Parlament bude v najbližších dňoch rokovať o novele zákona o ochrane mravnosti detí a mládeže, ktorú ste pripravili. Máte pre ňu podporu?
Snažím sa osloviť zopár kolegov. Prekvapil ma Richard Sulík, keď sa vyjadril, že je to hlúposť a že sa chcem zviditeľniť. Nedávno mi zas povedal, že môj cieľ je dobrý a výzva k morálnosti je dobrá. Aj tak sa ma to dotklo, pretože sa mi nezdá, že k hodnote liberalizmu patrí povedať, že morálnosť, alebo mravnosť, je hlúposť. Chcem ísť za Dušanom Jarjabkom zo Smeru-SD, lebo aj ten sa negatívne o mojej iniciatíve vyjadril. Keďže som nový poslanec, tak som si myslel, že dobrú vec treba podať do pléna a že potom sa tam obháji, vysvetlí a že kto to uzná, ten ju podporí. No ale zisťujem, že zrejme to tak nie je.
Teda musíte robiť politický lobing?
Zdá sa, že mal by som chodiť za ľuďmi a presvedčiť ich osobne.
S kým ste hovorili zo Smeru, okrem Jarjabka?
S Brixim, s Martvoňom, s Podmanickým.
A sú ochotní to podporiť?
Áno. Povedali, že veľmi radi. Hovoril som aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Predložil som mu aj svoju petíciu, ktorá má viac ako jedenásťtisíc podpisov na internete, niekoľko tisíc podpisov mám na hárkoch. Tvrdím, že tu sú státisíce ľudí, ktorí to chcú podporiť, nielen desiatky tisíc. Na Slovensku je približne dva milióny detí a mládeže. Desiatky tisíc ľudí sa cítia úplne bezmocných voči mašinérii. Je to obor, ktorý produkuje na báze erotiky biznis. Z môjho pohľadu na morálku to nie je v poriadku. Myslím si, že to nie je potrebný a budúci biznis, ale vzhľadom na demokratické zriadenie je to v poriadku v tom zmysle, že každý máme právo, pretože sme v demokracii. Lenže tak ako to už častokrát omieľame, naša demokracia sa zvrhla na svojvôľu a presadzovanie ega na vytrieskavanie peňazí zo všetkého najnemožnejšieho. A tak dochádza k bezduchostiam a ponižujúcim hlúpostiam, čo sa prejavilo vo vysielaniach našich komerčných televízií a aj v našich komerčných tlačovinách.
Naše najmasovejšie denníky formu podania vymysleli dobre. Nehovorím, že kvalitne, ale tvrdím, že dobre. Komerčne dobre. Podávajú krátke správy, rýchle správy zo všemožných oblastí života. Dajú tam pár zaujímavých pikošiek a ponúkajú to lacno.Branislav Škripek
Hovorí sa, že vojna s médiami sa nedá vyhrať. Dá sa povedať, že vediete alebo idete viesť vojnu s médiami?
Nie, určite nie. Ja chcem ponúknuť spoločenskú dohodu. A pozor! Kto sú médiá? Médiá predsa majú majiteľov. V médiách pracujú redaktori. Tí sa mnohokrát správajú predajným spôsobom. Jednoducho povedia, že ich platí zamestnávateľ a ten od nich vyžaduje, aby napísali nejakú reportáž. Tu narážame na svedomie jednotlivca a na jeho ochotu, nakoľko predá svoje hodnoty, svoje vnútro. Všetci sme niekde zamestnaní a náš zamestnávateľ niečo vyžaduje. Tu však nastáva hranica mojej vlastnej morálky, v mojom vnútri. Kto chce robiť hodnotné veci, môže sa mu stať, že ak ho to majiteľ média tlačí do prázdnych vecí, tak v podstate nemá čo spraviť. Ale závisí od toho jeho plat. No, lenže myslím si, že ak dôjde k tomu, že istá silná časť mienkotvorných médií produkuje stále menej mravné výtvory, to reálne dopadá na kvalitu vývoja mladých ľudí. Od detí cez mládež až po dospelých. V koncovom štádiu aj na dospelých, pretože nezmyselné publikovanie zobrazovania sexuality vplýva negatívne aj na dospelých. Minimálne tým, že všade prítomné zobrazovania nahoty a sexuality, bilboardy, internet, tlačoviny, kde kade vystavené obrázky, plagáty, čokoľvek, reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie. Predsa na obed sa sexuálne správať, to nie je obdobie kedy sa chceme sexuálne prejavovať. Toto je rezervované pre večer, pre voľný čas, pre víkend, pre posteľ. S tým je predsa spojený aj prejav lásky, ktorého cieľom je plodnosť.
Ako je možné, že štatisticky na kresťanskom Slovensku,množstvo rodičov, veriaci ľudia si kupujú časopisy, bulvár, ktorý uverejňuje fotky nahých tiel? Pozerajú programy, ktoré sú stupídne.
Veľká časť ľudí nestíha dokonale filtrovať to, že sa potrebujú každý deň zahĺbiť do nejakého spoločenského diania. Siahnu teda po ponúkanom, alebo po najbližšom časopise, novinách. Rozhoduje tu cena, rozhoduje tu forma podania. Naše najmasovejšie denníky formu podania vymysleli dobre. Nehovorím, že kvalitne, ale tvrdím, že dobre. Komerčne dobre. Podávajú krátke správy, rýchle správy zo všemožných oblastí života. Dajú tam pár zaujímavých pikošiek a ponúkajú to lacno. Tento formát pri príliš rýchlom spôsobe života aký tu máme, ktorý sa týka všetkých vrstiev spoločnosti, aj všetkých povolaní, je vyhovujúci, veľmi ľahko stráviteľný. Výsledkom teda je, že tieto denníky sú kupované, to zvyšuje náklad a tým pádom sa stávajú mienkotvorné. To, že oni tam dávajú taký spôsob zobrazovania ľudského tela, ktorý reálne ponižuje ľudskú dôstojnosť a má vzhľadom na svoju rozšírenosť veľmi negatívny dopad na deti a mládež, to sú vedľajšie fakty. Vydavatelia týchto mienkotvorných alebo tých bulvárne najmasovejších denníkov tvrdia, že taký je dopyt. Ja však by som rád videl ten dopyt, pretože dopyt by pre mňa znamenal, že majú na stole sto alebo tisícosemsto dopisov za nejaké obdobie alebo tristo dopisov, alebo päťdesiat dopisov, že žiadam Vás aby ste uverejňovali toto a toto, lebo to chcem vidieť.
Ale dopyt je predsa predajnosť.
Oni tvrdia, že to je predajnosť. Oni tvrdia, že práve zobrazovanie nahoty im ju zvyšuje. Ale ja Vám poviem, že mnoho z tých rodičov si vôbec neželá aby to tam bolo. Pretože oni kupujú ten formát. Ale čo s tým majú robiť, keď to tam je? Pretože si neuvedomujú dopady, tak to nechajú povaľovať sa aj doma. Napríklad lekári to dajú do čakárne ako dennú tlač pre ľudí. Ale však tam sú aj malé deti, alebo je školská trieda u zubára. Ale ten zubár to nefiltruje, pretože je tu spoločenská ľahostajnosť. On povie: No však čo ja s tým mám robiť? PNS-kárka to predá, lebo povie, že čo ja s tým mám robiť. A takto všetci ideme do čo ja s tým mám robiť? Kdežto konečná zodpovednosť je u vydavateľa, pretože on vôbec nezvažuje nejaký mravný, výchovný dopad. Toto je vec, ktorá je absolútne zlá, absolútne nesprávna. A nikto v našej spoločnosti a neviem či sa to dá nejakým spôsobom, nevie klásť dôraz na to aby vydavateľ sa správal zodpovedne. Pretože vydavateľ má jedinú odpoveď, tak ako ju má SaS ako liberálna strana – každý si to má strážiť sám. Ale veď my máme všetci vplyv jeden na druhého a musíme spoločnosti pomáhať, aby sa dobre vyvíjala, aby sme mali dobré výsledky. Veď nikto z nás nemôže povedať a to si myslím, že ani najväčší liberál by nepovedal, že poďme na priamo a cielene predávať drogy na uliciach, poďme mladým ľuďom čo už najlepšie dvanásť, desaťročným predávať cigarety, poďme ponúkať alkohol komukoľvek, poďme ponúkať.
