Dnešnú nedeľu oslavy Krista Kráľa chcem hovoriť o kráľovskej dôstojnosti Krista. Lebo je to dôstojnosť služby!
Ježiš, ten „skrze ktorého a pre ktorého je všetko stvorené. Ten, ktorý je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (druhé dnešné čítanie Kol 1, 12-20) povedal o sebe: Neprišiel som sa dať obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých. (Pozri Mt 20, 28). A pred Pilátom na otázku: „Tak predsa si kráľ?“ dodáva: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ V dnešnom evanjeliu vidíme, kam až ho svedectvo pravde priviedlo. Na trón s jeho titulom, ktorým bol kríž. K tomu, že si z neho robili posmech tak náboženské autority ako aj obyčajní poslední vojačikovia. Ba dokonca aj zločinec od vedľa si dovolil.
Započúvajme sa do toho príbehu ešte raz:
„Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ Lk 23,35-43
V spoločnosti, kde žijeme sme takmer na dennom poriadku svedkami diskreditácie moci: či už zákonodarnej alebo výkonnej a azda najviac súdnej. Zdá sa nám, a žiaľ nie mylne, že ľudia, ktorí túto moc reprezentujú sa starajú prvom rade o seba, potom možno ešte o štruktúry danej moci. Ale pamätať na človeka, ktorému daná moc má slúžiť – to sú svetlé výnimky. Kristus Kráľ nám ukazuje iný príklad. Svoju moc vykonáva službou, službou pravde. A zveruje nám neľahkú výzvu: dôverovať mu. Uveriť, že pravda (ktorú neustále potrebujeme hľadať) a nie moc (a jej častokrát násilné uplatňovanie) nás privedie k slobode života. Áno, tá pravda, ktorá sa v konfrontácii s mocou často javí ako bezmocná. Ježiš na otázku Piláta čo je pravda len zdanlivo neodpovedá. Jeho odpoveďou, jeho svedectvom pravde je práve obeta na kríži. Ježiš odoláva pokušeniu brániť pravdu alebo presadzovať pravdu mocou či násilím. A dáva nám neľahký príklad k nasledovaniu.
Svet manažérov v naškrobených oblekoch, pohybujúcich sa v imaginárnom svete čísel, plánovania, výsledkov a peňazí, neberúcich ohľad na človeka sa mení. Mnohé popredné a úspešné firmy prijali filozofiu lídrov, vodcov, ktorí sa starajú práve o ľudí ako o najvzácnejšiu zložku celého firemného procesu. Slúžia im tím, že sa snažia zapaľovať ich pre hodnoty a ciele, získať si nielen chrbát a ruky tých, čo sú pod nimi, ale aj ich srdcia. A to sa nedá bez budovania vzťahov a bez dôvery. Začína sa ukazovať, že tie firmy prosperujú, v ktorých okrem dobrých ekonomických pravidiel záleží aj na dobrých vzťahoch. Vzťahoch postavených na vzájomnej dôvere, na partnerstve, na otvorenosti (kultúre spätnej väzby).
Ježiš, Kristus je pre mňa takýmto slúžiacim lídrom. Vodcom, ktorý sa stará o človeka, ktorý sa snaží vybudovať dôveru medzi Ním a nami. On založil kráľovstvo, ktoré je celkom iné ako čokoľvek, čo poznáme a niekedy aj krvopotne budujeme na tomto svete. On je ten, ktorý nás učí hodnotám Božieho kráľovstva. Ukazuje nám ciele, objasňuje role a úlohy, do ktorých nás pozýva, chce si získať nielen naše zohnuté chrbty a ruky, ale naše srdcia, celé naše bytie.
Hoci je Kráľom, nazýva nás priateľmi a bratmi. Je úžasné, že každý z nás môžeme denne k Nemu prichádzať. Keď nerozumieme tomu, čo sa deje v Jeho kráľovstve, keď sme unavení a znechutení, keď v nás zhasína to svetlo, ktoré chceme aby pre Neho horelo. Pre tohto Kráľa, Krista, sme v jeho kráľovstve najdrahšou zložkou; znovu a znovu zapaľuje naše srdcia, pozýva nás budovať dobré vzťahy s ním aj medzi sebou navzájom. Odpúšťa, dáva silu, povzbudzuje, stará sa.
Náš diecézny biskup otec Marián navrhol pekný spôsob, ako symbolicky v našej diecéze ukončiť rok viery. Pozval všetkých nás veriacich, aby sme si priniesli so sebou do kostola kríž. Tento kríž požehnáme a po kázni počas vyznania viery ho všetci držíme v rukách. Chceme tak deklarovať, že viera je to, čo nás privádza ku Kristovi – Kráľovi, ktorý má svoj trón na kríži.
Modlím sa, Kriste, môj Kráľ, pomôž nám prezentovať Teba a Tvoje kráľovstvo cez tento Tvoj nezvyčajný trón tak, aby nám vždy pripomínal, že pravda je väčšia ako moc. A zmiluj sa nad nami za všetky tie razy, kedy tomu bolo naopak. Amen.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej
