SMK si tento rok pripomína 15. výročie svojho vzniku. V predsedníctve SMK ste jediný, kto absolvoval celý proces vytvorenia maďarských strán od 1989.
Áno, 18. novembra 1989 som bol prítomný pri založení Nezávislej maďarskej iniciatívy, prvej nekomunistickej politickej organizácie vo vtedajšom ČSSR. Neskoršie, keď táto organizácia sa rozhodla vyvíjať ďalej ako liberálna politická strana, v marci 1990 som sa stal spoluzakladateľom Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. V tomto hnutí som pôsobil až do r. 1998, kedy sme vytvorili Stranu maďarskej koalície.
Je pravda, že „krstným otcom“ SMK je vlastne Vladimír Mečiar?
Do určitej miery áno, pričom rád by som zdôraznil, že impulz ku zjednoteniu troch strán vyšiel z dvoch zdrojov. Pravda je taká, že aj v niektorých občanoch SR maďarskej národnosti, a samozrejme aj v niektorých politikoch od r. 1990 rezonovala otázka zjednotenia maďarských politických síl na Slovensku. Boli to predovšetkým politici a podporovatelia hnutia Együttélés-Spolužitie, no až do r. 1998 vždy narazili na odpor iných. V r. 1997 však Mečiarom dirigovaný parlament zmenil volebný zákon pre voľby do NR SR. Vo voľbách v r. 1998 by teda malé straničky nemali samostatne šancu na úspech, nedostali by sa do parlamentu. Tento moment bol skutočne silný impulz pre vytvorenie spoločnej strany.
Spolu ste stúpali a spolu ste aj padli s Mikulášom Dzurindom.
Ja by som to povedal inak. V roku 1998 sme našli spoločnú politickú platformu v tom, že bolo potrebné vrátiť našu spoločnú krajinu do normálnych politických pomerov a bolo treba stabilizovať aj makroekonomickú situáciu krajiny, ktorá bola v kritickom stave. Bolo treba vykonať aj silné decentralizačné kroky. To bol náš spoločný záujem, takže v tzv. prvej Dzurindovej vláde sme sa stali stabilizujúcim prvkom zložitej koalície. Našim strategickým partnerom sa stalo SDK, neskôr SDKÚ, spolu sme tvorili pravicovú väčšinu vtedajšej vládnej koalície. Na „druhom brehu“ koalície boli SDĽ a SOP. V druhej Dzurindovej vláde sa situácia už do určitej miery zmenila. Politicky to už bola homogennejšia vláda, aj keď s malou parlamentnou väčšinou na začiatku. V tej vláde sme boli druhou politickou silou, vtedy sme mali občas už aj konflikty s SDKÚ. Stalo sa vlastne to, čo sa často stáva v obdobných situáciách, keď strany idú druhýkrát po sebe do vlády. Objavili sa určité ekonomické a lobistické nánosy okolo koalície, aj okolo všetkých vládnych strán, vrátane SMK. Spôsobilo to rast napätia a generovalo aj niektoré politické ťahy, ktoré sa neskoršie ukázali ako nebezpečné a nevhodné. Vládna koalícia relatívne skoro stratila väčšinu, sám Dzurinda sa správal už úplne odlišne, ako v predchádzajúcom období. Kým premiér v prvej vláde sa snažil hrať integrujúcu úlohu a bol za to často nálepkovaný aj zo strany médií, ako málo výrazný, v druhej vláde už začal hrať silovú hru a tá sa mu čoskoro vypomstila. Ja som bol ale aj vtedy zástancom stabilizovania vlády a tak sa stalo, že SMK sa stala najjednoznačnejšiou oporou aj druhej Dzurindovej vlády. Vydržali sme spolu až do volieb v r. 2006.
Ale niečo sa stalo aj v SMK, keď ste sa v ďalšom období rozdelili.
Áno. Začali sa objavovať informácie, podľa ktorých za chrbtom SMK sa vytvorilo ekonomické loby, ktoré podniká do určitej miery na vlastnú päsť, resp. len s vedomím niektorých členov vedenia. Niektorí naši členovia, funkcionári na krajských a okresných úrovniach boli právoplatne odsúdení za branie úplatkov. Aj niektoré informácie zverejnené od tej doby naznačujú, že niektorí členovia SMK sa tiež zúčastnili určitých nekalých hier. V strane rástlo napätie a túha po zmene. Postavil som sa vtedy na čelo krídla, ktoré odsúdilo takéto praktiky a získali sme väčšinu. No urazené loby v r. 2009 si vytvorila vlastnú politickú stranu a všetci sme boli prekvapení, že v r. 2010 sa stali úspešnými.
Veľa ľudí vtedy ocenilo, že vy ste urobili taký krok, aký nebýva zvykom na Slovensku, vzdali ste sa svojho postu. Ak sa pozriete na súčasné SMK, neľutujete to?
Nie, človek má byť principiálny aj v chúlostivých situáciách. Napísal som od tej doby dve knihy, teraz dokončujem tretiu. Minuli sa vo veľmi slušných nákladoch. Aj na internete vidím, že moje články číta niekedy až 20 tisíc ľudí. Chápem ale aj druhú časť vašej otázky a hovorím, že je na čase dať SMK nové energie.
Aké máte teda plány?
Už vlastne beží kampaň pred župnými voľbami. Súperi našich kandidátov sú nezávislí kandidáti, miestami aj kandidáti Smeru, ale hlavne kandidáti Mostu. V r. 2009 v župných voľbách sme vyhrali nad Most-Híd v pomere 40:2. Teraz výsledok bude určite iný, no som presvedčený o tom, že SMK bude mať viac regionálnych poslancov. Samozrejme som pripravený aj na to, že komunikácia Mostu bude taká, že posilní svoje pozície o x percent. Bude mi to pripomínať ale vyhlásenia súdruhov z osemdesiatych rokov, kedy nás presviedčali, že žijeme 12-krát lepšie, ako obyvatelia Etiópie. Inými slovami z určitého hľadiska komunikácia je aj otázka šikovného výberu štandardu. Každý súdny človek ale bude hodnotiť pomer síl oboch strán podľa absolútneho počtu poslancov na regionálnej úrovni. Aj keď tu nebudem priamym účastníkom súboja, pretože nekandidujem.
Niektorí ale už berú ako hotovú vec, že budete lídrom kandidátky SMK vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Vo voľbách do EP nekandidujú občania, ale politické strany ponúkajú voličom svoje kandidátky. Pre SMK budú tie voľby o tom, či strana v reálnych voľbách a nie v prieskumoch verejnej mienky je schopná dosiahnuť volebný výsledok nad piatimi percentami. Republiková rada bude o tom rozhodovať v jesennom období, zatiaľ o konkrétnostiach sme nehovorili.
Na internete ste napísali, že ste zástancom samostatnej kandidatúry člena SMK v prezidentských voľbách. Následne niektorí z komentujúcich už si boli istí, že Csáky ide kandidovať na prezidenta SR.
Som smutný z toho, čo sa deje na pravej strane politického spektra aj v tejto veci. Principiálne som zástancom názoru, že pravica by mala zopakovať politickú hru z r. 2009. Pamätáte sa vtedy na tie nečervené okresy? Bol to jednoznačný prínos voličov SMK. Dodnes som hrdý na to, že voliči maďarskej národnosti vtedy, keď som bol predsedom SMK, nevolili Gašparoviča. Sme čistí aj pred dejinami. Táto možnosť je už ale teraz passé. Teraz sa nám núkajú tri možnosti. Podporiť nejakého kandidáta, o ktorom vopred vieme, že prehrá, alebo povedať ľuďom, že je to Kocúrkovo a nech zostanú doma. Tretia možnosť je vlastne vynútená: postaviť vlastného kandidáta. Prvú možnosť považujem za nelogickú a politicky chybnú, naši podporovatelia by to aj tak nebrali vážne, pre nich podporiť slovenského kandidáta, ktorý je vopred odsúdený na prehru, by bolo demotivujúce. Druhá možnosť – teda povedať im, aby zostali doma – by bola vážna politická chyba, ktorá by sa nám určite vypomstila aj v budúcnosti. Zostáva teda tretia možnosť, ktorá by pre nás de facto znamenala možnosť mobilizácie nášho voličského potenciálu. Je pravda, že v tejto situácii som zástancom tejto cesty. Mám aj návrh na kandidátov, ja nie som medzi nimi.
Budúci rok budú ale aj voľby v Maďarsku. Budete na kandidátke Fideszu?
Nie.
Na internete sa v diskusiách píše, že by ste sa mali vrátiť na čelo SMK. Podľa týchto názorov by sa SMK mohla dostať z marazmu, v ktorej sa nachádza teraz, dokonca podľa názoru blogujúcich, by sa aj Most-Híd dostal do horšej pozície, keby ste velili SMK vy.
Zdá sa, že budem musieť venovať viac času sledovaniu internetu.