Situácia na vodnej nádrži Domaša, ktorá je považovaná za prírodné bohatstvo a kľúčový pilier cestovného ruchu v regióne Stropkov a Vranov nad Topľou, je alarmujúca. Nízka hladina vody, spôsobená kombináciou klimatických zmien, zlého hospodárenia s vodnými zdrojmi a zjavnej nečinnosti zodpovedných inštitúcií, má devastujúce dôsledky na miestnu ekonomiku, podnikateľov a celkový komfort návštevníkov. Táto situácia je pre mňa zrkadlom širšieho problému – ďalšieho systémového zlyhania v správe prírodných zdrojov a nedostatočnej koordinácie medzi jednotlivými aktérmi.
Namiesto riešení hľadanie vinníkov
Prvým aspektom, ktorý ma znepokojuje, je evidentná nezodpovednosť pri hospodárení s vodou. Ako je možné, že aj v čase, keď je zrejmé, že zásoby snehu sú minimálne, nie sú prijaté žiadne preventívne opatrenia na zníženie odtoku vody z nádrže? Ak by sa vypúšťanie vody spomalilo skôr, mohli sa zachrániť cenné metre hladiny.
Namiesto toho sa čaká, kým sa situácia stane kritickou, a následky vidíme v podobe pustých pláží a zdevastovaných prevádzok. Tento prístup považujem za krátkozraký a nezodpovedný voči regiónu, ktorý je na letnú sezónu ekonomicky závislý.
Petržalka - kam zmizla morálka a cit pre slušnosť? Kandidovať po takom manažérskom zlyhaní je absurdné! - KOMENTÁR
Druhou vecou, ktorá ma zaráža, je politická prestrelka a vzájomné obviňovanie sa medzi rôznymi inštitúciami. Namiesto hľadania skutočných riešení sa hľadajú vinníci, čo ničomu nepomáha.
Kde je tu skutočná vôľa riešiť problém? Prečo nie je jasne definovaná zodpovednosť a prečo neexistuje preventívny plán na podobné situácie? Namiesto hádok by mali všetci zainteresovaní spolupracovať a hľadať spôsoby, ako ochrániť nádrž pre budúce sezóny. Absencia koordinácie a jasnej stratégie je zlyhaním systému, ktoré dopláca na ľudí žijúcich a podnikajúcich v tomto regióne.
Je hospodárenie s vodou transparentné?
Ďalším rozmerom je ľudský a ekonomický dopad. Prázdne pláže, zatvorené bufety, dramatický pokles tržieb či nevyužité kapacity ubytovacích zariadení sú reálnymi dôsledkami, ktoré zasahujú životy ľudí.
Znížený komfort pre turistov a nemožnosť investovať do lepších služieb či atrakcií oslabujú atraktivitu regiónu. Navyše, ak sem neprichádzajú návštevníci, ktorí očakávajú krásne prostredie a kvalitné služby, reputácia Domaše ako dovolenkovej destinácie trpí, čo môže mať dlhodobé následky na jej budúcnosť.
Zamýšľam sa aj nad tým, či je hospodárenie s vodou naozaj transparentné a či sú záujmy cestovného ruchu a miestnych obyvateľov na prvom mieste. Ak iné vodné nádrže na Slovensku nemajú podobné problémy, prečo ich má práve Domaša? Je potrebné, aby kompetentní jasne vysvetlili, aké faktory stoja za týmto stavom a či nie sú v hre aj iné záujmy, ktoré poškodzujú tento región.
Situácia na Domaši je varovným signálom, že klimatické zmeny a zlý manažment prírodných zdrojov môžu mať vážne dôsledky na oblasti závislé od turizmu. Namiesto vzájomného obviňovania je nevyhnutné okamžite konať – prijať prísnejšie regulácie na hospodárenie s vodou, vytvoriť preventívne plány na obdobia sucha a zlepšiť komunikáciu medzi jednotlivými inštitúciami. Domaša nie je iba vodná nádrž, je symbolom rekreácie a oddychu pre tisícky ľudí.
Ak ju chceme zachovať, musíme konať teraz, kým nie je neskoro. Pretože pusté pláže a zúfalí podnikatelia nie sú len obrazom tohtoročného leta, ale varovaním pred tým, čo môže prísť, ak sa nič nezmení.
