BRATISLAVA 26. augusta (WEBNOVINY) – Diery v štátnom rozpočte majú zaplatiť banky, monopoly a bohatí.
Tvrdí to predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého bude musieť vláda predstaviť upravenú verziu rozpočtu, keďže hospodársky rast krajiny bude zrejme pomalší, ako sa pôvodne očakávalo.
Pravicová vláda podľa neho uvažuje iným smerom. Za nezmysel v tejto situácii považuje aj návrh na zrušenie milionárskej dane.
„Cítime, aké návrhy chce predložiť pravicová vláda,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii Fico. Podľa neho je pravdepodobné, že Radičovej kabinet zvažuje zvyšovanie nepriamych daní, zvýšiť chce spotrebné dane a údajne sa v rámci koalície podľa Fica diskutuje už aj o ďalšom zvýšení dane z pridanej hodnoty.
S Mikulčíkom na Kostarike
„Smer odmieta filozofiu, že nedostatok prostriedkov v štátnom rozpočte sa má riešiť príjmami od najslabších,“ tvrdí Fico. Už po najbližšom predsedníctve strany Smer-SD tak podľa neho budú predložené konkrétne návrhy na zavedenie bankovej dane, ktorý už strana raz predkladala, ale tiež návrhy na zdanenie ziskov monopolných podnikov a príjmov nadpriemerne zarábajúcich ľudí.
„Je zaujímavé, že Robert Fico s takýmito návrhmi prichádza vždy, keď nie sú vo vláde. Otázka je, prečo nemali tú odvahu, keď boli pri moci,“ reagoval hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Zároveň dodal, že o progresivitu sa Smer obávať nemusí. Od roku 2004 je totiž podľa neho vyššia ako bola predtým vďaka nastaveniu odpočítateľných položiek. „Vďaka tomu dnes najchudobnejší neplatia žiadnu daň, alebo im štát dokonca dopláca a zároveň lepšie zarábajúci nie sú motivovaní obchádzať daňovú povinnosť. Takto sociálne nastavený systém nenarušil ani Smer, keď bol pri moci,“ tvrdí Jaroš.
Kritiku si v tejto situácii od predsedu Smeru Fica odniesol aj minister financií Ivan Mikloš. Podľa Fica totiž v situácii, keď každú chvíľu prichádzajú správy o zhoršovaní výhľadu ekonomického rastu treba byť tu a konať. „Považujem za nemiestny žart, ak v tejto situácii minister financií sa pokojne bicykluje na Kostarike s pánom Mikulčíkom,“ tvrdí Fico.
Jaroš tieto vyjadrenia odmieta. Tvrdí, že ministerstvo koná, o čom svedčí aj to, že práve v piatok 26. augusta už zverejnilo zrevidovanú makroprognózu. „Do troch týždňov sme zareagovali a pripravili sme novú prognózu. Oni na krízu nereagovali mesiace,“ tvrdí hovorca ministerstva financií. Revidovaná makroprognóza pritom priznáva, že bude zrejme potrebné vykryť ďalšie desiatky miliónov eur. Naznačuje aj možné cesty, dokonca aj cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Jaroš však o konkrétnych opatreniach zatiaľ hovoriť nechce. „To bude vecou politických diskusií,“ tvrdí.
Negatívne správy z globálneho trhu sa tak už podpisujú aj pod horšie prognózy slovenského ekonomického rastu. Banky totiž v auguste znížili svoje očakávania rastu hospodárstva Slovenska v tomto aj budúcom roku. Podľa augustového kola pravidelného prieskumu Národnej banky Slovenska medzi bankovými analytikmi by totiž slovenské hospodárstvo malo v tomto roku stúpnuť o 3,1 %, čo znamená medzimesačné zníženie prognózy o 0,5 percentuálneho bodu.
Treba ďalších 300-miliónov eur
Budúcoročné odhady hospodárskeho rastu Slovenska pritom bankári skresali ešte výraznejšie. Kým ešte v júli predpovedali pre budúci rok nárast hospodárstva o 4,3 %, v auguste už prognózujú ekonomický rast na úrovni 2,9 %.
Spomaľovanie hospodárskeho rastu naznačili už aj informácie rýchleho odhadu Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok tohto roka.
Podľa nich medziročné tempo rastu hrubého domáceho produktu dosiahlo v druhom štvrťroku 3,3 %, kým v prvom štvrťroku ekonomika rástla 3,5-percentným tempom.
Medzikvartálne si však slovenské hospodárstvo udržiava stále takmer jednopercentný rast. Podľa sezónne upravených údajov rovnako ako v prvom štvrťroku dosiahlo medzikvartálny nárast 0,9 %.
Negatívne dopady pomalšieho rastu na rozpočet už pripúšťajú aj predstavitelia vlády. Hrozí tak, že kabinet Ivety Radičovej bude musieť hľadať dodatočných 250 až 300 mil. eur na vykrytie výpadkov, ktoré môže pomalší hospodársky rast spôsobiť.