Je pred nami ešte dlhá cesta. Do tejto vety by sa dali zhrnúť závery z workshopu tatranských zamestnávateľov a pedagógov. Problémov je aj po prijatí zákona o duálnom vzdelávaní stále viacero.
BRATISLAVA 8. júla (WBN/PR) – Jedným z nich je aj imidž absolventov SOŠ. „Stredné odborné školy vychovávajú od absol-ventov dvojročných odborov po skutočných odborníkov z maturitných ročníkov a verejnosť ich stále berie ako rovnakých,“ upozorňuje Vazil Kuzmiak, riaditeľ SOŠ Okružná z Popradu. Chýba osveta a starosvetská úcta k remeslu. „Neraz sa nám stane, že robíme nábor na základnej škole a nik sa neprihlási. No po hodine za nami príde žiak, že on by to aj chcel robiť, ale hanbil sa pred spolužiakmi,“ potvrdzuje aj Stanislav Marhefka, riaditeľ SOŠ Kušnierska brána v Kežmarku. Ten však vidí aj problém vo financovaní. „Školy sú jednodu-cho podfinancované, žiaci sa potrebujú učiť v praxi a materiál nie je zadarmo, navyše zo spoločného koláča na vzdelávanie ukrajujú aj súkromné školy,“ upozorňuje.
Problémom sú však aj malé ambície žiakov. „Už 15 rokov sme neprijali žiadneho študenta, vekový priemer máme okolo 40 rokov. A verte mi, že to nie je preto, že by sme ich nechceli,“ hovorí Peter Ploščica zo spoločnosti Rondo. Jednoducho nie je ponuka, školy neprodukujú dostatok absolventov a keď, tak takých, ktorí buď nechcú robiť, alebo utečú do zahraničia za lepším platom.
Samotný systém duálneho vzdelávania vnímajú zamestnávatelia pozitívne, no obávajú sa, že je výhodný najmä pre tých väčších. Konateľ spoločnosti Tatrametal Marek Depta upozorňu-je, že menšie spoločnosti to kapacitne nemusia zvládať. „Nemôžeme si finančne dovoliť vyčleniť zamestnanca, ktorý sa prioritne bude venovať vzdelávaniu, aj keď ten prínos bude určite veľký a sme radi, že žiaci konečne uvidia ako vyzerá prax v reálnych podmienkach,“ hovorí.
Viacero projektov implementácie duálneho systému vzdelávania hľadá odpoveď na prepoje-nie praxe a štúdia s cieľom nastaviť vedomosti absolventov na takú úroveň, aby boli pre prax prínosom „už od prvého dňa“. Jedným z projektov je aj Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce, ktorý realizuje Štátny inštitút odborného vzdelávania v spolupráci s Úradom vlády SR a Švajčiarskou konfederáciou.
Stredné odborné školy zapojené do tohto projektu hodnotili jeho prínos. Všetky ho vnímajú pozitívne. Vyzdvihujú najmä postupné približovanie obsahu vzdelávania potrebám praxe. Vďaka projektu sa zlepšila aj ich technická vybavenosť, ale aj atraktivita školy pre žiakov. Stredná odborná škola chemická vlčie hrdlo v Bratislave dokonca tvrdí, že až 77 percent žiakov ZŠ, ktorí sa zúčastnili propagačných aktivít školy k ním príde študovať.