BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) – Výsledky komplexnej akreditácie, ktorá hodnotila štúdium na 22 vysokých školách v rokoch 2008 až 2013, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne očakával. Univerzita v Trenčíne sa totiž ocitla v päťke, ktorej hrozí, že príde o titul univerzity.
Hodnotenie výsledkov výskumu, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti po fakultách je však v rámci komplexnej akreditácie výrazne lepšie ako v predchádzajúcom období, uviedol pre agentúru SITA rektor univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik.
Päť slovenských univerzít má problém, môžu prísť o titul
Požiadavkám vyhovelo 24 študijných programov
Komplexná akreditácia Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa začala 1. júla 2014. V rámci tohto procesu požiadala univerzita o akreditáciu 26 študijných programov, z toho 16 na prvom, sedem na druhom a tri na treťom stupni štúdia. Podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie úspešne vyhovelo požiadavkám akreditácie 24 študijných programov, pričom v dvoch programoch je potrebné v priebehu roka navrhnúť nového garanta, vysvetlil rektor univerzity.
„V týchto študijných programoch všetci študenti riadne pokračujú v štúdiu a univerzita má právo udeľovať akademické tituly vo všetkých 26 predložených programoch,“ doplnil. Ako pokračoval, „úspešnosť spôsobilosti univerzity uskutočňovať akreditované študijné programy je 92,31 percenta, čo svedčí o kvalite a mimoriadnej pripravenosti na proces komplexnej akreditácie“.
Trenčianska univerzita v súčasnosti aktívne pracuje na napĺňaní kritéria, podľa ktorého má mať k 31. októbru 2013 študentov doktorandského štúdia v najmenej v 60 percentách oblastiach výskumu, v ktorých má akreditovaný študijný program, pričom oblasti výskumu sa posudzujú samostatne po jednotlivých fakultách.
Potrebujú štyri akreditované doktorandské programy
„Máme pripravenú žiadosť o akreditáciu ďalšieho študijného programu tretieho stupňa, čím zvýšime počet oblastí výskumu, v ktorých máme študentov doktorandského štúdia,“ uviedol pre agentúru SITA Jozef Habánik. V zrozumiteľnej reči to podľa neho znamená, že univerzita má akreditované tri doktorandské programy a k naplneniu kritéria je potrebné mať akreditované štyri. Univerzita s týmto problémovým kritériom počítala.
„Ide o nové kvantitatívne kritérium, známe od apríla 2013, avšak jeho pôsobnosť bola stanovená pre celé obdobie rokov 2008 až 2013. De facto, na jeho naplnenie zostávalo len sedem mesiacov a preto sme aj avizovali, že nebude možné ho za taký krátky čas z našej strany naplniť. Predpokladám však, že sa tak stane v priebehu krátkeho času,“ opísal situáciu šéf univerzity v Trenčíne.
Škola hneď po zverejnení kritéria začala pracovať na prípravách akreditácie študijného programu na treťom stupni štúdia v oblasti spoločenských vied. „Univerzita má vysokú pravdepodobnosť, že v najbližšom období získa práva na udeľovanie akademického titulu PhD. v ďalšej oblasti výskumu, čo bude znamenať aj naplnenie spomínaného požadovaného kritéria,“ uzavrel Habánik.
Univerzita v Nitre spĺňa vedeckú úroveň
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre spĺňa kritéria, ktoré hodnotia vedeckú úroveň univerzity. Nesplnila iba kritérium, ktoré vyjadruje podiel oblastí vedy, v ktorých vysoká škola poskytuje aj doktorandské študijné programy. Pre agentúru SITA to povedal rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Ľubomír Zelenický, ktorý tak reagoval na výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl.
„Naša univerzita dosiahla pomer 57,14 percenta, pričom požadovaných je 60 percent. Toto kritérium neodráža vedeckú a odbornú úroveň univerzity a navyše je retroaktívne. Bolo prijaté 4. apríla 2013 a podľa neho sa hodnotí obdobie do roku 2013,“ povedal Zelenický s tým, že univerzitu hodnotili v 21 vedných oblastiach a má v súčasnosti akreditovaných 31 doktorandských študijných programov v 12 oblastiach výskumu.
Nedostatky chcú čo najrýchlejšie odstrániť
„Pre vytvorenie obrazu – uvedené kritérium najlepšie spĺňa univerzita s jedným doktorandským štúdiom a jednou hodnotenou oblasťou výskumu. Aj napriek tomu je univerzita pripravená tento nedostatok v priebehu krátkeho času odstrániť a naplniť požiadavky na obhájenie postavenia univerzity,“ dodal Zelenický.
Kritéria, ktoré hodnotia vedeckú aktivitu a úroveň výskumu univerzita podľa svojho rektora spĺňa a podľa výsledkov je porovnateľná s najlepšími univerzitami na Slovensku. „Naša univerzita sa v šiestich medzinárodných rankingoch hodnotiacich vedeckú prácu umiestnila v priemere do šiesteho miesta zo slovenských univerzít, pričom v niektorých kritériách sme sa umiestnili na druhom a treťom mieste. Aj v hodnotení ARRA sa pohybujeme približne do šiesteho miesta,“ dodáva rektor Univerzity Konštantína Filozofa.
Univerzite Mateja Bela nehrozí odňatie statusu
Rektor Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský nesúhlasí s tvrdením, že Univerzite Mateja Bela skutočne hrozí odňatie statusu univerzity. Ako pre agentúru SITA povedal, Akreditačná komisia odporúča zaradiť Univerzitu Mateja Bela medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy. Zákon však dáva pri takomto zaradení vysokej škole ročnú lehotu na nápravu daného stavu.
Hiadlovský upozorňuje, že Akreditačná komisia posudzovala plnenie troch kritérií začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy. V rámci prvého kritéria, ktorým je hodnotenie úrovne výskumnej činnosti vysokej školy, na univerzite posudzovali 18 oblastí výskumu.
UMB už teraz plní kritérium
„Univerzita plní toto najkomplexnejšie kritérium pri tak početných hodnotených oblastiach na 95 percent, čo je vynikajúci výsledok. Preto nemožno konštatovať, že sa na UMB nedarí vedeckým výstupom a hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je veľmi dobré,“ tvrdí Hiadlovský.
Na základe stanoviska Akreditačnej komisie UMB neplní iba druhé kritérium, v ktorom komisia hodnotila výstupy výskumu či umeleckej činnosti študentov a absolventov doktorandského štúdia. „V písomnom stanovisku k návrhu hodnotiacej správy som žiadal o prehodnotenie tohto kritéria, keďže UMB toto kritérium neplní len hranične. Z uvedeného vyplýva, že pre UMB je ročná lehota dostatočná na nápravu a rozhodne sa o splnenie tohto kritéria budeme uchádzať skôr ako po roku,“ dodal Hiadlovský a skonštatoval, že už v tejto chvíli UMB toto kritérium plní.
Katolícka univerzita v Ružomberku už v najbližšom období prijme systémové opatrenia, ktoré budú zamerané najmä na zvýšenie úrovne výskumu študentov a absolventov doktorandského štúdia. Práve v tejto oblasti má totiž podľa názoru Akreditačnej komisie rezervy. Vedenie univerzity je presvedčené, že prijaté opatrenia budú účinné a Katolícka univerzita zostane univerzitnou vysokou školou. Pre agentúru SITA to uviedlo vedenie Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktoré tak reagovalo na výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl.
Pripomienky sú podnetom na zlepšenie
Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach hodnotili pri komplexnej akreditácii podľa štyroch oblastí výskumu. Dve z týchto oblastí hodnotila komisia veľmi pozitívne, v ďalších dvoch univerzite vytkli nedostatky, ktoré ovplyvnili celkový výsledok. Rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová takto reaguje na výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl s tým, že mnohé pripomienky akreditačnej komisie sú pre univerzitu podnetom na zlepšenie.
„Našimi silnými stránkami sú oblasti veterinárskych vied a vied o živej prírode. V týchto oblastiach patríme k špičkovým inštitúciám nielen na Slovensku, ale aj v európskom vzdelávacom priestore. Máme dostatočný počet vysokokvalifikovaných garantov i tvorivých pracovníkov, zaznamenávame vynikajúce výstupy aj v zahraničných karentovaných časopisoch s vysokým impakt faktorom a vysokou citovanosťou,“ tvrdí Mojžišová.
Kvalita univerzity je podľa nej potvrdená aj hodnotením Európskej komisie pre veterinárske vzdelávanie, ktorá ju zaradila medzi takzvané navštívené a potvrdené školy, čo ju radí medzi najlepšie európske veterinárske vysoké školy. „Stojí za zamyslenie, prečo takéto komplexné hodnotenie na európskej úrovni nie je akceptované na úrovni národnej,“ dodala Mojžišová.
Rektorka zároveň pripúšťa, že v oblasti chemických vied, ktoré nie sú ťažiskovou vednou oblasťou, univerzite vytkli nedostatočné výstupy vedecko-výskumnej činnosti, čo súvisí s nízkym počtom a nízkou aktivitou tvorivých pracovníkov, ktorí boli zaradení do tejto oblasti výskumu v sledovanom období 2008 až 2013. Na nápravu tohto stavu už univerzita podľa rektorky prijala prvé opatrenia.
Rektorka pripúšťa rezervy
Mojžišová pripúšťa rezervy aj v oblasti farmaceutických vied vzhľadom na to, že študijný program farmácia je mladý a isté obdobie sa formuje. „Od vzniku tohto študijného programu univerzita venuje zvýšenú pozornosť jeho rozvoju personálnemu i materiálno-technickému ako aj budovaniu vedecko-výskumnej základne, čo je proces náročný z časového aj finančného hľadiska. V porovnaní s hodnoteným obdobím 2008 až 2013 sa kvalita tohto študijného programu v súčasnosti výrazne posunula,“ uvádza rektorka.
Vedenie školy podľa Mojžišovej urobí všetko pre to, aby ostala univerzitnou vysokou školou. „Nepripúšťame možnosť, že by sme v stanovenej lehote neodstránili nedostatky, ktoré nám vytkla Akreditačná komisia a neobhájili toto začlenenie do budúcnosti. Doposiaľ však nepoznáme podmienky, na základe ktorých bude univerzita v stanovenej lehote 12 mesiacov hodnotená. Akceptujeme rozhodnutie Akreditačnej komisie, aj keď sa s ním úplne nestotožňujme, pretože mnohé naše argumenty, niektoré len technického charakteru, odmietla komisia zobrať do úvahy,“ hovorí rektorka s tým, že oceňuje snahu komisie očistiť vysoké školstvo, ale procesu hodnotenia môže vyčítať retroaktivitu a netransparentnosť.
Akreditačná komisia zdvihla výstražný prst
Podľa komplexného hodnotenia Akreditačnej komisie za roky 2008 až 2013 môže päť slovenských univerzít prísť o titul, problém má i Vysoká škola manažmentu v Trenčíne. Ako povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave minister školstva Juraj Draxler, „Akreditačná komisia dvíha na základe hodnotenia škôl výstražný prst“.
Problém má Katolícka univerzita v Ružomberku, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. „V prípade, že do roka od doručenia hodnotenia nedôjde k náprave, hrozí, že minister školstva dá návrh na odňatie titulu univerzita,“ poznamenal.
Žiadnej škole nehrozí zánik
Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru má týchto šesť škôl problém napríklad s publikačnými výstupmi či výstupmi doktorandov. Ekonomická univerzita v Bratislave splnila kritérium výstupov doktorandov len na hrane. „Táto univerzita má najhoršie hodnotenie doktorandov z celej komplexnej akreditácie. Nie je to podľa mňa v poriadku, mali by s tým niečo robiť,“ povedal predseda komisie. Ako ho doplnil šéf rezortu školstva, žiadnej verejnej vysokej škole nehrozí, že prestane existovať.
Aj na Slovensku sú však vynikajúce vysoké školy, predseda Akreditačnej komisie medzi ne zaradil Univerzitu Komenského v Bratislave, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a košickú Technickú univerzitu. „V ich tesnom závese je Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Technická univerzita Zvolen,“ dodal Fišera.
