Vašu prípravu na novú sezónu prerušila operácia pravého ramena. Tento chirurgický zákrok bol už cielene na programe dňa, počítali ste s ním už dávnejšie, alebo ste sa niekde nešťastne zranili a museli ste nečakane podstúpiť operačný zákrok, aby napravil váš aktuálny handicap?
Operácia je výsledkom dlhodobého zaťaženia ramien v našom športe. Pri vodnom slalome ramená trpia dosť veľmi. A jednoducho po tých rokoch tréningu sa to všetko nahromadilo a prišla bolesť. Preto bolo treba to moje boľavé rameno operačne vyčistiť.
Nesúvisí to s tým, že ste si minulý rok zobrali na ramená veľmi náročné sústo? Na špičkovej úrovni ste začali súťažiť nie iba v kajaku žien, ale pribrali ste si aj kanoe?
Myslím si, že s týmto to určite nesúvisí. Je síce pravda, že vďaka kanoe mi pribudlo súťaži a tréningov, ale problém má začiatky úplne niekde inde. Moje postavenie ramien nie je ideálne. Preto aj v minulosti som mala určité problémy. Nie síce tohto charakteru… Ale jednoducho, keď postavenie svalov a balancia v ramene nie je ideálna, tak sa u športovca vyskytnú tieto problémy, ktoré teraz postihli aj mňa..
Koľko hodín denne ste v prvom období po operácii ramena trávili v posilňovni Národného športového centra v bratislavskej hale Mladosť?
V tých prvých dňoch po operácii som mala v Národnom športovom centre (NŠC) v Bratislave na programe hlavne cyklistický a bežecký trenažér. Posilňovala som najmä nohy, ale aj pri tomto tréningu som stále išla na veľmi nízkej intenzite. Bolo však dobre, že som mohla začať trošku s kondičnou prípravou. Popritom v pravidelných intervaloch mi merali hodnoty laktátu v krvi. To preto, aby som nešla na príliš vysokú intenzitu – a aby ten proces hojenia operovaného ramena mohol byť kvalitný. .
Ako často ste v tých začiatkoch tréningu po operácii cvičili s fyzioterapeutom? Ako často sa vám venoval?
Keďže to cvičenie muselo byť veľmi pravidelné, tak som u fyzioterapeuta cvičila aj niekoľkokrát počas dňa. Pretože, kým som mala obmedzené pohyby operovaného ramena, tak som potrebovala s ním čo najviac cvičiť. Vďaka fyzioterapeutovi som absolvovala v podstate pasívny tréning. V začiatkoch prípravy som nerobila žiadne aktívne pohyby. Aktívne pohyby ramena robil so mnou fyzioterapeut. Snažil sa, aby svaly, ktoré som počas liečby veľmi nezaťažovala, boli v dobrej pružnosti aj v období, v ktorom som trochu pauzovala. Špeciálnymi cvičeniami robil všetko preto, aby svaly na operovanom ramene moja nečinnosť výrazne nepoznačila. Cielenými pohybmi sa usiloval o to, aby sa svalstvo môjho ramena pre nedobrovoľnú pauzu nejako nezdeformovalo, respektíve aby sa tie svaly neposťahovali. Aby sa rozsah pružnosti ramena neznížil.
Ako dlho ste vydržali bez tréningu na vode a bez zvýšenej intenzity?
V podstate zhruba dva týždne som trénovala bicykel a beh. Bez väčšej intenzity. Postupne som pridala aj ručný bicykel a opatrné pádlovanie Zhruba dva týždne pred odchodom do Austrálie. Do odchodu som si naplánovala, že postupne na pádlovacom trenažéri budem už trochu zapájať aj ramená. Ale stále vo veľmi nízkej intenzite. Nejaká väčšia intenzita príde až v Austrálii. Tam začnem opatrne jazdiť na vode.
Čiže táto operácia vám posunula tradičný odchod na sústredenie do Austrálie?
Môj odchod odsunula o dva týždne. Takže teraz som zvedavá s akou intenzitou budem môcť začať trénovať. Navyše tento pobyt v Austrálii bude pre mňa špecifický najmä tým, že to po minuloročnej operácii bude prvý kontakt s vodou. A v Austrálii budem musieť začať skutočne postupne, opatrne a veľmi pomaly, aby sa pri tej mojej liečbe nič zbytočne neunáhlilo.
Koľko dní a týždňov budete v Austrálii?
Šesť týždňov.
Do Austrálie idete neskôr ako ste v minulosti zvykli chodiť. Nebude to teraz pre vás v súvislosti s chystaným duelom s Elenou Kaliskou o londýnsku miestenku handicap? Navyše obe ste minulý rok podstúpili operácie a teraz idete medzi sebou zvádzať boj o jednu olympijskú miestenku na OH 2012 v Londýne. Kto z vás dvoch je vo väčšej výhode? Alebo si myslíte, že kvôli spomenutým operačným zákrokom ste teraz na rovnakej štartovacej čiare, že ste z hľadiska zranení a operácií na tom rovnako?
Ja by som to tak povedala, že na rovnakej štartovacej čiare nemôžeme byť. V žiadnom prípade. Elena bola vlani operovaná na lakeť, ja som išla pod nôž pre boľavé rameno. Ťažko teraz jednoznačne povedať, že by sme momentálne boli na tom rovnako. Každá z nás mala iné problémy. Teraz bude pre nás obe rozhodujúce tohoročné leto. Bude dôležité, aby sme sa do polovice leta obe dostali do dobrej súťažnej formy. Lebo skutočná kvalifikácia na olympiádu sa začne až v polovici leta 2011. A dovtedy musíme byť obe v absolútnom poriadku. Takže, teraz je predčasné posudzovať spoza stola, ktorá z nás je na tom výkonnostne a tiež zdravotne lepšie.
Neobávate sa toho, že by mohlo platiť staré známe slovenské porekadlo: kde sa dvaja bijú, vyhráva tretí… Vy dve budete medzi sebou bojovať o jednu olympijskú miestenku do Londýna – a môže vyhrať tretia. Máme na mysli Danu Beňušovú, ktorá je z vás troch momentálne najzdravšia – a ktorá sa minulý rok výkonnostne výrazne zlepšila?
Keby som sa obávala, tak by som si dopredu znižovala svoje možnosti a svoje ciele. A to určite nechcem. Ja som mala minulý rok vynikajúcu sezónu. A to isté chcem zopakovať aj tento rok, ktorý je z hľadiska budúcoročnej olympiády v Londýne pre mňa veľmi dôležitý.
Šesťtýždňovú prípravu v Austrálii ste zvolili aj napriek tomu, že teraz sa musíte najskôr doliečiť. Aj napriek tomu, že v tréningu nebudete môcť naplno zaberať… Nedalo sa tentoraz Austráliu vynechať a pripravovať sa doma v posilňovni a na vodáckom trenažéri?
Pre všetkých špičkových vodných slalomárov, ktorí chcú na významných svetových podujatiach patriť k medailistom, je zimná príprava na južnej pologuli nevyhnutnosťou. Všetci tam cestujú v prvom rade za teplom a za kvalitnými tréningovými podmienkami, ktoré my Európania v tomto čase doma jednoducho nemáme. Ten, kto teraz nevycestuje za teplom do Austrálie, sa dobrovoľne pripravuje o šancu dobre sa pripraviť na novú sezónu. Sama som zvedavá, čo v Austrálii budem môcť robiť, ale ísť tam treba. Ak by som tento rok vynechala Austráliu, chýbalo by mi to.
Kde všade okrem Austrálie sa chcete pripravovať na tohoročný seriál nominačných pretekov, ktoré vás čakajú v boji o právo štartu na londýnskej olympiáde v roku 2012?
Pri vodnom slalome veľkú úlohu hrá dokonalé poznanie vodného terénu, na ktorom sa preteky konajú. Keďže v tejto chvíli ešte nevieme, kde všade budú chystané nominačné súťaže, na sezónu sa pripravujeme na neutrálnej vode – v Austrálii. Keď zväz oznámi mimoslovenské dejiská našej národnej kvalifikácie o právo štartu v Londýne, budeme sa snažiť vybraný vodný terén dokonale zmapovať. Bude dobré, keď ho pred rozhodujúcimi súťažami spoznáme do detailov. Kanál treba zažiť na vlastnej koži, treba vedieť ako v ňom pulzuje voda, kde sú aké valce, ako sa voda v kanáli mení a mnoho ďalších detailov. Vo vodnom slalome o víťazstve rozhodujú totálne maličkosti. Aj nepatrný detail, ktorý si laik ani nevšimne, môže rozhodnúť o tom, ktorá z nás bude súťažiť na budúcoročnej olympiáde v Londýne.
Keď hovoríte o detailnom poznávaní vodnoslalomárskych kanálov a rôznych typov tratí, na akom teréne sa vám lepšie súťaží? Čomu vy osobne dávate prednosť – súťažným jazdám v umelom kanáli alebo trati na prírodnej rieke?
Keďže som prakticky vyrástla na umelom kanáli v Čunove, radšej mám vodnoslalomárske súťaže na umelo postavených športoviskách. Viac mi vyhovuje, keď vodu a celý terén okolo nej veľmi dobre poznám. Ako športovkyni mi istotu dodáva napríklad aj to, keď poznám dno trate, na ktorej súťažím. Zvykla som si na istotu, preto mi vyhovuje, keď viem, čo od toho vodného terénu môžem čakať. Navyše ako pretekárka, ktorá vyrástla na veľmi náročnej trati v Čunove, milujem ťažké trate, ktoré stavitelia dnes už vedia postaviť. Okrem čunovského areálu mám rada aj olympijský kanál v Aténach a v Pekingu. Všetko sú to kanály, ktoré dôkladne preveria športovú formu pretekárov. Teraz som zvedavá na londýnsky areál, kde by mali byť v polovici tejto sezóny prvé veľké medzinárodné preteky. Mala by to byť generálka na budúcoročnú olympiádu.
Na Univerzite Komenského v Bratislave ste vyštudovali knihovníctvo a vedecké informácie. K vašim koníčkom patria aj programátorstvo a počítačový dizajn. Viete si predstaviť, že by ste sa tým niekedy živili? Že by ste v tejto oblasti naozaj pracovali?
Predstaviť si to viem. Veľmi živo (smiech). Len neviem, či sa tá moja predstava niekedy aj naplní. V tejto chvíli neviem povedať, čím sa budem živiť, keď prestanem aktívne športovať. Vysokú školu som vyštudovala preto, aby som po skončení aktívnej činnosti mohla bez problémov prejsť do inej oblasti života. Rokmi sa však človek zdokonaľuje aj v tom, čo robí prakticky celý život, takže teraz naozaj neviem, čo budem robiť, keď skončím s jazdením.
Profesia trénera vodného slalomu po vzore Juraja Minčka či Juraja Ontka alebo Milana Kubáňa vás neláka?
Aby som pravdu povedala, nie (smiech). Ja som bola chvíľu aj na Fakulte telesnej výchovy a športu. Ale keď som si vtedy predstavila, že to, čo teraz robím ako koníčka, ako niečo, čo ma momentálne veľmi baví, budem musieť robiť celý život, tak som radšej z FTVŠ odišla a rozhodla som sa študovať knihovedu a vedecké informácie. Aby som, ako som už povedala, mala po skončení aktívneho športovania aj šancu odísť od vodného slalomu a športu úplne niekde inde. Teraz sa však v prvom rade chcem venovať vodnému slalomu, takže moju budúcnosť nechávam otvorenú (smiech). Patrím síce k ľuďom, čo si veci dôkladne dopredu premyslia, ale nad tým, čo bude potom, keď definitívne odložím pádlo, si teraz hlavu nelámem. Pred nami je olympiáda v Londýne, ktorá je pre mňa obrovskou výzvou. Na ňu sústredím všetku svoju pozornosť.
Je o vás známe, že rada navštevujete zahraničné špičkovo vybavené tréningové centrum jedného z vašich sponzorov (Red Bull, pozn.) a okrem tréningu sa v ňom venujete rôznym adrenalínovým športom. Nepripadali ste si v bratislavskom NŠC vzhľadom na prístrojové vybavenie a využitie moderných technológií tak trochu ako u chudobných príbuzných?
Nie, vôbec. Ja som veľmi rada, že Národné športové centrum mi vytvorilo veľmi dobré podmienky na rehabilitáciu po operácii a pre pomalý návrat do tréningového procesu. Mala som tam k dispozícii všetko, čo som potrebovala. Všetky náradia a cvičebné pomôcky. Navyše v NŠC mi pravidelne odoberali laktát a starostlivo sledovali všetky parametre, ktoré mohli ovplyvniť moju prípravu. Takže na ten úvod zimnej prípravy som mala v tomto centre vytvorené veľmi dobré podmienky a tesne pred odchodom do Austrálie som sa naozaj pripravovala aj v diagnostickom a rehabilitačnom stredisku Red Bullu. Takže všade, kde som prišla, som našla vhodné podmienky na taký druh tréningu, aký som vzhľadom na môj zdravotný stav potrebovala, za čo by som sa chcela veľmi pekne poďakovať. Uvedomujem si, že ľudia z Národného športového centra mi pomohli vtedy, keď som to najviac potrebovala.
Štefan Žilka