Tento rok uplynie 10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ. Prečo si dnes podľa vás môžu Slováci povedať, že je dobre, že sme v EÚ? Keby ste mali pomenovať tie najväčšie výhody nášho členstva, ktoré by to boli?
Pre Slovensko je to prospešné vo viacerých oblastiach. Hlavné je to, že sme súčasťou rodiny vyspelých demokratických krajín Európy. Máme väčšiu stabilitu, bezpečnosť a zvýšila sa váha Slovenska na svetovej úrovni. To všetko nám pomáha, aby sme boli atraktívnejšou krajinou aj pre zahraničné investície, ktoré priniesli vyššiu produktivu práce, zvýšila sa životná úroveň Slovákov. EÚ nám tiež garantuje väčšiu slobodu, voľný pohyb, možnosť študovať, pracovať či podnikať v zahraničí. Máme viaceré európske práva, keďže sme aj občanmi EÚ. Únia nám pomáha, aby sme sa rýchlejšie rozvíjali a dobiehali krajny, kde je vyššia životná úroveň, a to sa nám aj darí. Keď sme vstupovali do EÚ, tak Slovensko malo HDP na obyvateľa na úrovni 57% EÚ, teraz je to na úrovni 76%.
Veľa sa hovorí o pozitívnych veciach, je však aj niečo negatívne, čo možno považovať za dôsledok nášho členstva v EÚ?
Niekedy je to obojstranné, že to, čo nám pomáha, nás niekedy trochu obmedzuje. Aby sme boli súčasťou silnej Európy, o niektoré kompetencie sa musíme deliť. To, čo sa pred vstupom rozhodovalo iba na národnej úrovni, teraz sa rozhoduje aj na európskej úrovni. Takže do určitej miery vláda má menší priestor na manévrovanie. Týka sa to napríklad eura. Aby sme vstúpili do eurozóny, museli sme splniť náročné podmienky, aj teraz menová politika je určovaná hlavne Európskou centrálnou bankou. Slovensko si už nemôže stanovovať svoj kurz, tiež už nie je možné devalvovať menu. Tá flexibilita, ktorú majú teraz Česko a Poľsko pri ich menových politikách, tú Slovensko nemá.
Dá sa to zhrnúť aj tak, že sme stratili časť svojej suverenity?
Zdieľame suverenitu, teda niektoré záležitosti sa rozhodujú spoločne, teda nie je to čisto naše slovenské rozhodnutie. Ja myslím, že v mnohom nám pomohlo aj to, čo sme museli urobiť už pred vstupom – reformovať viaceré oblasti, chod inštitúcií, hospodárstvo, verejnú správu. Aby sme vstúpili do EÚ, museli sme urobiť zásadné zmeny, ale to nám prinieslo aj väčšiu stabilitu a aj lepší právny rámec. Inštitúcie a právny štát boli naším vstupom do EÚ posilnené.
V tejto súvislosti spomeniem výrok Richarda Sulíka z minuloročného Národného konventu o EÚ: „Eurofondy ničia našu spoločnosť, korumpujú politické elity, museli sme odstaviť funkčnú atómku, máme zdevastované poľnohospodárstvo, lebo pravidlá EÚ sa berú ako sväté“. Ako by ste reagovali na takýto euroskepticizmus?
Ja si myslím, že pán Sulík je úplne mimo a prekrúca fakty. Skutočnosť je iná. Korupciu nám tu nepriniesla EÚ. Ak je, tak je spôsobená fungovaním inštitúcií na Slovensku. Stačí sa pozrieť po Slovensku, čo prinášajú eurofondy. Projekty financované z EÚ sú po celom Slovensku. Nenájdete mesto či región, kde by neboli európske projekty. A to sme ešte úplne nevyužili všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Máme tu nové cesty, renovované školy, nemocnice a špičkové onkologické pristroje, protipovodňové systémy. Bez európskych peňazí by bol hospodásky rast na Slovensku nižší a som presvedčený o tom, že by tu bola aj vyššia nezamestnanosť. To, že EÚ skôr ničí naše poľnohsopodásrstvo, je mýtus. Ten výrazný prepad poľnohospodárstva bol v 90. rokoch a vstup do EÚ ten prepad pomohol zastaviť, priniesol viac peňazí do poľnohospodárstva, nové investície, mnohé farmy sa postavili na nohy vďaka projektom z rozvoja vidieka. Teraz Slovensko dostáva na poľnohospodárstvo v priemere na obyvateľa viac, ako je európsky priemer.
Často sa hovorí o tom, čo únia dala Slovensku. Chcel by som otázku položiť tak, čo dalo Slovensko EÚ za desať rokov členstva? Čím, alebo ako sme my najviac prispeli únii?
Slovensko už prispelo svojím vstupom. EÚ je väčšia, silnejšia a môže využívať aj slovenské skúsenosti. Veľmi dobrým príkladom je napríklad politika EÚ voči západnému Balkánu. Súčasný minister zahraničia Miroslav Lajčák bol osobitným predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, bývalý minister Kubiš bol európskym predstaviteľom pre strednú Áziu, takže EÚ využíva aj slovenské skúsenosti a Slovensko je vnímané ako zodpovedný, spoľahlivý partner.
Pred našim vstupom do EÚ ste pracovali ako vedúci kancelárie štátneho tajomníka a hlavného vyjednávača s EÚ Jána Figeľa. Dnes sa ozývajú kritické hlasy, že vstup Slovenska do EÚ bol vykúpený maximálnymi možnými ústupkami, že to bol v podstate diktát Bruselu. Keď sa na to pozriete po 10 rokoch, dali sa niektoré veci vyjednať aj lepšie?
Určite niektoré veci sa dali vyjednať inak. Ale napríklad niektoré veci, ktoré Slovensko vyjednalo, niektoré prechodné obdobia nakoniec ani nepotrebovalo. Rokovalo sa na základe daného stavu, ktorý bol na Slovensku, ale aj na základe politickej situácie v Európe. To sa týka najmä jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, u ktorej sa hovorí, že to pre Slovensko bolo nevýhodné. Ale to bola reakcia na celosvetovú situáciu, keď to bolo po katastrofe v Černobyle.na medzinárodné spoločenstvo (G7) považovalo taký typ reaktoru za nespoľahlivý a bol tu aj tlak Rakúska a navyše slovenská vláda už v roku 1994 prijala záväzok odstaviť blok V1.Všetko sa bralo do úvahy a slovenskí vyjednávači vyjednali podmienky, ktoré v tom čase bolo možné dosiahnuť. Nedá sa vyjednávať len to, čo vy považujete za najvýhodnejšie. Musíme sa pozerať na globálnu situáciu. Dosiahli sme viaceré prechodné obdobia, napríklad aj pre štátnu pomoc pre veľké investície, ako je US Steel či Volkswagen. Zabezpečila sa ochrana Tokaja pre Slovensko, nielen Maďarsko má garantovanú ochranu Tokaja. Dosiahli sme tiež dlhšie obdobie na splnenie prísnych enviromentálnych kritérií. Výsledky boli pre Slovensko veľmi dobré a tá kritika v mnohých oblastiach nie je opodstatnená.
Ešte v 90. rokoch sme boli označovaní za čiernu dieru na mape Európy. Bolo Slovensko na vstup pripravené rovnako dobre ako ostatných deväť štátov, ktoré vstupovali do EÚ naraz so SR?
Slovensko urobilo od roku 1998 obrovský pokrok. Aby dobehlo krajiny ktoré už boli ďalej v rokovaniach, tak vyvinulo veľké úsilie a reformovalo inštitúcie, ekonomiku a administratívu veľmi rýchlo. Niekedy využívalo aj skúsenosti susedných krajín, v tomto by som chcel oceniť aj Česko, Maďarsko a Poľsko, ktoré nám pomáhali v prístupových rokovaniach. Ale bolo to vďaka úsiliu na Slovensku – politikov, úradníkov, ľudí, ktorí intenzívne pracovali na tom, aby Slovensko vstúpilo do EÚ v rovnakom čase ako naši susedia. To sa podarilo a to bolo pre nás veľmi cenné. Spoločný vstup bol pre nás výhodný a považujem za veľký úspech, že Slovensko to dokázalo.
Keby ste ten úspech mali pripísať nejakým konkrétnym osobám, komu za to môžeme najviac vďačiť? Sú ľudia, bez ktorých by sa to určite nepodarilo?
Sú ľudia, ktorí sa o to veľmi zaslúžili. Bol to hlavný vyjednávač Ján Figeľ, šéf expertného tímu na ministerstve zahraničných vecí Miroslav Adamiš, ale aj premiér Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí Eduard Kukan, podpredsedovia vlády pre európsku integráciu. Bol to kolektívny výsledok, ale ten vyjednávací tím pracoval veľmi intenzívne a tlačil aj ostatné ministertsvá a inštitúcie, aby splnili podmienky.
Je už dnes SR v EÚ rešpektovaná ako plnohodnotný partner, alebo je skôr stále vnímaná ako nový členský štát?
Sme plnohodnotný partner a slovenský hlas v Európe zaznieva dostatočne jasne. To vidno aj pri pripomínaní desiateho výročia vstupu do EÚ, keď Slovensko pri tejto príležitosti navštívil predseda EK Barroso, predseda Euróspkeho parlamentu Schulz, predseda Európskej rady Van Rompuy, všetci tu prišli na Slovensko a aj preto, že Slovensko je dôležitý a rešpektovaný partner v EÚ. V tomto vôbec nemusíme mať nejaké komplexy. Aj v EK pracuje už viac ako 300 Slovákov, ale nestretávajú sa s tým, že by boli považovaní za menejcenných partnerov.
Pred poslednými parlamentnými voľbami tu bola diskusia o tom, či má byť vláda proeurópska a ktorá taká bola a ktorá bude. Záleží EK na tom, aby bola vláda na Slovensku silne proeurópska?
EK záleží na tom, aby vláda bola dobrým a stabilným partnerom a aby jej záležalo na splnení spoločných európskych cieľov. Je dobré, keď je to konštruktívny partner a spoločne sa hľadajú
riešenia.
Od vstupu do EÚ sa tu vystriedalo už niekoľko vlád, ktorá bola najlepším partnerom EK?
Ja by som nechcel hodnotiť jednotlivé vlády aj kvôli tomu, že nemám skúsenosti práce so všetkými. Viem však, že Slovensko sa vždy snažilo nájsť európske riešenia a vždy sa správalo konštruktívne.
Aký by mal byť postoj SR vo vzťahu k EÚ v najbližších rokoch, treba sa držať toho užšieho jadra za každú cenu?
Slovensko je v tom najužšom jadre európskej integrácie a pre nás je to dobre. EK by bola rada, aby Slovensko naďalej podporovalo prehlbovanie európskej integrácie, ale už je na Slovensku, aby zvážilo oblasti, v ktorých je to výhodné. Ja som rád, že v tomto ideme dopredu. Slovensko podporilo aj novú iniciatívu EK, čo sa týka dane z finančných transakcií, aj tam sme medzi tými krajinami, ktoré chcú zaviesť túto daň.
Kde vidíte EÚ o ďalších desať rokov a Slovensko v nej?
EÚ vidím ako naozaj silného hráča na svetovej scéne, ktorý bude naďalej zabezpečovať to, čo EÚ plnila doteraz, teda zabezpečenie mieru, stability a aj väčšej prosperity pre občanov.
Je možné, že v budúcnosti vznike superštát na spôsob USA?
Nemyslím, že to ide týmto smerom.
Ale uvažovalo sa aj o takomto projekte.
Áno, je to vec názoru. Sú ľudia, ktorí sú za väčšiu federalizáciu EÚ a dokonca na Slovensku viac ako polovica občanov sa v prieskumoch vyslovila za federálnu Európu, takže vedia si predstaviť silnejšiu EÚ. Ja to vidím v krátkodobom časovom horizonte ako nereálne. Čo je reálne, je to, čo povedal aj predseda EK Barroso, je to federácia národných štátov. Stále tá národná úroveň bude rozhodujúca, ale budeme mať aj silnejšiu európsku úroveň, ale tak aby sa únia aj národné štáty dopĺňali.
V máji budeme voliť poslancov do europarlamentu. Prieskumy verejnej mienky Eurobarometer za posledných desať rokov ukazujú, že Slováci majú k EÚ pozitívnejší vzťah, ako je to v celoeurópskom priemere. V obidvoch voľbách do EP, ktoré sa u nás zatiaľ konali, však bola na Slovensku dosiahnutá najnižšia účasť voličov spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Čím si to vysvetľujete?
Je na to viacero dôvodov, jedným z nich je aj to, že sa splnil náš veľký cieľ, vstúpili sme do EÚ, môžeme využívať výhody EÚ, preto ľudia majú taký pocit, že teraz už nemusia robiť niečo navyše. Na druhej strane si myslia, že účasťou vo voľbách sa máločo zmení, že ich hlas v EÚ nezaznieva až tak a že Brusel je niekedy od nich vzdialený. Ďalšia vec je, že sa málo vysvetľuje, čo robí EP a aký má dosah na život ľudí. A dôležité je aj samotné pôsobenie politických strán. Aby robili aktívnu kampaň, aby vysvetlili ľuďom, ako ich chcú v EP reprezentovať, čo pre nich dokážu urobiť a aby predstavili dobrých kandidátov, ktorí zaujmú ľudí. Politické strany musia zohrať aktívnejšiu úlohu. Verím tomu, že tento rok sa v účasti dostaneme aspoň cez 20 percent a že ľudia si tiež uvedomia, že na to, aby v EÚ niečo menili, potrebujú vyjadriť svoj názor aj účasťou vo voľbách do EP.
Súčasná kampaň je podľa vás dostatočná?
Verím tomu, že sa zintenzívni, kampaň sa stále len rozbieha. Niektoré strany sú už aktívnejšie, viac chodia po regiónoch, predstavujú svoju politiku, svoje ciele. Verím, že v máji tých aktivít bude oveľa viac.
Zhováral sa Tomáš Kysel