BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) – Jedna z najväčších domácich stavebných spoločností Doprastav, a.s. má opäť odblokované bankové účty a môže obnoviť utlmené práce.
Umožnilo to, že jej doterajší rozhodujúci spolumajitelia Dušan Mráz a Ivan Šesták sa vrátili späť s cieľom zachrániť firmu pred konkurzom.
Nedávno predali svoj väčšinový podiel v Doprastave nemenovanej firme, ale z predaja napokon vzišlo, a podielu v spoločnosti sa zbavil aj menšinový akcionár český Metrostav a.s.
„Banky nám odblokovali účty, aby firma mohla naplno fungovať. Takýto dlhodobý stav by totiž firmu mohol ohroziť a spôsobiť jej koniec,“ povedal pre pondelňajšie vydanie denníka Hospodárske noviny (HN) Mráz.
Banky podľa neho presvedčili úprimnou snahou, aby spoločnosť fungovala. Na rokovaniach sa zúčastnili Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka, Eximbanka a rozhovory v pondelok pokračujú.
Štruktúra firmy sa zmení
Mráz je opäť členom predstavenstva Doprastavu, kde bol predtým predseda. Ním má zostať generálny riaditeľ spoločnosti Juraj Androvič. Akcionárska štruktúra Doprastavu sa má zmeniť.
„Pre nás je dôležité, že Doprastav bude fungovať,“ povedal ďalej v rozhovore Mráz bez toho, aby spresnil zloženie akcionárov. Potvrdil však, že spolu so Šestákom sú väčšinoví akcionári a ďalší sú drobní.
„Čo bude ďalej, to sa uvidí neskôr,“ dodal Mráz s tým, že budú hľadať investora, lebo firma potrebuje peniaze. Podľa neho je jedno, či bude domáci alebo zahraničný.
„Budeme robiť na tom, aby sme investora dotiahli. Máme už aj nejakých vytypovaných,“ dodal.
Metrostav by ním v tejto chvíli nemal byť. Na problémy v Poľsku v podobe stratových zákaziek, ktoré mali byť príčinou nepriaznivej finančnej situácie Doprastavu, podľa Mráza majú riešenia. „Keby neexistovali, tak s pánom Šestákom do toho nejdeme,“ uviedol.
Banky pred vyše týždňom zablokovali Doprastavu prístup k peniazom po tom, čo valné zhromaždenie spoločnosti 23. mája neschválilo zvýšenie základného imania o potrebných 17 mil. eur, teda o polovicu.
Problémy došli z Poľska
Ďalším dôvodom bola zmena akcionárov. Do spoločnosti mal vstúpiť veľkopodnikateľ František Hodorovský.
„Kúpne zmluvy sme mali podpísané, ale nie s pánom Hodorovským. Bolo to s firmou, kde František Hodorovský nebol ani konateľom. Keďže však firma niekoľko dní na to, ako boli akcie prevedené, zastala, tak sme nechceli dopustiť, že spoločnosť pôjde do konkurzu,“ vysvetlil Mráz, prečo sa opäť vrátili do Doprastavu.
Spoločnosť zamestnáva okolo 1 350 pracovníkov, pred štyrmi rokmi ich mala 3 500. Vlani spoločnosť prehĺbila stratu na 50 mil. eur.
Problémy Doprastavu môžu spôsobiť škody aj štátu. Štátna Eximbanka sa podľa HN zaručila za diaľničný projekt firmy v Poľsku sumou 14 mil. eur. Ak by spoločnosť skrachovala alebo nedokončila projekt Eximbanka zaplatí jeho záväzky.
Poľská pobočka Doprastavu, tvrdia noviny, je na mizine, lebo tam jej štát neplatí a ešte ju aj pokutuje za časový sklz. Hodorovský chcel oddeliť poľskú a slovenskú časť Doprastavu. Už to nestihne, keďže pre zablokované účty, odstávku výroby a hrozbe prepúšťania musel firmu vrátiť do rúk bývalým vlastníkom.
„Zdá sa, že bankové inštitúcie spolu s veriteľmi donútili bývalých pôvodných akcionárov Doprastavu k spätnému odkúpeniu akcií a tým k zaplateniu za zlé rozhodnutia z posledných dvoch rokov,“ vyhlásil pre HN Hodorovský.
Banky ďalej rokujú
„Banky v súčasnosti vedú rokovania so zástupcami spoločnosti Doprastav. Slovenská sporiteľňa preferuje také riešene aktuálnej situácie, ktoré bude ekonomicky udržateľné, povedie k ozdraveniu spoločnosti a zachovaniu pracovných miest,“ informoval v pondelok agentúru SITA hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Jednou z finančných inštitúcií, ktoré Doprastavu zastavili a opäť otvorili prístup k peniazom, je Tatra banka. „V rámci zachovania bankového tajomstva nemôžeme komunikovať bližšie informácie, ale môžeme potvrdiť odblokovanie bankových účtov,“ informovala v pondelok agentúru SITA hovorkyňa Tatra banky Marína Smolková.
Ani ďalšie banky, ktoré mali zmraziť a následne odblokovať účty Doprastavu, nechceli prezradiť detailnejšie informácie. Sú totiž povinné dodržiavať, resp. rešpektovať bankové tajomstvo o zmluvnom vzťahu s klientmi a ich finančnej situácii.
Podrobnejšie sa nevyjadrila ani ČSOB. „Avšak rozhodne odmietame prehadzovanie zodpovednosti za stav v Doprastave z manažmentu a akcionárov firmy na financujúce banky prostredníctvom médií. ČSOB dodržiava svoje zmluvné záväzky, vždy postupovala a postupuje maximálne korektne a ústretovo k tomuto klientovi,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ČSOB Zuzana Eliášová. „Ak však klient viacnásobne porušuje zmluvné záväzky a dohody, banka v rámci pravidiel obozretného podnikania musí pristúpiť k príslušným zmluvným opatreniam, čo sa stalo aj v tomto prípade,“ dodala.
Na rokovaniach s Doprastavom sa podľa denníka Hospodárske noviny zúčastnili aj VÚB, a.s. a Eximbanka. Ani tie sa nechceli bližšie vyjadriť s odvolaním sa na bankové tajomstvo, resp. povinnosť zachovať mlčanlivosť o jednotlivých obchodoch. Eximbanka sa mala zaručiť za realizáciu projektov Doprastavu v Poľsku a v prípade, že by ich spoločnosť nemohla dokončiť, mala by splatiť jej záväzky. „Tieto informácie môže Eximbanka poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn. Za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky, poisťovne, zaisťovne, meno a priezvisko klienta,“ uviedla pre agentúru SITA Eximbanka.
Situácia znepokojuje aj rezort dopravy
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vníma ako problém, že na slovenskom trhu nemáme veľké stabilizované stavebné firmy, ktoré sú schopné realizovať zložité líniové stavby, vrátane diaľničných úsekov. Rezort tak reagoval na vzniknutú situáciu v stavebnej spoločnosti Doprastav, a.s. s tým, že ho neteší. „Do istej miery je to dôsledok toho, že celý stavebný sektor prechádza transformáciou a kríza zasiahla niektoré spoločnosti až do tejto miery,“ uviedol v pondelok pre agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že robí všetko pre to, aby ľudia v stavebníctve mali dosť práce. „Len v tomto roku sme vypísali súťaže na nové diaľnice, ktorých hodnota je podľa štátnej expertízy viac ako 1,2 mld. eur. Spolu s úsekmi, ktoré sa súťažia už dlhšiu dobu, je aktuálne tesne pred výstavbou 85 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré vytvoria tisícky pracovných miest a stabilizujú sektor stavebníctva,“ dodal Kóňa.
Problém podľa ministerstva však veľakrát vytvárajú aj samotné stavebné spoločnosti, ktoré donekonečna aťahujú proces verejného obstarávania. „Výsledkom je, že sa nestavia, čo prirodzene neteší nás, samotné stavebné firmy a už vôbec s týmto stavom nie sú spokojní ľudia, ktorí na kvalitné cesty vo svojom regióne čakajú už dlhé roky,“ uzavrel rezortný hovorca.
Doprastav spolu so Strabagom, napríklad, zabezpečujú stavbu vyše 11-kilometrového úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia západne od Prešova. Obe firmy sa v zmluve z 2. novembra 2011 zaviazali diaľnicu naprojektovať a postaviť za tri roky a štyri mesiace za 114,59 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Práce začali v decembri 2011 a skončiť ich majú v marci 2015. Diaľnica má byť preplatená z peňazí Kohézneho fondu Európskej únie a zo štátneho rozpočtu cez Operačný program Doprava.
„NDS pravidelne monitoruje plnenie harmonogramu prác na stavbách. V prípade neplnenia záväzkov zhotoviteľov je NDS pripravená postupovať v zmysle zmlúv,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a.s. Marcel Jánošík. Reagoval tak na otázky, aké opatrenia vykonali diaľničiari v spojitosti so situáciou v Doprastave, resp. čo by sa stalo, keby spoločnosť nemohla diaľnicu dokončiť.