WASHINGTON 11. apríla (WEBNOVINY) – Smrť hlavných veliteľov poľskej armády pri leteckej nehode na západe Ruska bude mať na Poľsko horší dopad než strata prezidenta krajiny. Podľa TV stanice CNN to tvrdia politickí analytici. „Na palube bolo celé najvyššie velenie armády vrátane náčelníka generálneho štábu a veliteľov ďalších síl. Ide o situáciu, keď bola armáde zoťatá hlava,“ povedal pre CNN Tomáš Valášek z Centra pre európsku reformu. Kaczyński podľa neho síce zastával najvyšší post v štáte, no „vládna mašinéria potrebná na chod krajiny zostala zachovaná“. Valášek pripomenul, že Poľsko nemá prezidentský systém riadenia a vláda naďalej funguje. Akékoľvek zmeny sa budú podľa neho týkať len nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Analytik Centra pre výskum európskej politiky Piotr Kaczynski hovorí, že prezident nebol v Poľsku príliš populárny a voľby by pravdepodobne prehral. „Je to politické zemetrasenie, zahynulo mnoho lídrov a najprv sa musíme spamätať zo šoku. Faktom však je, že bratia Kaczyńskí neboli v Poľsku veľmi populárni,“ vyhlásil. Voľby nového prezidenta sa musia uskutočniť do 60 dní. Podľa analytika v nich pravdepodobne zvíťazí predseda parlamentu Bronislaw Komorowski, ktorý v súčasnosti prevzal právomoci hlavy štátu. Premiér Donald Tusk, ktorý je v krajine populárny, nedávno svoju kandidatúru stiahol.
Prezident Lech Kaczyński zahynul v sobotu pri havárii vládneho špeciálu pri meste Smolensk. Medzi 96 obeťami nehody bol aj šéf generálneho štábu armády Franciszek Gagor, šéf Úradu národnej bezpečnosti Aleksander Szczyglo či vojenský biskup Tadeusz Ploski. Obete zahŕňajú aj ďalšie politické špičky ako prezidenta národnej banky Slawomira Skrzypeka, šéfa prezidentskej kancelárie Wladyslawa Stasiaka, bývalého ministra obrany a prezidentského kandidáta Jerzyho Szmajdzinského či námestníka ministra zahraničia Andrzeja Kremera.
Letecké nešťastie by mohlo mať negatívny dopad aj na ďalší vývoj poľsko-ruských vzťahov. James Sherr z londýnskeho inštitútu Chatham House tvrdí, že vzťahy medzi oboma krajinami sú narušené pre masaker
22 000 Poliakov v Katyni na začiatku druhej svetovej vojny ruskými bezpečnostnými silami. Práve ich pamiatku si išla uctiť poľská delegácia na čele s prezidentom. „V súčasnosti je Katyň najzložitejšou otázkou vzájomných vzťahov. Každý v Poľsku vie, že Katyň bola súčasťou ruských snáh zbaviť sa celej jednej triedy Poliakov,“ konštatoval Sherr. Za kľúčové považuje rýchle a otvorené vyšetrenie leteckého nešťastia.
Rusko priznalo zodpovednosť za katyňský masaker, odmieta sa však ospravedlniť a zverejniť dokumenty, ktoré by mohli celú záležitosť viac objasniť. V Katynskom lese pri Smolensku, ako aj na iných miestach vtedajšieho Sovietskeho zväzu povraždili agenti sovietskej tajnej služby NKVD v apríli a máji 1940 odhadom až 22 500 príslušníkov poľskej armády, polície, ako aj predstaviteľov poľskej inteligencie vrátane lekárov, profesorov a vedcov.
SITA