobnej kritike čelí aj súčasná nemecká vláda, ktorá sa usiluje o zakázanie politickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). „To mi vadí. Tá kauza, ktorú umelo vytvorili voči Marine Le Pen, lebo sa jej boja,“ reagoval Kollár.
„Ja s nimi nemusím súhlasiť, napríklad s AFD, ale politicky ich likvidovať zákonmi a ich absolútne dávať nabok, alebo ich nejakým spôsobom oddeliť od demokratickej politickej súťaže, nie je správne. Viete, ja si môžem myslieť napríklad o politike pána Kotlebu čokoľvek, ale keď ho raz Slováci zvolili a dali mu dôveru a poslali ho do parlamentu, no tak ja to nemôžem nerešpektovať a nemôžem sa snažiť zbaviť tých jeho voličov prijatím nejakého zákona, alebo tým, že mám väčšinu v parlamente, aby som mu takýmto spôsobom nejako znemožnil kandidatúru,“ doplnil Kollár.
„Kandidátov treba poraziť na poli politickej súťaže, návrhmi zákonov a pomoci ľuďom, ale nie tým, že ich proste jedného, druhého alebo tretieho chceme odstaviť. V tom som zásadne proti, lebo nemôžete sa potom vyhlásiť za demokrata, a to ste potom protidemokratický a idete proti princípom demokracie ako takej, lebo aj toto sú ľudia, majú právo a majú svoju voličov,“ uzavrel Kollár.
>>> Celý rozhovor s Borisom Kollárom
Boris Kollár: Prezident by sa mal venovať vedeniu štátu a nie šaškovať na pionierskom tábore so zbraňou v ruke - ROZHOVOR
