Nie pre všetkých sú Vianoce časom radosti a veselosti. Podľa štatistík Ligy za duševné zdravie zažíva ich Linka psychologickej pomoci Nezábudka najväčší nápor práve počas vianočných sviatkov. Ide najmä o osamelých ľudí alebo tých, ktorí sa už dlhšie potýkajú s duševnou nepohodou. Snaha o naplnenie ideálu Vianoc a dokonalosti vyvoláva na ľudí veľký tlak a často spôsobuje ešte väčšiu bolesť. Je dôležité včas rozpoznať, či ide len o smútok a zlú náladu alebo vážnejšie ochorenie, akým je napríklad depresia. Takýto človek totiž potrebuje rýchlu odbornú pomoc, pretože neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou.
UNIQA eviduje prípad, keď dospelá 40 ročná žena, dovtedy zdravá a bez diagnóz, pod vplyvom krízových životných udalostí začala upadať do smútku a prestala komunikovať s rodinou. Nevychádzala von, nekomunikovala s deťmi a ležala zatvorená vo svojej izbe. Prestala postupne jesť aj piť, rapídne schudla a nevedela spať. Keď sa po pár dňoch pridružili halucinácie, rodina zalarmovala záchranku – doslova v hodine dvanástej ju hospitalizovali na psychiatrickej klinike, nasadili liečbu a po nej sa postupne vrátila späť do života. Doteraz však chodí na terapie, ktoré jej významne pomáhajú.
„Toto je ten lepší prípad, keď sa človek, ktorý má depresiu, mohol aj vďaka rodine liečiť. Mnohí ľudia však pokladajú duševnú chorobu stále za prejav slabosti, na Slovensku pretrváva obrovská stigmatizácia, keď sa terapia u psychiatra, psychológa alebo iného odborníka považuje za hanbu a tak sa mnohým nedostane odbornej pomoci,“ hovorí riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Na depresiu pritom ochorie každoročne 5% Slovákov a môže postihnúť každého bez ohľadu na vek alebo sociálne postavenie. Často ochromí človeka na dlhé obdobie. Nevie udržiavať vzťahy s rodinou, nemôže pracovať a bez vhodnej liečby môže ochorenie vyvrcholiť samovraždou či samovražedným pokusom.
„Preto by ľudia nemali používať slovo „depresia“ alebo „depka“ pri bežnom smútku alebo zlej nálade. Pocity pri depresii pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a človeku znemožňujú fungovať v bežnom živote,“ upozorňuje psychológ Michal Bača.
Pri vhodnej terapii a liečbe však depresívna epizóda odoznie a človek sa môže pomaly vrátiť do kolobehu svojich aktivít. Dôležité je včas rozpoznať, kedy človek potrebuje pomoc a ako s ním o tom hovoriť.
„Aj preto Liga za duševné zdravie s pomocou UNIQA spustila online kurz pre rodinných príslušníkov ľudí, ktorí trpia duševnou nepohodou – aby vedeli, ako podporovať svojich blízkych a ako s nimi komunikovať. Je to druh analógie prvej pomoci pri fyzickej ujme, “ hovorí,“ hovorí riaditeľka Brand&Marketing UNIQA Silvia Vlasková. Link tu: https://www.uniqa.sk/hovorte-uprimne/hovorte-uprimne/ Ak majú ľudia podozrenie, že ich príbuzný potrebuje pomoc a nevedia, ako urobiť prvý krok, podrobné inštrukcie nájdu aj tu: Hovorte-uprimne | UNIQA alebo treba rovno volať na Linku Nezábudka, kde im vyškolení psychológovia poskytnú cenné rady a pomoc. Čoraz viac rodín totiž potrebuje v tejto oblasti pomoc najmä pre svoje dospievajúce deti.
Počet samovrážd tínedžerov stúpol o 70%
Podľa štatistík z centier psychologickej pomoci stúpol počet samovrážd tínedžerov stúpol o vyše 70 percent. Toto hrozivé číslo dokresľuje štatistika, podľa ktorej si vzalo minulý rok život 19 tínedžerov a počet samovražedných pokusov je najvyšší práve v kategórii mladistvých vo veku15-19 rokov. Keďže mladí často o svojich starostiach nehovoria, o ich problémoch okolie nemusí vedieť. Odborníci však upozorňujú, aby rodičia sledovali odkazy detí na sociálnych sieťach, sledovali zmenu v správaní, denných rituáloch. Najdôležitejšie je však s deťmi pravidelne komunikovať, rozprávať sa o tom, čo ich trápi, riešiť s nimi ich životné výzvy a starosti. Ak vidia, že dieťa má vážny problém a potrebuje pomoc, treba kontaktovať odborníkov. Návod ako na to nájdete tu: Hovorte-uprimne | UNIQA. Pomôže aj návšteva alebo konzultácia u všeobecného lekára, ktorý nasmeruje dieťa podľa potreby k psychológovi alebo psychiatrovi.
Invalidita je už rozšírená o všetky psychické ochorenia
Duševné choroby, medzi ktoré patrí aj depresia, môžu byť pri zlom priebehu invalidizujúcim ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa. Podľa stupňa závažnosti je možné pri depresiách či úzkostných poruchách uznanie invalidity aj nad 40%. „V rámci životného poistenia rozšírili invaliditu o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami,“ hovorí riaditeľ oddelenia Komunikácie UNIQA Oskar Sekereš. Prepad príjmu pri invalidite býva totiž naozaj zásadný. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu. V pripoisteniach invalidity sme preto umožnili vyplatiť celú 100% poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite.
Informačný servis