Čínske polovojenské jednotky cvičia na športovom štadióne v meste Šen-žen, ktoré leží v tesnom susedstve Hongkongu, techniky zásahov proti demonštrantov.
Podľa zahraničných médií ide o ďalší náznak hongkonským demonštrantom, že ak neprestanú protestovať, Čína odpovie silou a nenechá situáciu už len na hongkonskej polícii.
Čína sa usiluje o úplne zjednotenie s Taiwanom, nevylučuje ani použitie sily
Čínske štátne médiá sa snažili v piatok tieto obavy tlmiť informáciou, že cvičenia v Šen-žene boli naplánované už dávno a s aktuálnou výbušnou situáciou v Hongkongu údajne nesúvisia.
Stovky vojenských vozidiel
Podľa agentúry The Associated Press nacvičovali príslušníci čínskych polovojenských jednotiek na štadióne v Šen-žene viacero techník zásahov proti demonštrantom, napríklad zásah obuškami či gumenými projektilmi. Niektorí z nich „hrali“ demonštrantov a niesli transparenty, na ktorých boli slová „Zákon“ a „Prenasledovaní“.
To, že Čína sťahuje svoju vojenskú techniku do blízkosti Hongkongu, ukázali už v stredu satelitné snímky spoločnosti Maxar, z ktorých vidno, že do Šen-ženu sa presunulo najmenej 500 vojenských vozidiel. O presunoch čínskej techniky k Hongkongu informoval už v utorok na Twitteri americký prezident Donald Trump, ktorý neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti, no prezradil, že čerpá z údajov amerických tajných služieb.
Video: Tajfún Lekima zaútočil neďaleko od Šanghaju, viac ako milión ľudí museli evakuovať
Nemecká kancelárka Angela Merkelová Pekingu už v stredu odkázala, že aktuálne problémy v Hongkongu sa nesmú riešiť silou. „Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabránilo násiliu, a možné riešenia treba nájsť prostredníctvom dialógu,“ vyhlásila kancelárka.
Čínskym komunistom Merkelová pripomenula, že v Hongkongu platí takzvaný Hongkonský základný zákon z roku 1997, ktorý zaručuje jeho obyvateľom väčšiu mieru slobody ako obyvateľom zvyšku Číny. Peking by podľa nej mal mať na pamäti, že „právny štát má v Hongkongu dlhú tradíciu“.
Špekulácie o útoku
O možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.
Pravidelne proti nim zasahuje hongkonská polícia slzotvorným plynom a bijú ich neznámi maskovaní útočníci. Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny.
Trump chce so Si Ťin-pchingom diskutovať o kríze v Hongkongu, vyjadril sa aj k obchodnej dohode
Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril.
Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.
Pod správou Číny
Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny.
Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe „jedna krajina, dva systémy“, čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti.
Čína však podľa hongkonského prodemokratického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.
