„Prečo nemáš ešte deti?“ Otázka, ktorá znie nevinne, no pre mnohých mladých ľudí dokáže „zaťať do živého“. Dnes už rozhodnutie priviesť na svet potomkov nie je krokom, ktorý sa od mladých automaticky očakáva ale stalo sa vedomou voľbou.
Čoraz viac ľudí rodičovstvu hovorí „nie“ alebo „ešte nie“. Často ide o vedomú voľbu, no niekedy pramení zo strachu zo zodpovednosti či nevyriešených ranách z detstva, ktoré nechceme opakovať vo svojej vlastnej rodine.
Ste na materskej, no o peniaze ho musíte prosiť? Finančné zneužívanie je skryté násilie - ROZHOVOR
S psychodynamickou terapeutkou Mgr. Zuzanou Sidorovou sme sa rozprávali o tom, prečo čoraz viac mladých ľudí na otázku „Chceš mať deti?“ odpovedá „nie“ a ako sa môžu brániť nevyžiadaným názorom okolia. Čo všetko obnáša toto životné rozhodnutie?
V minulosti bolo mať deti samozrejmosťou, dnes sa čoraz viac mladých rozhoduje inak. Čo podľa Vás stojí za týmto trendom?
Vo väčšine rozvinutých krajinách klesá plodnosť už desaťročia — priemerný počet detí na ženu v OECD sa v dlhodobom horizonte znížil približne na polovicu oproti roku 1960. Vo veľa krajinách rastie podiel dospelých, ktorí nikdy neporodili alebo plánujú menej detí než predchádzajúce generácie. To nie je len „menej detí na rodinu“ – rastie skupina ľudí, ktorí sú výslovne „childfree“ (dobrovoľne bezdetní).
Zásadné faktory smerujúce k rozhodnutiu nemať deti:
- Ekonomická neistota a náklady na výchovu (bývanie, starostlivosť, vzdelanie): v krajinách s vysokými nákladmi na bývanie a starostlivosť – to silno zaváži pri rozhodovaní.
- Zmeny v pracovnom živote, kariérach a vzdelaní: viac žien (a mužov) stavia na kariére, flexibilite a sebarealizácii; odkladanie rodičovstva sa často skĺbi s jeho odmietnutím.
- Klimatická úzkosť / obavy o budúcnosť planéty: u časti mladých ľudí hrá v rozhodovaní významnú úlohu strach z klimatickej krízy.
- Osobné skúsenosti a rodinné zázemie: niektorí nechcú zopakovať traumatické alebo dysfunkčné vzory z vlastnej rodiny.
- Sociálne zmeny a menšia spoločenská tlaková norma: rodičovstvo už nie je povinnou „stupnicou dospelosti“.
Dá sa povedať, že dnešná generácia si jednoducho viac uvedomuje, čo všetko rodičovstvo obnáša a že nejde o egoizmus, ale o zodpovednosť?
Áno, často ide o uvážené a vedomé rozhodnutie. Výskumy (vrátane prieskumov verejnej mienky) ukazujú, že hlavné motivácie zahŕňajú „ja jednoducho nechcem“ alebo obavy z finančnej a environmentálnej budúcnosti, nie výlučne sebecké dôvody. Racionálne zvažovanie dôsledkov rodičovstva je legitímne a v mnohých prípadoch má spoločensky zodpovedný rozmer (napr. vedomie limitov zdrojov, starostlivosť o vlastné duševné zdravie).
Ako sa mení motivácia k rodičovstvu? Kedysi bola často spoločenskou normou, dnes sa očakáva, že bude „voľbou s presvedčením“ – čo to robí s psychikou mladých ľudí?
Keď je rodičovstvo „voľbou s presvedčením“ namiesto automatickej normy, prináša to dvojitý efekt: na jednej strane väčšiu vnútornú autenticitu (kto sa stane rodičom, robí to vedome), na druhej strane psychologickú záťaž z rozhodovania („urobím správne rozhodnutie?“). Psychodynamicky to môže viesť k novým vnútorným dialógom: vnútorné očakávania (rodinné tlaky) môžu byť v konflikte s osobnými hodnotami (sloboda, sebarealizácia). Tieto konflikty môžu byť zdrojom úzkosti, ale aj príležitosťou pre osobný rast.
Niektorí hovoria: „Nechcem dieťa, lebo nechcem zopakovať svoje detstvo.“ Ako často je za rozhodnutím nemať deti ukrytá práve nevyriešená trauma alebo zlá skúsenosť z vlastnej rodiny?
To je častý a úplne pochopiteľný dôvod. Výskumy ukazujú, že skúsenosti z pôvodnej rodiny (zneužívanie, zanedbávanie, chronické napätie) môžu viesť k zámernému rozhodnutiu nemať deti — ako forma ochrany samého seba a potenciálnych potomkov. To neznamená, že každý, kto vyrastal v náročnej rodine, automaticky odmieta rodičovstvo; skôr ide o významný faktor medzi viacerými. Psychodynamická perspektíva zdôrazňuje, že také rozhodnutie často nesie emócie (strach, smútok, obavy), ktoré stoja za preskúmanie — nie na odsúdenie, ale na pochopenie.
Najprv všetci ostatní, až potom ja. Trpíte záchranárskym komplexom? Takto ho porazíte - ROZHOVOR
Krátky príklad: žena, ktorá prežila detstvo v domácom násilí, môže odmietať rodičovstvo, pretože sa bojí reprodukovať tie isté vzorce — jej rozhodnutie môže mať koreň v sebaochrane, nie v nezrelosti.
Iní zas tvrdia, že nechcú priniesť dieťa do „tohto sveta“. Je to len racionálne rozhodnutie alebo len prejav cynizmu?
Oboje sa môže vyskytovať. U časti ľudí ide o racionálne zváženie rizík (ekonomika, klíma, zdravie), u iných môže byť motivácia skôr existenciálna alebo ideologická. Prirodzené je mať morálne-emočné reakcie (napr. smútok, úzkosť), ktoré stoja za takým rozhodnutím. Nejde automaticky o cynizmus — pre mnohých je to premyslené, zodpovedné niekoľkými smermi. Dôležité je rozlíšiť medzi pesimizmom (všeobecná beznádej) a zodpovedným zvažovaním — terapia môže pomôcť toto rozlíšenie urobiť jasnejším.
Ako odlíšiť, kedy ide o skutočne vedomé rozhodnutie a kedy o obranný mechanizmus?
Praktické indikátory:
- Vedomé rozhodnutie: sprevádzané informáciami, diskusiou s partnerom, jasnými hodnotami a pocitom jasnosti (aj keď to môže byť ťažké).
- Obrana (únik): ak je rozhodnutie sprevádzané silnou anxióznou imobilizáciou, generalizovaným strachom bez konkrétnych dôvodov, alebo ak slúži na vyhýbanie sa intímnym vzťahom či spracovaniu bolesti.
- Psychodynamicky: obranné mechanizmy (napr. odmietnutie, potlačenie) môžu chrániť pred bolestivými spomienkami — ale zároveň bránia autenticite výberu. Práca s terapeutom môže pomôcť zistiť, čo je čo.
Ľudia bez detí čelia často nepríjemným otázkam a odsudzovaniu. Ako reagovať na poznámky typu: „Raz si to rozmyslíš“?
Jednoduchá hranica: „Možno, ale teraz to nie je môj plán.“ Reflexívna odpoveď: „Ďakujem, že máš obavy — ja som si to premyslel(a).“ Ak sú komentáre útočné alebo opakované, je v poriadku zmeniť tému alebo vyjadriť, že to je citlivá téma. Štúdie ukazujú, že ľudia bez detí často čelia stigme a mikroagresiám; jasné hranice pomáhajú.
Ako by sa k nim mali správať príbuzní či priatelia, aby sa necítili menejcenní?
Empaticky a rešpektujúco: zvedavosť je v poriadku, vnucovanie nie. Otázky by mali byť skôr otvorené a podporujúce: „Ako to vidíš ty?“ namiesto „Kedy plánujete deti?“ Takto rodinné vzťahy zostanú bezpečným priestorom, nie súdom. To pomáha znižovať pocity hanby či menejcennosti.
Je prirodzené, že niektorí ľudia jednoducho necítia rodičovský pud? Alebo to býva skôr dôsledok moderného spôsobu života a preťaženia?
Áno, je to prirodzené. Rodičovský pud (maternal/paternal instinct) nie je univerzálny a biologicky „zapnutý“ u všetkých. Kombinácia biologických predispozícií, osobných skúseností a sociálnych okolností formuje túto túžbu. Moderný život (preťaženie, kariérne tlaky) môže tlmiť alebo presmerovať prirodzené impulzy, ale to nie je automaticky patologické — je to variácia ľudskej skúsenosti.
Ako sa mení pohľad na zmysel života – keď pre mnohých už nie je spojený s rodičovstvom, ale napríklad s tvorivosťou, kariérou alebo osobným rastom?
Mnohí ľudia nachádzajú zmysel cez tvorivosť, prácu, komunitu, dobrovoľníctvo, partnerstvo, umenie alebo osobnostný rast. Psychologické štúdie ukazujú, že spokojnosť so životom nie je výlučne viazaná na rodičovstvo; kvalita vzťahov a vnímanie zmyslu sú silnejšími prediktormi dlhodobej pohody. Inými slovami: mať deti nie je automatická cesta k úplnému zmyslu života.
skryte
Môže mať rozhodnutie nemať deti aj pozitívne aspekty?
Samozrejme áno. Napríklad viac flexibility v čase a energii, možnosť investovať do iných foriem zmysluplnosti (kreativita, komunita, kariéra), potenciál menšej finančnej a emočnej záťaže, lepšia duševná pohoda, ak by rodičovstvo bolo v konflikte s ich hodnotami.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí si nie sú istí, či deti chcú alebo nie? Ako sa v tom zorientovať?
- Informujte sa: reálne náklady, logistika starostlivosti, časové nároky a pod.
- Zvážte svoje hodnoty: čo je pre mňa dôležité o 5-10 rokov?
- Skúmajte svoje emócie: kedy presne sa objavuje odpor alebo túžba? (pracuje tu psychodynamická zvedavosť — odkiaľ prichádza táto emócia?)
- Rozprávajte sa s ľuďmi: rodičmi, bezdetnými priateľmi, odborníkmi.
- Dajte si čas: nie je nutné urýchlene sa rozhodnúť.
- Ak sa objavujú silné trápenia alebo spomienky: zvážte terapeutickú prácu (krátkodobú alebo dlhodobejšiu), ktorá pomôže rozlíšiť racionálne dôvody od obranných reakcií.
Krátky príklad: človek, ktorý sa bojí „opakovať“ vlastné detstvo, môže cez terapiu spracovať staré vzťahové rany a potom sa rozhodnúť na základe jasnejšej internej pozície — nie len z obavy.
Rozhodovanie o tom, či mať alebo nemať deti, často leží na priesečníku racionálnych faktov a hlbokých emócií z vlastnej minulosti. Ak cítite vnútorný zmätok, vinu, opakujúce sa úzkosti alebo sa opakovane vraciate k témam z detstva pri tejto otázke — terapia je bezpečný priestor, kde môžete bez súdu preskúmať, odkiaľ tieto emócie prichádzajú, a urobiť rozhodnutie, ktoré je v súlade s vašimi hodnotami. Psychodynamická práca pomáha rozpoznať, ktoré vnútorné hlasy sú vaše vlastné a ktoré sú ozvenou starých vzťahov — a to často vedie k väčšej jasnosti a mieru pri takom veľkom životnom rozhodnutí.
