Ústavná dlhová brzda definitívne smeruje k zmene. Ministerstvo financií totiž už predložilo do pripomienkového konania návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorej cieľom je, okrem iného, naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, zavedenie výdavkových limitov či úprava únikových klauzúl pre neuplatňovanie sankcií vo výnimočných situáciách, akou je napríklad aj pandémia nového koronavírusu.
Pripomienkové konanie k návrhu potrvá do 22. septembra. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára budúceho roka.
Limit stanovený každý rok
Limit verejných výdavkov by sa mal podľa návrhu novely stanovovať na každý rozpočtový rok volebného obdobia, počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.
Slovensko potrebuje dlhovú brzdu, inak podľa strany SaS skončí v bankrote
Limity verejných výdavkov má schvaľovať aj Národná rada SR. V rámci určeného limitu verejných výdavkov bude vytvorená rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov. Limity verejných výdavkov sa majú každoročne k 30. júnu aktualizovať na základe výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bude hodnotiť aj ich plnenie.
Novela zároveň predpokladá spomínané naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh namiesto doterajšieho hrubého dlhu. Dôvodom je snaha umožniť flexibilnejšie riadenie dlhu verejnej správy, keďže do čistého dlhu sa nezapočítavajú finančné rezervy na účtoch subjektov verejnej správy. Novela pritom predpokladá cieľovú hornú hranicu dlhovej brzdy pri čistom dlhu na úrovni 55 % hrubého domáceho produktu. Po účinnosti zákona však majú byť hranice posunuté vyššie a k tejto cieľovej úrovni postupne vyklesávať tempom o 1 percentuálny bod ročne.
Upravené sankčné pásma
Návrh tiež upravuje sankčné pásma a sankcie za nedodržanie úrovní dlhu. Tým najtvrdším má zostať povinné hlasovanie o dôvere vláde. Upravujú sa však aj únikové klauzuly na neuplatňovanie sankcií z dlhovej brzdy. „Navrhnutá úprava únikových klauzúl umožňuje dočasné neuplatňovanie sankčných mechanizmov v ústavným zákonom stanovených prípadoch, ktorým je aj mimoriadna krízová situácia súvisiaca s vypuknutím pandémie COVID-19 a prípadné podobné krízy v budúcnosti,“ uvádza sa v návrhu.
Súčasťou novely sú aj ďalšie zmeny týkajúce sa najmä pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Okrem toho, že novela ústavného zákona má zlepšiť pozíciu rady pri získavaní potrebných dát od ostatných subjektov verejnej správy, má rade priniesť aj nové povinnosti. Po novom by totiž mala vydávať pravidelné hodnotenie návrhu rozpočtu verejných financií, ale aj nové správy o fiškálnych rizikách a dôchodkovom systéme ako takom.