Ten, ktorý na ňom stojí, je teda vyššie ako ostatní a aj tým sa naznačuje, že mu patrí vláda a moc. Nevieme sa vznášať, a tak si musíme pomáhať takouto pomôckou. To však pre Ježiša neplatilo.
Dnes v Cirkvi slávime sviatok Nanebovstúpenia Pána Ježiša. Pripomíname si udalosť, keď sa Ježiš vzniesol do neba. Nepotreboval k tomu žiaden piedestál ani inú pomôcku, Božia sláva mu stačila na to, aby vystúpil až do neba. Píše o tom evanjelista Lukáš vo svojom druhom spise, ktorý poznáme pod názvom Skutky apoštolov:
Zhromaždení sa Ježiša pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“
Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk 1,6-11)
Pochovávať zvykneme dolu, do zeme. Vzkriesený Ježiš Kristus ako Boh však ide opačným smerom, hore, do neba. Akoby sa aj tým chcelo naznačiť, že je vládcom všetkého. Triumfálny výstup do neba apoštolov tak ohromil, že zabudli na čas a pozemskú realitu, až ich museli upozorniť dvaja muži v bielom, pravdepodobne anjeli. Povedali im, že aj keď Ježišov výstup bol veľkolepý a niečo také už neuvidia, predsa dôležitejšie je to, že ten istý Ježiš príde na zem znovu a na tento príchod musia byť pripravení. Upozornili ich, že niečo iné je podstatné. Svojimi slovami vlastne iba zopakovali to, čo Ježiš povedal tesne pred svojím nanebovstúpením. Aj vtedy chceli učeníci vedieť nepodstatné veci, senzácie – pýtali sa ho, či ide obnoviť kráľovstvo Izraela. Ježiš naozaj musel mať veľa trpezlivosti, keď sa im tri roky venoval a teraz, keď už dokončil svoje dielo a odchádza, zase zisťuje, že ho nepochopili… Ktovie, ako sa cítil…
To asi už nezistíme, ale to vlastne tiež nie je podstatné. Podstatné je to, že znovu raz plánuje prísť a my všetci ho budeme vidieť tvárou v tvár. Sám Ježiš a aj dvaja muži v bielom nám zdôrazňujú, aby sme mali správny rebríček hodnôt. Čo je v živote dôležité a čo je dôležitejšie. Myslím, že práve v dnešnej dobe by sme sa nad tým mohli zamyslieť. Sme zaplavení množstvom informácií, mám však obavu, že väčšina z toho sú len často nafúknuté senzácie, ktoré nespravia náš život kvalitnejším a našu vieru pevnejšou. Odvážim sa tvrdiť, že sa od nás žiada oveľa viac ako od ľudí minulosti, aby sme si vedeli správne vybrať v mori takmer nekonečných možností. Vybrať si to, čo je osožnejšie pre telo a osožnejšie pre dušu. Ale to musí každý sám za seba…
Všetkým vám prajem, aby ste mali k tomu dostatok odvahy a triezveho rozumu.
