Pokračovanie veselej a poučnej knihy má podtitul „… aneb Pánbůh mi to oplatil na dětech.“ Mali by po nej siahnuť najmä muži, ktorí sa chystajú byť hrdými otcami a hrdo vyhlasujú, že ich žiadne dieťa nemôže zaskočiť.
A tiež vy, milé dámy, lebo sa v knižke dozviete veci nevídané a nepoznané. Sánka vám od dojatia padne dole, keď budete čítať o utrpení otca na materskej dovolenke. Sú proste veci, ktoré matky nemôžu poznať.
Dominik Landsman už v prvom diele knihy potvrdil, že je ho radosť čítať. Zabaví obe pohlavia. Z mužského pohľadu odhaľuje strasti a radosti rodičovstva, o ktorých muži ani pred priateľmi pri poháriku zvyčajne nahlas nehovoria. Doménou knihy je nemilosrdný, ba až brutálne úprimný humor.
Z batoľaťa Čeňka sa stáva veľmi neposedné dieťa. „Dokud jen ležel na zádech a řval, nic mi nechybělo,“ spomína ľútostivo otec. Čeněk už chodí, teda behá tam, kde netreba. Hovorí, teda má jedno slovo na všetko. A predovšetkým neustále vymýšľa, ako najlepšie poslať otca, ktorý s ním trávi celé dni, do blázinca.
Knižka má až o desať percent viac zmaru a o dvadsať percent viac Čeňka, než prvý diel. Publikácia obsahuje obrázky, písaný text a čísla stránok. Knižka je vhodná ako dekorácia.
Pokiaľ si ich kúpite veľa, môžete si z nich postaviť bunker. Takto propaguje nové dielko autor na svojej webovej stránke a vy knihu nájdete v ponuke internetového obchodu Gorila.sk —-> TU
Ak knihy tohto žánru, čiže detektívneho trileru nečítate a odradí vás aj značný strán, urobte výnimku. Nebude ľutovať, lebo detektívka „Made in Sweden“ sa číta jedným dychom. Dokonca aj po kávu pôjdete s otvorenou knihou v ruke.
Je to super príbeh so zaujímavými postavami. Gangsterka s psychologickým podtextom o tuhej sile rodiny, či skôr klanu. Spočiatku vám možno bude pripomínať kultového Kmotra. Je to proste veľa muziky za málo peňazí.
Pred mnohými rokmi sa rodina troch bratov rozpadávala. Leo, Felix a Vincent sa preto zomkli. Ich tyranský otec už v ranej mladosti ich naučil vrátiť každý úder.
Chlapcov dokonale vyškolil v umení násilia. Ich kariéra sa začala prepadom muničného skladu. Neskôr vylúpili auto plné peňazí. Lúpeže pribúdajú ako na bežiacom páse.
Guľky pri nich lietali, ale nikto nezahynul. Páchatelia sa vynorili ako duchovia a tak aj zmizli. Stále nemali dosť a tak nečudo, že Švédsko začalo žiť v strachu z prepadov.
Vyšetrovanie prvej lúpeže peňazí pridelia kriminalistovi Johnovi Broncksovi, lebo on jediný vie, ako sa dostať pod kožu záhadnej Vojenskej lige.
Pochopí totiž, akú taktiku používa. Kým bratia držia spolu, sú neporaziteľní. „Made in Sweden“ je román, ktorý čerpá zo skutočných udalostí súvisiacich s Vojenskou ligou vo Švédsku. Ide o prvé spoločné dielo autorskej dvojice Roslund a Thunberg.
Knihu čitatelia v tridsiatich krajinách označili za neuveriteľne vierohodný a presvedčivo napísaný príbeh. V internetovom obchode Goprila.sk román ponúkajú —-> TU.
Keď získala publicistka Svetlana Alexijevič nedávno Nobelovu cenu za literatúru, bol to obrovský medzník v udeľovaní tohto prestížneho ocenenia.
Stal sa sviatkom pre všetkých milovníkov reportážnej literatúry. Po prvý raz získal cenu autor literatúry non-fiction. Alixijevič povýšila reportáž na literárny žáner.
Kniha „Vojna nemá ženskú tvár“ už raz na Slovensku vyšla. Oproti jej prvému vydaniu z roku 1990 je rozšírená o pasáže, ktoré vtedy vyškrtol sovietsky cenzor, lebo „nepasovali“ do hrdinského obrazu Veľkej vlasteneckej vojny. Autorka totiž chcela ponúknuť inú tvár zdrvujúcej apokalypsy.
Pre Svetlanu Alexijevič nie sú podstatné medaily a vyznamenania. V spomienkach stoviek priamych účastníčok vojny hľadá ich najosobnejšie zážitky. Tých, ktoré sa ženy so zbraňou v ruke nemôžu ani po dlhých rokoch zbaviť a sú súčasťou ich nočných snov.
Kniha je akousi dokumentárnou kolážou. Spisovateľka do nej vtesnala obrazy vojnových hrôz s neočakávanou ľudskosťou. Jej mozaika osudov a príbehov žien je úplne iná ako o vojne píšu učebnice dejepisu. Nešokuje, nechce ohromiť.
Svetlana Alexijevič je z polovice Ukrajinka a z polovice Ruska. Žila v Bielorusku, kde na protest proti politike Lukašenka na desaťročie odišla, ale už sa vrátila a napodiv si ju diktátor ani nevšíma. Len jej knihy v Minsku nemôžu vychádzať. Tak ich tlačia v Rusku.
Kritici nazývajú osobitý štýl Svetlany Alexijevič „ľud rozpráva sám o sebe“ románom – svedectvom či románom – oratóriom. Autorka dáva slovo svojim hrdinom a sama je v pozadí. Aj v tejto knihe spoznáte desiatky postáv, ktoré vyrozprávajú svoje osudy, ktoré nikto nevymyslel, lebo na niečo podobné sa zmôže iba sám život. Knihu „Vojna nemá ženskú tvár“ si môžete objednať na internetovej stránke Gorila.sk —-> TU.
Chlapec v tieni je prvý kriminálny román švédskeho autora beletrie Carla-Johana Vallgrena. Ide o prvý diel pripravovanej série. Na fotografii autor vyzerá skôr ako rocková hviezda než ako spisovateľ.
Ale pasuje mu to, lebo sa okrem písania živý ako hudobník. Prológ knihy sa odohráva v roku 1970.
Popisuje únos sedemročného chlapca na stanici v Štokholme. Ten hlasito protestuje, že nepôjde s otcom výťahom.
Rodič, keďže má na starosti jeho mladšieho brata v kočíku, privíta ponuku neznámej ženy, že dieťa odprevadí po schodoch na nástupište.
To bolo naposledy, čo staršieho syna otec videl. Zvyšok príbehu sa odohráva o štyridsať rokov neskôr.
Danny Katz je bývalý narkoman, ktorý sa momentálne živí prekladaním textov z ruštiny. Jedného dňa ho kontaktuje manželka dávneho kolegu z vojny Joela Klingberga. Je z bohatej rodiny a ide o mladšieho brata zmiznutého chlapca.
Joel tiež záhadne zmizol. Polícia prípad uzavrela s tým, že odišiel na neplánovanú dovolenku, čomu Angela odmieta veriť. Katz začína pátrať, sleduje Joelovu cestu tesne pred jeho zmiznutím. Potom ho obvinia z vraždy a musí utekať.
Kniha „Chlapec v tieni“ je až neuveriteľne dobre napísaná. Má brilantný štýl písania a ešte lepší príbeh. Je v nej niečo, čo láka čítať ju stále ďalej a ďalej.
Spisovateľ – hudobník v nej dokazuje, že má cit aj pre rytmus písania. Knihu nájdete na webovej stránke Gorila.sk —-> TU.
Ďalšia kniha z edície vydavateľstva Meridiano – press, ktorá prináša na knižný trh príbehy pre slečny a ženy napísané súčasným jazykom. Je pre všetky, čo majú rady svieže texty, silné príbehy napísané ľahko čitateľným a reálnym jazykom.
Aj kniha „Bodkou nekončím“ je story o láske dneška s humorným pohľadom na život a o tajomstvách vzťahov. Román „Bodkou nekončím“ vydavateľstvo promuje ako „šialene slobodnú kniha, z ktorej jasne vyplýva, čo je v našich životoch dôležité, a pred čím by sme nikdy nemali zatvárať oči. Sála z neho absolútna otvorenosť, a preto ho nie je možné porovnať s nijakým iným románom. Všetko v ňom sa prostredníctvom písmen hýbe.“
Sama autorka, ktorá píše pod pseudonymom, tvrdí, že kniha sa akoby písala sama: „Písanie bolo plynulé ako rieka, ktorá tečie. Intenzívne som sa vžívala do textu a identifikovala sa s postavami, s ich vnútorným svetom, spolu prežívala ich emócie, vzťahy, konflikty.“ Knižka „Bodkou nekončím“ je podľa nej neuveriteľne slobodná preto, lebo pri nej veľmi nešpekulovala a všetko akoby vytrysklo náhle. „Ten, kto chce písať, nech si sadne na zadok a nech píše vety tak, ako sa mu v hlave začnú formulovať, a nech urobí presah vlastného vnútorného sveta k svetom ostatných.“
Linda Chopin sa priznáva, že má vek na rozhraní tridsiatky a štyridsiatky. Čo však podľa nej neznamená, že jej knihy, a teda aj novinku „Bodkou nekončím“, píše len pre ženy v podobnom veku.
Čítajú ich šestnásťroční chalani a rovnako šesťdesiatpäťroční páni. Sú medzi nimi mladé slečny a dámy, ktoré sú už babičkami. To autorka považuje za jej najväčší úspech. Originálny román si môžete objednať na internetovej stránke Gorila.sk —-> TU.
Jeden z bestsellerových románov prominentného amerického psychoterapeuta. Dej knihy nás privádza do Viedne devätnásteho storočia, do kolísky psychoanalýzy.
Hlavnými protagonistami fiktívneho príbehu sú filozof Fridrich Nietzsche a psychológ, jeden z otcov psychoanalýzy, Josef Breuer.
Na pozadí vzťahu medzi jedným z najväčších európskych mysliteľov a nadaným terapeutom dochádza k stretnutiu sveta filozofie a psychológie. Je to zatiaľ Yalomova najúspešnejšia kniha. Má podtitul „Román o posadnutosti“.
Breuer je na vrchole svojej kariéry a Nietzscheho trápia samovražedné myšlienky, nenachádza liek na bolesti hlavy a má kopu ďalších problémov, z ktorých nevie nájsť východisko. Breuer súhlasí, že bude filozofa liečiť svojou experimentálnou metódou. Ta je založená na rozhovore.
Psychológ ale netuší, že rovnako nájde počas spoločných stretnutí útechu. Tiež musí čeliť vlastným vnútorným démonom. V románe „Keď Nietzsche plakal“ spája Yalom fakty a fikciu, atmosféru a napätie, aby odkryl nezabudnuteľný príbeh o sile myšlienok a priateľstva. Ale tiež o posadnutosti a zachraňujúcej moci priateľstva.
Irvin D. Yalom (1931) je emeritný profesor psychiatrie na Stanfordovej univerzite. Zaraďuje sa k tzv. existenciálnej psychoterapii. Píše literatúru faktu o psychoterapii, romány a knihy poviedok.
V svojej psychoterapeutickej praxi sa preslávil netradičným prístupom k pacientom. Ľudský život je podľa Yaloma vymedzený štyrmi skutočnosťami, na ktoré človek musí reagovať: izoláciou od druhých, nezmyselnosťou, smrteľnosťou a slobodou. Naše duševné zdravie závisí práve od spôsobu reakcie na tieto podnety. Román „Keď Nietzsche plakal“ nájdete na webovej stránke Gorila.sk —-> TU.
„Projekt dieťa“ je pokračovaním celosvetového knižného trháku „Projekt ideálna manželka“. Prvý diel knižného fenoménu kúpili vydavateľstvá v tridsiatich piatich krajinách. Ponúkol totiž nesmierne originálny, humorný, dojemný a zároveň romantický príbeh so svojráznym hlavným hrdinom, ktorý je naozaj „na zožranie“. I slzu do oka potisol, ale hlavne sa čitatelia smiali.
Profesor Don Tillman mal vtedy 39 rokov a bol na zabitie puntičkársky profesor. Žil ako staromládenecký panic sám a jeho dni a týždne mal na minútu presne rozrátané.
Všetko v jeho živote malo svoj poriadok a všetko podliehalo zmysluplnosti. Po neuveriteľných príhodách a situáciách si našiel konečne dámu svojho srdca.
V románe „Projekt dieťa“ už 41 – ročný Don žije životom manželským. So ženou je svoj desať mesiacov a desať dní.
Nechajme ho samého, nech vysvetlí, čo ho teraz trápi: „Manželstvo výrazne obohatilo môj život. Keď sme sa presťahovali do New Yorku, Rosie priniesla tri obrovské kufre. Zrušili sme štandardizovaný systém jedál a dohodli sme sa, že sex nebudeme plánovať.“ Potom mi Rosie oznámila, že „musíme niečo osláviť“ a musel som čeliť ešte väčšej výzve ako nájdenie ideálnej manželky.
Pokúsil som sa riadiť tradičnými postupmi a čerpal som rady od všetkých svojich šiestich priateľov, od terapeutky aj z internetu. Výsledkom bola pavučina klamstiev. Teraz mi hrozí trestné stíhanie, vypovedanie z krajiny a profesionálna hanba. A to, že navždy stratím Rosie.
Bil Gates sa o románe nechal počuť: „Projekt dieťa je zábavné pokračovanie knihy Projekt ideálna manželka, jednej z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase čítal. Niekedy sa pokračovania úspešných kníh nevydaria, ale toto nie je ten prípad. Simsion vracia do hry svoje najlepšie postavy a humorné gagy z prvej knihy a prináša množstvo nových sviežich nápadov. Je to veselá knižka, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad vzťahmi – čo spôsobuje, že fungujú, a prečo do nich musíme investovať čas a energiu, aby boli ešte lepšie. Milá, duchaplná a podnetná knižka.“ Na internetovej stránke Gorila. sk nájdete túto výbornú knihu —-> TU.
