BRATISLAVA 6. januára (WebNoviny.sk) – Slovensko si v nedeľu 7. januára pripomenie už druhé výročie úmrtia saleziánskeho kňaza a charitatívneho pracovníka Antona Srholca.
Ako informovala Marta Bariak Košíková, Nadácia Antona Srholca António, ktorá vznikla pri 1. výročí jeho úmrtia z iniciatívy priateľov a príbuzných, pripravila ako spomienku na neho Trojkráľový večer slova, hudby a spomienok pod názvom Svetlo z hlbín.
Vystúpenie Aleny Čermákovej
Toto podujatie sa uskutoční v predvečer výročia, v sobotu 6. januára o 16:30 v koncertnej sále Mirbachovho paláca Galérie mesta Bratislavy na Františkánskom námestí v Bratislave.
„Antona Srholca si pripomenieme prostredníctvom čítania úryvkov z jeho knihy Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov. Ako hudobný hosť vystúpi šansonierka Alena Čermáková s hudobným doprovodom skladateľa a multiinštrumentalistu Ivana Čermáka,“ informovala Bariak Košíková.
Viacero svätých omší
Na Srholca si okrem toho budú spomínať veriaci počas svätých omší v nedeľu 7. januára o 18:00 v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov na Miletičovej ulici v Bratislave, vo štvrtok 11. januára o 18:00 v kostole Milosrdných bratov v Skalici i na iných miestach.
Členovia Konfederácie politických väzňov, ktorej bol Anton Srholec dlhoročným predsedom, si ho pripomenú počas zájazdu k jeho hrobu v Skalici v piatok 12. januára.
Anton Srholec
* sa narodil 12. júna 1929 v maloroľníckej rodine ako druhé zo siedmich detí rodičov Márie a Antona Srholcových. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne.
Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku.
Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a v Ostrave.
V Ríme bol vysvätený za kňaza
V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a pätnásť rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava – Blumentál (1970-1974), Pernek (1974-1978), Veľké Zálužie (1978-1982) a Záhorská Ves (1982-1985).
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, kedy sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi.
Cieľ nadácie Antona Srholca
Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty, kde poskytli pomoc a prístrešie takmer tisícke odkázaných občanov. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a s plným nasadením a veľkou vážnosťou sa zasadzoval za zachovanie pamiatky obetí komunistického režimu.
Cieľom nadácie Antona Srholca António je najmä napomáhať zachovaniu pamiatky na Antona Srholca a šírenie jeho duchovného odkazu, vyhlasovať cenu Antona Srholca, podporovať projekty rozvíjajúce hodnoty sociálnej spravodlivosti, slobody, demokracie a spolupráce medzi národnosťami a etnickými skupinami, napomáhať rozvoju kresťanských duchovných hodnôt v spoločnosti prostredníctvom podpory teologického myslenia, ekumenického i medzináboženského dialógu či posilňovať iniciatívy vyjadrujúce postoje osobnej i občianskej odvahy a statočnosti a podporovať šírenie informácií o období neslobody, ktoré pomôžu k odhaľovaniu pravdy o totalitných režimoch a ich obetiach.