BRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) – Za uplynulý rok by mohli záväzky zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti podľa výkonného riaditeľa Health Policy Institute (HPI) Tomáša Szalaya dosiahnuť vyše 400 miliónov eur. Z toho dlh štátnych zdravotníckych zariadení odhaduje na viac ako 300 miliónov eur. Pre tento rok prognózuje ešte horšie výsledky, a to aj z dôvodu zvyšovania platov lekárov. Dlh by podľa neho mohol vzrásť o ďalších 80 až 100 miliónov eur.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zatiaľ hospodárske výsledky svojich nemocníc za vlaňajšok kompletizuje. Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smer-SD) v závere minulého roka predstavil plán, ako ich ozdraviť, jedným z opatrení má byť aj selektívne oddlžovanie. V praxi by finančnú pomoc mohli čerpať tie nemocnice, ktorým sa darí hospodáriť tak, že už netvoria nové dlhy, no nie sú schopné sa vysporiadať s tými starými.
Selektívne oddlžovanie má byť motiváciou
„Nemocnice dlhodobo zápasia s existenciou záväzkov po lehote splatnosti. Cieľom projektu je poskytnúť nemocnici peniaze iba takej, ktorá má vyrovnané hospodárenie, ale nie je schopná pokryť staré záväzky z minulosti,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Šoltésová. V roku 2013 skončili v zisku štyri nemocnice rezortu. MZ si stanovilo za cieľ dosiahnuť vyrovnané hospodárenie všetkých svojich zdravotníckych zariadení do konca roku 2015.
Penta má na dosah ďalšie nemocnice, ponúka milióny eur
Nemocniciam chýbajú milióny, pripravujú krízové scenáre
Minister vidí v selektívnom oddlžovaní aj istú motiváciu pre ostatné nemocnice. Szalay však tento názor nezdieľa. „Čím väčší dlh totiž vytvoria, tým viac peňazí pri neskoršom oddlžení dostanú,“ konštatuje výkonný riaditeľ HPI. MZ nateraz nevie povedať, aká suma by mohla ísť na oddlžovanie nemocníc, ani to, či by dostali na vyrovnanie starých záväzkov plnú sumu, alebo len časť.
Ako tvrdí, závisí to od rokovaní s ministerstvom financií (MF). Rezort, ktorý má v rukách štátnu kasu, je však vo vyjadreniach opatrný. „V čase, kedy sa nemocnice stále zadlžujú, aj keď výrazne pomalšie ako v minulosti, je o ich oddlžovaní predčasné hovoriť,“ odkázal tlačový odbor MF.
Na krytie strát má slúžiť päťdesiat-miliónová rezerva
Na to, aby sa zamedzilo vytváraniu nových dlhov, je podľa Szalaya potrebné prijať systémové opatrenia. Ako konštatuje, v súčasnosti môžu nemocnice tvoriť dlhy bez následkov, riešenie vidí v transformácií na akciové spoločnosti, ktoré podliehajú režimu Obchodného zákonníka.
„A prípadne následná privatizácia, lebo ako ukazujú dokumenty okolo PPP nemocnice, štát si je vedomý, že nie je efektívny manažér v zdravotníctve a zrejme tento faktor zásadne prispieva k nelichotivým hospodárskym výsledkom štátnych nemocníc,“ uviedol Szalay.
Ministerstvo zdravotníctva dostalo do svojho rozpočtu 50 miliónov eur rezervu na krytie prípadných strát zdravotníckych zariadení. Je však otázne, či rezerva bude smerovať na vyrovnanie dlhov. Zo strany regionálnych nemocníc je tu požiadavka, aby sa rezerva použila na vykrytie vyšších nákladov, ktoré nemocniciam vznikli po tom, čo zo zákona museli od začiatku roka navýšiť mzdy.
Od roku 2000 vlády pristúpili k oddlžovaniu zdravotníckych zariadení celkovo štyrikrát.
