Vo Fínsku koncom marca v rámci Moderného festivalu umenia odpremietali najdlhší film sveta. Film od dánskych tvorcov Superflex s názvom Moderné časy navždy trvá neuveriteľných 240 hodín a rozpráva príbeh budovy Stora Enso a okolitej štvrti v Helsinkách. Tá v priebehu filmu začne pustnúť a meniť sa na nepoznanie. Časová os divákov prenesie do ďalekej budúcnosti, v ktorej ľudská rasa postupne vymiera a necháva za sebou ošarpané a prázdne budovy i celé mestá. Samotné premietanie sa konalo na obrovskom plátne pod holým nebom priamo pred originálnou budovou Stora Enso. S ohľadom na dĺžku filmu – celých 10 dní nonstop – sa na rozdiel od ostatných festivalových filmov premietal len raz.
Američanka Susanne Emanová sa rozhodla, že si splní svoj sen a stane sa najobéznejšou ženou sveta. S terajšou váhou 330 kg a denným príjmom 20-tisíc kalórií je na najlepšej ceste svoj cieľ dosiahnuť. „Pred dvoma rokmi som vážila 222 kg a všimla som si, že som začala priťahovať mužov. Bol to výborný pocit. Mojím cieľom je vážiť 360 kg do konca roka. Mala by som mať okolo 730 kg, keď budem mať 41 či 42 rokov. Prečo nevyskúšať, ako ďaleko sa môžem dostať? Chcem prelomiť stigmu, podľa ktorej byť obézny znamená niečo zlé,“ uviedla Američanka, ktorá je súčasťou skupiny Super Size Big Beautiful Women (Obrie krásne ženy). Raz za mesiac sa Susanne vyberie so svojimi dvoma synmi na nákupy do supermarketu, kde strávia takmer 8 hodín, kým naplnia šesť vozíkov jedlom. Na večeru jedáva 12 plnených tacos, ktoré zavŕši dezertom z ôsmych zmrzlín a sušienok. Jej dvaja synovia sa údajne stravujú normálne a Susanne trvá na tom, že sa cíti dobre a svoj zdravotný stav nezanedbáva. Každý deň vraj chodí na prechádzky a cvičí jednoduché cviky. Okrem toho si meria tlak a hladinu cukru krvi. „Chcela by som zistiť, či je fyziologicky možné dosiahnuť váhu jednej tony,“ uzavrela Američanka radu šokujúcich vyjadrení.
Tínedžer v Číne predal svoju obličku, aby si mohol kúpiť iPad 2. Keď 17-ročný mladík, ktorý sa necháva oslovovať svojím priezviskom Zheng, zbadal inzerát ponúkajúci nemalú hotovosť za poskytnutie obličky, neváhal ani sekundu. Po krátkej dohode s kupcom chlapec odcestoval do mesta Chēnzhōu v provincii Chu-nan, kde sa v miestnej nemocnici podrobil bolestivej operácii. Po troch dňoch strávených zotavovaním sa vrátil domov o 22 -tisíc juanov bohatší. Zhou však trpel komplikáciami a skutočnosť, že sa podrobil transplantácii, nevedel pred mamou skrývať. „Domov sa vrátil s novým notebookom a sadou Apple. Chcela som vedieť, odkiaľ na to zobral financie a nakoniec sa priznal, že predal jednu obličku,“ povedala Zhouova mama, ktorá ihneď kontaktovala políciu. Telefóny troch agentov, s ktorými neplnoletý Zhou komunikoval, boli vypnuté. Prípad vyvolal v Číne veľký ohlas – viac ako transplantácia orgánov u neplnoletých verejnosť zaujal „materializmus modernej Číny“.
Len 4-ročná umelkyňa Aelita Andre v lete otvorila svoju prvú samostatnú výstavu obrazov v newyorskej galérii Agora Gallery. The Prodigy of Color (Fenomén farby) je zbierkou abstraktných obrazov, ktoré si zberatelia umenia cenia skutočne vysoko. Štyri obrazy, do ktorých dievčatko vsadilo i rôzne objekty ako bábiky, gombíky, masky, poníkov či bavlnky, sa predali ešte pred oficiálnym otvorením výstavy a o ďalších päť prejavila verejnosť záujem v deň otvorenia – a to aj napriek tomu, že cena jedného diela sa šplhá na 6700 eur. Štvorročná Austrálčanka začala maľovať, keď mala 20 mesiacov. Jej rodičia – tiež maliari – tvrdia, že keď sa ich hyperaktívna dcéra oblečie do ochrannej kombinézy a začne narábať so štetcom a farbou, svet okolo nej prestáva existovať. Aelita, ktorá odvážne komunikuje aj s médiami, sa už teraz pripravuje na ďalšiu výstavu.
Najlepšie mesto na každodenný život nájdete v Austrálii. Vyplýva to z výsledkov výskumu, ktoré zverejnila sekcia The Economist Intelligence Unit (EIU) britského magazínu The Economist. Víťazom pre tento rok sa stalo prístavné mesto Melbourne, ktoré je vďaka nespočetnému množstvu mestských parkov známe aj ako „záhradné mesto“. Druhú priečku obsadila Viedeň a na treťom mieste skončil Vancouver. Z Európy sa v prvej desiatke ocitli už len fínske Helsinki, inak európske mestá oproti minulému roku zaznamenali skôr klesavú tendenciu. Rebríček najlepších miest na život pri hodnotení zohľadňoval bezpečnosť, stabilitu, zdravotnú starostlivosť, kultúru a životné prostredie, vzdelanie a infraštruktúru. V prvej desiatke sa okrem Melbourne ocitli aj ďalšie tri austrálske mestá – Sydney, Perth a Adelaide. Austrália známa i ako raj surferov, boduje najmä vďaka nízkej hustote obyvateľstva a relatívne nízkej kriminalite.
Holanďania si chcú postaviť umelé veľhory. Tento nápad vznikol z bezočivej poznámky bývalého holandského atléta Thijsa Zonnevelda, ktorý v miestnom denníku De Pers vyslovil názor, že Holandsko by si malo postaviť vlastnú horu – so zjazdovkami, horskými lúkami a malebnými dedinkami. Hoci poznámka bola myslená len ako vtip, experti seriózne uvažujú o postavení 2000 metrov vysokej umelej hory. Architektonická firma Hoffers and Kruger už navrhla plány na umelú horu a skupina zostavená zo stavebných i geologických expertov teraz skúma prípustnosť takejto stavby. Projekt má zatiaľ pracovný názov „Die Berg Komt Er“ (Hora prichádza) a ak sa plány ukážu byť realizovateľné, umelá hora sa bude stavať ďalších 30 rokov. Obrovský zelený vrchol by mal mať vlastné zásoby vody, špičkové športové zariadenia ako aj plaváreň, kino a ďalšie multiplexové atrakcie. O projekt prejavili záujem aj investori a magistráty.
Srb, ktorý sa snažil zjesť bicykel, sa takmer udusil pedálom. Dôchodca Branko Crnogorac, ktorý si na tanier pravidelne nakladal žiarovky, vidličky, skrutky a ďalšie nezvyčajné objekty bohaté na kovy miesto vitamínov, ukončil svoju nezvyčajnú kariéru pojedača kovov po tom, ako ho stávka priviedla do nemocnice. Penzista sa pokúšal zjesť bicykel po súčiastkach v priebehu troch dní. „Takmer som zomrel,“ povedal Crnogorac krátko po operácii. „Lekári v mojom žalúdku našli dva kilogramy nahromadeného železiarskeho tovaru vrátane dvoch zlatých obrúčok,“ dodal veselý penzista. Počas svojej 60-ročnej kariéry stihol okrem iného zjesť aj 25-tisíc žiaroviek, 12-tisíc vidličiek a 6-tisíc vinylových platní. Bicyklový pedál, na ktorom sa takmer zadusil, sa mu však stal osudným. „Po 20 rokoch jedenia čohokoľvek, čo sa mi dostalo do rúk, som si uvedomil, že moja tráviaca sústava už nie je taká silná, ako bývala, a tak som rozhodol odísť do dôchodku,“ dodal Srb.
Pes, ktorého odnieslo tornádo, sa po 3 týždňoch doplazil domov. Kríženec teriéra Manson sa koncom apríla schovával za garážou v Alabame, keď zrazu vypukla silná búrka spojená s tornádom. Po tom, ako sa prírodný živel prehnal juhom krajiny, sa zúfalí majitelia pokúšali nájsť psa medzi troskami domu, no neboli úspešní. Po 20 dňoch sa opäť vrátili na miesto bydliska, kde ich na priedomí čakalo prekvapenie. Vyhladovaný a vystresovaný pes, ktorého tornádo zobralo niekoľko kilometrov od domova, vítal rodinu s vrtiacim chvostom a dvoma zlomenými labkami. „Zlomené predné laby nemohli byť v rovnomernej osi, a preto sa nemali ako zahojiť. Tento pes sa musel plaziť na dvoch zlomených nohách, aby sa dostal domov,“ povedala doktorka Barbara Benhart, pod ktorej vedením pes absolvoval vyše trojhodinovú operáciu. Mason, ktorému niekto medzitým na sociálnej sieti Facebook založil vlastný profil, kde za pár hodín získal vyše 1500 fanúšikov, sa po zotavení vrátil k svojej rodine.
Sarah Bruge, 50-ročná Britka, ktorá je známa pod prezývkou ‘Human Barbie’ (Ľudská Barbie), darovala svojej dcére k siedmym narodeninám poukaz na zväčšenie poprsia v hodnote 6000 libier. „Chcela som nový počítač, výlet a voucher na plastickú operáciu. Keď som to všetko dostala, bolo to ako splnený sen. Neviem sa dočkať, kedy budem ako moja mamina s veľkými prsiami,“ povedala čerstvá oslávenkyňa Poppy, ktorá upútala titulky magazínov už uplynulý rok, keď ju mama ako šesťročnú prihlásila na lekcie pole-dancingu – tancu pri tyči. Poppy však bude môcť svoj voucher využiť až po dosiahnutí 16 rokov – také sú pravidlá plastickej chirurgie. „Ak jej dovtedy narastú prirodzene veľké prsia, môže poukážku využiť na inú plastickú operáciu,“ dodala kontroverzná matka, ktorá pred niekoľkými rokmi investovala 500-tisíc libier na sériu plastických operácií, ktoré ju mali premeniť na vernú kópiu bábiky Barbie.
Sigurdur Hjartarson, 70-ročný rodák z Islandu, si v roku 1997 otvoril Islandské falologické múzeum, ktoré je však známe skôr ako Múzeum penisov. Začiatkom leta do jeho slávnej zbierky pribudol i ľudský exponát. Ten patril 95-ročnému Pállovi Arasonovi, ktorý ešte pred ukončením svojej životnej púte majiteľovi múzea prisľúbil, že svoj zakonzervovaný penis sprístupní celému svetu. „Na tento exponát som čakal 15 rokov,“ uviedol Hjartarson. Múzeum, ktoré sa v roku 2004 presťahovalo z Rejkjavíku do islandského mestečka Húsavik, je najväčšie svojho druhu – návštevníkom sa v ňom naskytá pohľad na 276 penisov rôznych cicavcov. Najväčší exponát s dĺžkou 170 cm patrí vorvaňovi tuponosému a najmenší – dva milimetre dlhý nástroj – odobrali škrečkovi. Okrem penisov múzeum obsahuje i zbierku malieb pohlavných údov či tienidlo na lampu z býčieho mieška.
Mladá žena záhadne zvráskavela za jedinú noc. Hoci koža 26-ročnej Vietnamky Nguyen Thi Phuong záhadne zostarla o 30 rokov, stále má vlasy, postavu aj držanie tela mladej ženy. Dôvodom tejto kurióznej premeny je podľa lekárov zlá voľba liekov a ich vedľajšie účinky. V roku 2008 mladá Vietnamka dostala alergickú reakciu po konzumácii morských plodov. Jej manžel v lekárni zohnal lieky na vyrážky, liečba však nezabrala a po týždni sa k nej pridal i opuch tváre a celého tela, hlboké vrásky a žihľavka. Lekári sa domnievajú, že žena požila nadmerné dávky liekov na dermatitídu (zápal kože) obsahujúce kotikoidy a práve ich vedľajšie účinky sa postarali o hrozivú reakciu. Po medializácii prípadu sa lekári v nemocnici v Hočiminovom Meste rozhodli pomôcť. Ak sa potvrdia ich domnienky, najprv budú musieť vyliečiť pacientkinu alergiu. Vďaka laserovej operácii by vrásky na jej tvári mohli byť následne zredukované o 50 až 70 percent. Vietnamskému páru sa tak po troch rokoch zúfalstva konečne črtá nádej na vyliečenie.
Jean Béliveau opustil svoj rodný Montreal 18. augusta 2000, aby našiel sám seba. Po tom, ako prešiel takmer celý svet pešo a bojoval za mier hlavne pre deti, sa v októbri vrátil domov. Jedenásť rokov chôdze, 75-tisíc kilometrov, 53 zodratých párov topánok a 64 krajín naprieč šesť kontinentov – to je výkon, o ktorý sa postaral 56-ročný Kanaďan. Väčšinu cesty prešiel pešo ťahajúc za sebou malý vozík so základnými potrebami a lekárničkou.V Sudáne kvôli vlastnej bezpečnosti nosil na hlave turban a nechal si narásť dlhú bradu. V Afrike zase jedol hmyz, v Južnej Kórei dokonca ochutnal psa a v Číne hada. Na Filipínach mu museli robiť eskortu ozbrojení vojaci. So svojimi zážitkami sa chce podeliť i v pripravovanej knihe a na motivačných prednáškach o svojej ceste.
Anglický taxikár sa dal po smrti mumifikovať ako faraóni. Staršiemu Angličanovi Allanovi Billisovi uplynulý rok diagnostikovali pokročilú rakovinu pľúc a lekári mu už nedávali veľa času. Keď milovník dokumentov v televízii uvidel upútavku, v ktorej hľadali človeka ochotného nechať sa po smrti zabalzamovať, Alan neváhal. Po tom, ako v januári zomrel, tím vedcov pod vedením doktora Stephena Buckleyho z University of York zabalzamoval telo Angličana pomocou rovnakých techník, ktoré zachovávajú aj Tutanchamónove telo od roku 1323 pred naším letopočtom. Stal sa tak prvým mužom v modernej histórii, ktorý je mumifikovaný rovnako ako egyptskí vládcovia pred 3-tisíc rokmi. Múmia Alana Billisa zostane v Sheffielde do konca roka 2011. Následne sa podrobí ďalšiemu skúmaniu – tentokrát pod dohľadom vedcov, ktorí sa zameriavajú na rozkladné reakcie.
Najhlučnejšia mačka sveta žije vo Veľkej Británii a svojím pradením prehluší aj vysávač. Kým väčšina domácich mačiek vydáva pri pradení zvuk v hodnote 25 decibelov, Smokey ho dokáže prehlušiť takmer štvornásobne. Zvuk, ktorý pri pradení vydáva, dosahuje až 92,7 decibelov- to je hlasitosť, ktorá prehluší bežnú konverzáciu (60) a blíži sa zvuku klaksónu (110). Majitelia Ruth a Mark Adamsovci si sivo-bieleho domáceho miláčika zobrali z útulku pred troma rokmi. „Keď telefonujem, priatelia sa ma často pýtajú, čo je to za hlasný zvuk v pozadí a nedokážu uveriť, že to robí naša mačka. Pradie dokonca aj keď je. Jediný okamih, kedy si užijeme chvíľu ticha, je vtedy, keď zaspí,“ povedali jej majitelia z Northamptonu. Nezvyčajné pradenie si vypočula aj komisia Guinnessovej knihy rekordov a koncom apríla potvrdila, že 12-ročná mačka Smokey je najhlučnenjšou na svete.
Tridsaťročná Brazílčanka zostala uväznená v tele batoľaťa. Maria Audete do Nascimento trpí zvláštnou dysfunkciou spojenou s nedostatkom hormónov štítnej žľazy. Aj napriek tomu, že v máji oslávila 30 rokov, jej psychický aj fyzický vývin sa zastavil na úrovni niekoľkomesačného dieťaťa. Brazílčanka potrebuje pomoc pri kŕmení, obliekaní aj pri chôdzi. So vzrastom a myslením batoľaťa je táto vekovo dospelá žena úplne nesamostatná. Experti z Lekárskej fakulty na Univerzite v Ceará sa domnievajú, že v dôsledku hypotyreózy jej telo nemalo šancu vyvinúť sa ani po fyzickej ani po psychickej stránke. Lekári zároveň skonštatovali, že ak by sa Mariina diagnóza indetifikovala krátko po narodení, mohlo z nej vďaka liečbe vyrásť normálne zdravé dieťa. Teraz je však už neskoro. Univerzita i napriek tomu ponúkla rodine do Nascimentových liečbu, ktorá by Mariu priviedla aspoň k čiastočnej samostatnosti. Lekári chcú Brazílčanku naučiť používať aspoň niekoľko základných slov a zabezpečiť, aby dokázala chodiť a jesť bez pomoci druhých. Navždy z nej však už zostane dieťa, ktoré nikdy nevyrastie.
Informácie zozbierané z: www.aelitaandreart.com, www.telegraph.co.uk, www.ethailand.com, www.eiu.com, www.reallifebarbie.com, www.phallus.is
