BRATISLAVA 14. júna (WEBNOVINY) – Verejná správa na Slovensku hospodárila v minulom roku podľa predbežných údajov so schodkom na úrovni 4,289 mld. eur, čo v pomere k hrubému domácemu produktu predstavuje 6,77 %. Vyplýva to z návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. Podiel dopadu druhého piliera dôchodkovej reformy na celkovom schodku pritom podľa rezortu predstavoval 875,3 mil. eur, alebo 1,4 % hrubého domáceho produktu.
Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy tak bol vlani v porovnaní so schváleným rozpočtom horší o 1,84 percentuálneho bodu alebo o 1,151 mld. eur. „Rozhodujúcim faktorom prekročenia rozpočtovaného schodku bol v skutočnosti významnejší vplyv hospodárskej krízy, ako sa pri úprave rozpočtu predpokladalo. Prejavilo sa to najmä v tých zložkách verejnej správy, ktoré hospodária s významným objemom verejných prostriedkov,“ konštatuje rezort financií.
Najväčší podiel na prekročení rozpočtovaného schodku verejnej správy tak malo prekročenie rozpočtu v Sociálnej poisťovni o 355,5 mil. eur, ktoré prispelo k zvýšeniu schodku o 0,56 % hrubého domáceho produktu a v obciach o 282,8 mil. eur, čo bol 0,45-percentný príspevok k celkovému schodku. Štátny rozpočet, účty štátnych finančných aktív a ostatné mimorozpočtové účty spoločne prehĺbili schodok verejnej správy o o 243,4 mil. eur, čo zodpovedá podielu 0,38 % z výkonu ekonomiky.
Príčinou nedodržania rozpočtového prebytku v Sociálnej poisťovni bol podľa rezortu financií výrazne nižší výber poistného o 592,1 mil. eur a zároveň prekročenie výdavkov súvisiacich s poistením o 276,7 mil. eur. „Nedostatok zdrojov v Sociálnej poisťovni bol čiastočne kompenzovaný transferom prostriedkov zo štátnych finančných aktív, ktorý bol oproti rozpočtu vyšší o 370,8 mil. eur. Takto zvýšený transfer ale spôsobil, že sa prekročil aj rozpočtovaný schodok súhrnu štátneho rozpočtu, účtov štátnych finančných aktív a ostatných mimorozpočtových účtov o 243,4 mil. eur,“ konštatuje ministerstvo.
V prípade obcí, ktorých hospodárenie bolo rozpočtované ako vyrovnané, boli príčinou vykázania vyše 280-miliónového deficitu nižšie príjmy o 94,1 mil. eur, vyššie výdavky o 127,2 mil. eur a nárast záväzkov oproti ich stavu z konca roka 2008 o 55,1 mil. eur. „Negatívny vplyv hospodárskej krízy sa prejavil nielen v prekročení rozpočtovaného schodku, ale aj vo výraznom prekročení trojpercentného maastrichtského kritéria pre pomer schodku k hrubému domácemu produktu,“ uvádza v správe ministerstvo financií.
Rezort financií pritom priznáva, že výdavková časť verejných financií na rozdiel od príjmovej na zmenu vo vývoji ekonomiky nezareagovala. Celkové výdavky sa v roku 2009 medziročne zvýšili o 5,8 %, z toho bežné výdavky až o 6,1 %, čo sa prejavilo aj na vývoji pomeru výdavkov k hrubému domácemu produktu. Z úrovne 36,4 % z roku 2008 sa zvýšil v roku 2009 na 40,9 %. „Aj keď takýto vývoj bol v súlade s fiškálnou politikou vlády pre rok 2009, je uvedená skutočnosť druhým významným faktorom popri ekonomickom poklese, ktorý prispel k prekročeniu trojpercentného maastrichtského kritéria pre schodok,“ tvrdí ministerstvo.
Rast deficitu verejnej správy sa podpísal aj pod negatívny vývoj maastrichtského dlhu verejnej správy. Ten ku koncu minulého roka dosiahol 22,584 mld. eur, čo predstavuje 35,7 % hrubého domáceho produktu. V dôsledku medziročného zvýšenia konsolidovaného dlhu o 3,972 mld. eur tak jeho pomer k výkonu ekonomiky narástol oproti roku 2008 o 8,1 percentuálneho bodu. Zvýšenie tohto pomeru bolo spôsobené tak rastom dlhu o 21,5 % ako aj predpokladaným poklesom hrubého domáceho produktu o 5,9 %.
„Výrazné medziročné zvýšenie maastrichtského dlhu je dôsledkom ekonomickej krízy, ktorý spôsobila, že v roku 2009 bolo potrebné na financovanie schodku a dlhu verejnej správy využiť podstatne viac prostriedkov z cudzích zdrojov, ako sa pôvodne v rozpočte predpokladalo,“ konštatuje rezort financií.
SITA
