BRATISLAVA 26. júla (WEBNOVINY) – Veda a výskum, verejná politika a sektory obchodu a služieb dostanú doteraz najväčšiu finančnú podporu. Európska komisia (EK) tieto oblasti v členských krajinách podporí v siedmom rámcovom programe sumou 6,4 miliardy eur. Ide o najviac peňazí, ktoré kedy EK poskytla na jednu výzvu. Tieto finančné prostriedky rozšíria hranice vedy, posilnia konkurencieschopnosť Európy a pomôžu pri riešení dôležitých problémov, ako sú klimatické zmeny, bezpečnosť dodávok energie či starnutie a zdravie populácie. Počas nasledujúcich 14 mesiacov sa o tieto finančné prostriedky môžu uchádzať aj školy, univerzity, vedecké pracoviská, ale i malí a strední podnikatelia zo Slovenska.
„Celý náš národný balík na štrukturálne fondy je 11 miliárd eur, ale v Bruseli máme jeden bufetový stôl, na ktorom je položených 54 miliárd eur. Bufetový stôl preto, pretože každá krajina môže prísť s kvalitnými projektmi a na základe toho dostane toľko, koľko kvalitných projektov podá. Je to otvorená súťaž,“ povedal dnes na tlačovej besede v Európskom informačnom centre Vladimír Šucha z Univerzity Komenského v Bratislave. Šucha bol dlhoročným riaditeľom Generálneho riaditeľstva EK pre vzdelanie a kultúru a podľa neho momentálne prechádzame do fázy znalostnej ekonomiky, ktorej súčasťou sú práve veda, výskum, inovácie a tvorivosť. V budúcnosti preto možno podľa Šuchu očakávať, že finančná podpora bude smerovať práve do tejto oblasti a ak ju nebudeme podporovať doma, budeme strácať konkurencieschopnosť v Európe i vo svete.
Vladimír Bužek zo Slovenskej akadémie vied, ktorý patrí medzi úspešných podávateľov projektov v rámcových programoch odhadol, že keďže na jedného občana EÚ v siedmom rámcovom projekte pripadá 12 -15 eur, Slovensko by malo získať približne 60 miliónov eur. Pri 20 percentnej úspešnosti to znamená, že by sme museli podať až 1 000 projektov, čo podľa Bužeka nie je reálne. „Slovenská republika tak v podstate nepriamo financuje výskum kvalitných skupín mimo Slovenska,“ dodal Bužek. Riešením podľa neho je podávanie kvalitných projektov a určenie si priorít, v ktorých by Slovensko mohlo vyniknúť.
Podľa Šuchu je veľkým problémom, že Slovensko finančné prostriedky nečerpá dostatočne a je na úplnom chvoste EÚ. „Existuje obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré nie sme schopní využívať,“ tvrdí Šucha. Tým si podľa neho dlhodobo podkopávame základy úspešnosti štátu. „Aby sme boli úspešní v európskych projektoch, musíme mať rozumné mechanizmy na Slovensku, pretože európske financovanie vedy je doplnkovým financovaním vedy,“ myslí si Bužek. Úspech pri rámcovom projekte je podľa neho veľmi dôležitý, pretože s európskym financovaním sa dramaticky zlepšujú i možnosti, ktoré dnes vedci
Slovensko investuje do inovácií a vedy iba 0,46 % zo svojho hrubého domáceho produktu, kým priemer EÚ je 1,83 % a európsky cieľ do roku 2020 sú 3 %.
Podľa Šuchu sú veda a výskum na Slovensku v suteréne záujmu a riešenia sú vo väčšine len v rovine deklarácií, z ktorých sa naplní máločo. „Jednoducho, keď my naše domáce podmienky máme zlé, keď sa nedostatočne financuje výskum, vzdelávanie, keď toto nie je priorita, potom je veľmi ťažké vysielať niekoho do Bruselu súťažiť o 54 miliárd,“ tvrdí Šucha. Podľa Bužeka problém nespočíva v peniazoch, ale v prístupe. Obaja sa zhodli na tom, že pre úspešné čerpanie financií je potrebné zefektívniť spoluprácu kompetentných profesionálov v tejto oblasti.
Siedmy rámcový projekt je financovaný z rozpočtu EÚ, do ktorého Slovensko ako členská krajina prispieva. Očakáva sa, že finančné prostriedky z rámcového programu bude čerpať približne 16 000 účastníkov z výskumných organizácií, univerzít a priemyslu vrátane asi 3 000 malých a stredných podnikateľov, ktorí by mali získať aspoň 15 percent finančných prostriedkov. V Európe by sa malo vďaka realizácii projektov vytvoriť viac ako 165-tisíc nových pracovných miest.
SITA
