PARÍŽ/BRUSEL/ŽENEVA/MILÁNO/TÁBOR 7. júla (WebNoviny.sk) – Deň čokolády, pripadajúci na 7. júla, pripomína udalosť z roku 1550, keď sa v obchodoch na európskom území stala čokoláda pre ľudí dostupnou. Prvé kakaové bôby do Európy priviezol začiatkom 16. storočia Krištof Kolumbus. Vtedy obyvatelia starého kontinentu nemali nijaké vedomosti o spracovávaní týchto bôbov.
Popri 7. júli si vo viacerých krajinách Deň čokolády, či salóny, výstavy organizujú v rôznych mesiacoch a dňoch roka: napríklad v Paríži sa Salon du chocolat uskutoční v dňoch 28. októbra až 2. novembra tohto roku a očakávajú na ňom 500 domácich a zahraničných výrobcov. Zato Salon du chocolat v Bruseli sa už konal 5.-7. februára, a približne 25 000 návštevníkov obdivovalo a vychutnávalo si dielka z čokolády, ktoré pripravilo vyše 110 majstrov sladkého remesla.
V Miláne sa oslavy čokolády tiež už uskutočnili v dňoch 13.-15. februára. Cukrári popri sladkostiach z čokolády pripravujú aj róby na módne prehliadky v rámci podujatí k Dňu či Salónu čokolády.
Vyrába sa z plodov tropického kakaového stromu theobroma cacao
Znalosti Aztékov o tom, ako spracovať bôby, priviezol podľa zdrojov Španiel Hernando Cortés (1485-1547). Horúci povzbudzujúci nápoj „xocolatl“ – ovocie a voda – si začal získavať Španielov a neskôr aj obyvateľov ostatného európskeho územia.
Pôvod slova čokoláda sa odvodzuje z jazyka pôvodných obyvateľov stredného Mexika nahuatl. Nápoj poznali Aztékovia i Mayovia. Čokoláda sa vyrába z plodov tropického kakaového stromu theobroma cacao. Tabuľkovú čokoládu v podobe, ako ju poznáme dnes, si začali ľudia v Európe vychutnávať v 19. storočí.
V roku 1828 vyrobil holandský chemik a výrobca čokolády Coenraad Van Houten (1801-1887) prvý lis, ktorým oddeľoval od kakaa jeho časť – kakaové maslo. Prvá vyrobená čokoláda bola hrudkovitá a horká. V roku 1879 výrobca čokolády a vynálezca Švajčiar Rodolphe Lindt (1855-1909) vynašiel stroj, ktorým sa čokoláda premiešala natoľko jemne, až sa rozplývala na jazyku. Tým sa otvorila cesta k dnešnému rozšíreniu čokolády.
Najkvalitnejšia je horká
Odborníci pokladajú za najkvalitnejšiu horkú čokoládu. Kvalitná horká čokoláda je bohatým rastlinným zdrojom antioxidantov. Tie chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi, ktoré v tele pri väčšom množstve môžu vážne poškodzovať bunky a spôsobovať ich starnutie. Dôsledkom ich negatívnych vplyvov na organizmus sú zápalové procesy, ateroskleróza, kardiovaskulárne ochorenia i vznik rakoviny. Antioxidanty ich účinok neutralizujú.
Čokoláda obsahuje horčík dôležitý pre srdce a mozog, ale i vápnik a železo. Ochrancami zdravia sú aj flavonoidy. Sladká maškrta je aj nositeľom vitamínov A, B a E. Kyselina stearová, mastná kyselina v prirodzených tukoch, zase stabilizuje hladinu cholesterolu v krvi.
Čokoláda je okamžitým zdrojom energie pre telo i ducha. Ovplyvňuje neurotransmitery v ľudskom mozgu, čím pomáha odstraňovať napätie a stres. Zároveň vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj. A práve pocity slasti, šťastia a dobrej nálady, ktoré vyvoláva chuť čokolády, si ľudský organizmus zapamätá. Ak si ich chce človek opäť vyvolať, znova siahame po čokoláde. Tak môže vzniknúť závislosť. Portál 2travelandeat.com prináša aj prehľad o múzeách v rôznych krajinách Európy.
