Diaľničný program je podľa Figeľa reálny a ambiciózny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dialnica
Ilustračné foto Foto: SITA/Rastislav Ovšonka

BRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) – Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014, ktorý v stredu schválila vláda, považuje minister dopravy Ján Figeľ (KDH) za kombináciou realizmu a ambícií. V porovnaní s minulosťou je totiž jeho cieľom scelenie úsekov diaľnice D1 medzi Žilinou a Prešovom a tým aj zabezpečenie súvislého diaľničného prepojenia Bratislavy s Košicami. To by sa mohlo stať realitou najskôr v roku

„Program sa týka všetkých regiónov. Jedným z jeho primárnych cieľov je vyvažovať alebo znižovať obrovské, na Slovensku veľmi viditeľné regionálne rozdiely, ale aj reagovať na skutočné potreby občanov a dopravy. Opiera sa o nedávne sčítanie intenzity dopravy, ktoré bolo hodnotené v roku 2010. A preto môže veľmi konkrétne odpovedať vo forme návrhov v jednotlivých rokoch na už dnes vysokú intenzitu dopravy, napríklad na Považí alebo na Kysuciach,“ povedal minister Figeľ v stredu na brífingu v parlamente. Najtransparentnejší a najvýhodnejší spôsob financovania výstavby diaľnic je podľa šéfa rezortu dopravy využívanie eurofondov. Vládou schválený diaľničný program, tvrdí Figeľ, je udržateľný a ambiciózny. Pripomenul pritom, že na obrovské PPP balíky by muselo Slovensko počas 30 rokov doplácať ročne 600 mil. až 700 mil. eur za výstavbu 150 kilometrov diaľnic.

Ministerstvo dopravy predpokladá, že výstavba diaľnic môže byť oproti predpokladaným nákladom lacnejšia zhruba o 20 %. Prebiehajúce tendre na výstavbu napríklad úsekov D1 podľa Figeľa potvrdzujú, že úspory môžu byť ešte vyššie. Hlavným zdrojom financovania diaľničnej výstavby majú byť eurofondy. „Chceme rokovať o ďalšom období 2014 až 2020, aby doprava v ňom znamenala jednu z kľúčových priorít, aby slovenský národný program mal menej priorít, dnes ich má jedenásť vo forme operačných programov,“ povedal Figeľ. Diaľničný program podľa neho počíta aj s premostením financovania z európskych zdrojov medzi súčasným a budúcim sedemročným programovým obdobím. Figeľ potvrdil, že na výstavbu diaľnic bude potrebná ročne okolo 1 mld. eur.

Diaľnica
Foto: SITA / Michal Burza

Počas štyroch rokov by malo byť odovzdaných do užívania 130,4 kilometra (km) diaľnic a rýchlostných ciest, z toho 54,6 km diaľnic a 75,8 km rýchlociest. Zároveň sa má začať výstavba 286,8 km ciest, vrátane 181,3 km diaľnic a 105,5 km rýchlostných komunikácií. Hlavnou prioritou diaľničného programu je výstavba chýbajúcich deviatich úsekov diaľnice D1 v dĺžke sto kilometrov medzi Žilinou a Prešovom. Tie mali byť pôvodne postavené za privátne peniaze cez dva projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). K ďalším prioritám patrí výstavba štyroch úsekov diaľnice D3 zo Žiliny na Skalité k hranici s Poľskom a Českou republikou v dĺžke 39 kilometrov. Najviac preťažené komunikácie v okolí hlavného mesta má odľahčiť výstavba troch úsekov rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy okolo Dunajskej Lužnej na Žitný ostrov po Holice v dĺžke 32 km a obchvatu na D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka pri Dunaji sever v dĺžke vyše 23 km.

Predpokladané stavebné náklady na diaľnice a rýchlocesty, ktoré majú byť v priebehu štyroch rokov dokončené, dosahujú 2,120 mld. eur a v prípade začatých stavieb ide o odhadovanú sumu 7,21 mld. eur. Predpokladané náklady môže ešte výrazne znížiť tvrdá cenová konkurencia stavebných firiem, ktoré budú chcieť získať tieto zákazky. Ministerstvo dopravy plánuje výstavbu diaľnic financovať najmä z eurofondov a štátneho rozpočtu, ale aj z úveru Európskej investičnej banky a projekty PPP, napríklad pri stavbe R7 a D4, majú byť iba doplnkovým zdrojom. Poslúžiť na to majú aj príjmy z výberu mýta a predaja diaľničných nálepiek. Uvažuje sa aj o možnosti financovania diaľnic cez vydávanie diaľničných dlhopisov, do ktorých by mohli investovať dôchodkové správcovské spoločnosti.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Figeľ
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR