Na oblasť verejného poriadku a bezpečnosti má ísť v budúcom roku približne 1,8 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, ktorý bol predložený na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR. Dokument v tejto súvislosti uvádza, že výdavky Slovenska na verejný poriadok a bezpečnosť sú v porovnaní s krajinami Európskej únie nadpriemerné.
„Na nadpriemerných výdavkoch sa polícia a hasiči podieľajú dvoma tretinami výdavkov, súdnictvo a väzenstvo jednou tretinou. Výdavky oblasti sú skreslené nesprávnou klasifikáciou, podiel ´nde neklasifikovaných výdavkov´ je najvyšší v EÚ,“ uvádza sa v materiáli.
Údaje o vraždách
Zo spomenutej celkovej sumy 1,8 miliardy má ísť 1,1 miliardy eur na bezpečnosť. „Slovensko je na globálne pomery bezpečnou krajinou, v rokoch 2016 až 2020 malo na 100-tisíc obyvateľov v priemere 1,26 vrážd. Je však v horšej polovici krajín EÚ, má viac vrážd oproti priemeru V3 (ČR, Maďarsko, Poľsko, pozn. SITA) (0,84), ako aj priemeru EÚ15 (staré členské štáty, pozn. SITA) (0,94),“ uvádza sa v dokumente.
Útokov a vyhrážok voči novinárom pribúda, Európska komisia žiada od členských štátov ich lepšiu ochranu
Údaje o vraždách sú podľa materiálu bežným ukazovateľom medzinárodného hodnotenia zločinnosti, keďže sú ľahšie identifikovateľné oproti iným zločinom, ako napríklad domáce násilie. „Objasnenosť trestných činov stúpa, medzinárodné porovnanie komplikuje rôzna metodika,“ konštatuje dokument.
Najnižšia dôvera v políciu
Materiál tiež pripomína, že vláda si dala za cieľ zvýšiť dôveru v políciu, ktorá je napriek vyšším výdavkom najnižšia spomedzi krajín EÚ.
„Na Slovensku dôveruje polícii len 42 percent obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti roku 2020 o tri percentuálne body. Problematický je aj vývoj dôvery v políciu, ktorá nestúpa a v posledných päť rokoch je stabilná na úrovni približne 40 percent,“ uvádza dokument.
Druhý najhorší výsledok v Únii
Čiastka 494 miliónov eur by v budúcom roku mala ísť do oblasti súdnictva a prokuratúry. „V roku 2020 dosiahlo Slovensko v dôveryhodnosti súdnictva druhý najhorší výsledok spomedzi členov EÚ. Negatívne vnímajú slovenské súdnictvo aj firmy (štvrté najhoršie miesto v EÚ),“ konštatuje materiál s tým, že z hľadiska schopnosti vysporiadania sa súdov s nápadom vecí je situácia o niečo lepšia.
„V netrestnej agende je v ukazovateli dispozičného času vybavenia veci na 19. mieste spomedzi 42 krajín a v ukazovateli miery vybavenia došlých vecí na treťom mieste spomedzi 49 krajín Rady Európy. Vo väčšine posledných rokov dokázali slovenské súdy vyriešiť všetky došlé veci v danom roku, čiastočne sa dokázali vysporiadať aj so staršími prípadmi,“ uvádza sa v dokumente.
Hamran reagoval na slabú dôveru verejnosti v políciu. Ak nepríde k zmene, bude sa „porúčať“ (video)
V roku 2019 sa podľa materiálu miera rozhodovania prepadla na 91 percent, malo by to byť však iba jednoročné zníženie miery rozhodovania.
Na oblasť väzenstva má podľa materiálu ísť v budúcom roku 285 miliónov eur. „V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo k 8. septembru 2021 umiestnených spolu 10 317 osôb, z toho 1 492 obvinených a 8 825 odsúdených,“ dodal dokument.