BRATISLAVA (WEBNOVINY) – Hoci sa tu pestovanie viniča viaže k 18. storočiu a habsburgovskej tradícii, jeho sláva zakvitla až po roku 1918, keď sa z renesančného kaštieľa stalo letné sídlo prezidenta republiky.
Na troskách cisárskej kráľovskej monarchie zapustilo víno z Topoľčianok nové korene. Poslúžili ako základ pre vývoz za hranice Slovenska. Letné prezidentské sídlo a jeho prestíž totiž prilákali do tunajších končín najlepších vinohradníkov. V roku 1921 prebral správu nad vinicami Štátny žrebčín; v tom čase sa už topoľčianske odrody servírovali na stoloch početných pražských kaviarní. Špičkové víno objednával Spolok pražských hostinských. Pestoval sa rizling rýnsky, rizling vlašský, rulandské biele alebo zelený veltlín, červené víno zastupoval cabernet sauvignon, merlot a burgundské modré. Možno aj kuriózna etiketa spôsobila, že kolekcia z roku 1933 s názvom Château Topoľčianky bola neobyčajne úspešná: krojovaná dievčina sa pozerá na perspektívu tunajšieho monumentálneho kaštieľa, v pozadí ktorého sa hrdo týčia tatranské štíty. Neuveriteľný geografický lapsus slúžil vraj na okamžité určenie pôvodu vína. V roku 1947 mali možnosť zoznámiť sa s ním napríklad aj konzumenti v Spojených štátoch amerických.
Znovuzrodenie pôvodnej etikety
Práve najstaršia vínna etiketa priniesla v súčasnosti myšlienku obnoviť vo vínnom marketingu prvorepublikovú tradíciu. Po roku 1950, keď už kaštieľ nebol oddychovým miestom pre prezidentov unavených z budovania demokracie, totiž sláva vína postupne bledla. A to aj napriek tomu, že topoľčianska pivnica, kompletne prebudovaná v roku 1950, pomerne dlho odolávala štátnemu „sceľovaniu“. Pod Vinársky závod odborový podnik Bratislava prešla až v roku 1959. Odvtedy sa tu pestovalo len hrozno, fľaškovalo sa v Nitre. Anonymne a bez náznaku pôvodu. Zberateľa fajnšmeker Augustín Mihók mal „krojovanú dievčinu v Topoľčiankach pod Tatrami“ vo svojom archíve. Súčasní majitelia vinárstva rozhodli, že ju opäť dostanú do obehu a kolekciou s názvom Retro pripravia pre svojich konzumentov niečo výnimočné. Už niekoľko rokov plnia do takzvanej pištoľovej fľaše, tiež vychádzajúcej z niekdajšieho tvaru, svoje najlepšie víno. Táto kolekcia je limitovaná a každá fľaška samostatne očíslovaná. Náplň Retro série sa mení každý rok podľa toho, ktoré víno bolo najlepšie. Minuloročným víťazom je rizling vlašský.
Fľaškovanie a obchodné siete
Jeden z konateľov vinárskeho podniku, Milan Waldner, tvrdí, že najhoršie boli prvé roky po privatizácii. Najťažšie bolo presvedčiť niekoho, aby výrobu vína financoval. Trhový podiel dosahoval nulu a keďže tu nebola fl’aškovňa, začali s výrobou sudového. Od začiatku vraj stavili na odrody, ktoré sú vlastné tunajšiemu podnebiu, teda napríklad rizling vlašský, veltlín zelený alebo múller thurgau, z červených to bola frankovka modrá a svätovavrinecké. „Aj klientov zo zahraničia lepšie oslovíte práve týmito odrodami, ako keď produkujete napríklad cabernet sauvignon, kde je obrovská konkurencia,“ tvrdí Milan Waldner. Jednako, aj tunajší ružový cabernet sauvignon zožína medzi konzumentmi veľké úspechy, a to aj v zahraničí. Je ľahký, má príjemnú, nevtieravú ovocnú chuť a hodí sa takmer ku každému jedlu, nehovoriac o letnom čase grilovania a ľahkých pokrmov.
Hneď po vybudovaní fľaškovne bol druhým veľkým rozhodnutím fakt, že víno sa začalo predávať aj prostredníctvom obchodných sietí. „Pri istom objeme tam už ísť musíte,“ odôvodňuje rozhodnutie Waldner. Víno tak „zľudovelo“, stalo sa dostupným pre širšie vrstvy. Na jeho kvalitu to však nesmie mať vplyv, podpriemerné víno v Topoľčiankach vraj nevyrábajú. „Keď také víno ochutnáte, nebudete nám vypisovať, ani sa sťažovať, ani nič podobné. Len si už od nás nekúpite žiadnu fľašu,“ tvrdí Waldner.
Vlastná produkcia aj dodávatelia
Najlepšie víno vraj vyrobia z červeného viniča. Na jeho dozrievanie sú určené drevené sudy v objeme zhruba desaťtisíc litrov, ktoré v tunajšej pivnici stoja od 60. rokov minulého storočia, ale aj nové, barikové sudy s objemom 220 litrov. Okrem 400 hektárov vlastných viníc má topoľčianske vinárstvo aj vlastných dodávateľov hrozna – dodávajú zhruba rovnaký objem ako má tunajšia produkcia.
Trh s vínom sa podľa Milana Waldnera na Slovensku neustále mení. Suché odrodové víno sa dá predať už takmer všade, hoci konzumenti zo severu alebo východu krajiny naň neboli zvyknutí. Ľudia však cestujú, spoznávajú a vyberajú si. „Je neuveriteľné, že až šesťdesiat percent na Slovensku skonzumovaného vína pochádza zo zahraničia,“ hovorí Waldner. Naši vinári by podľa neho určite z veľkej väčšiny dokázali pokryť spotrebu, možno len lacné stolové vína by boli výnimkou. Ak však človek pije napríklad talianske alebo čílske víno, má pocit, že je slobodnejší a bohatší. „Pocit niečoho výnimočného zohráva u konzumenta veľkú úlohu,“ tvrdí konateľ. On sám má najradšej veltlínske zelené alebo mladé víno. Vraj sú prinajmenšom také dobré ako napríklad tramín, ktorému sa prikladá príliš veľká vážnosť.
Cieľ: sekt klasickou metódou
Víno exportujú do Česka, Švajčiarska a pobaltských krajín. Pracovné porady o prevádzke a stratégiách vinárstva prebiehajú na pracovných obedoch. „Cez víkend sme spoločníci, ale v pondelok ráno už sme opäť všetci zamestnanci,“ smeje sa Milan Waldner.
Kríza vraj poznačila vinárstvo tak, že predávajú rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, ale stojí ich to viac úsilia. Tunajší vinári majú niekoľko ambícií. Jednou z konkrétnych je napríklad robiť sekt klasickou metódou, teda taký, ktorý kvasí priamo vo fľašiach. No a dlhodobým zámerom je prispieť k tomu, aby sa víno stalo bežnou a rozšírenou súčasťou života a nepovažovalo sa primárne za alkoholický nápoj. „Ak patrí niekto ku kultúrnym ľuďom, nikdy nepije víno sám. Vždy má pri tom okolo seba nejakým spôsobom blízkych a známych ľudí. Priateľov, obchodných partnerov, rodinu,“ hovorí Waldner. Páči sa mu spôsob Talianov, ktorí sú „ráno v montérkach, a pri obede sa zmenia na kultivovaných stolovníkov“. Táto podoba konzumovania chutného moku je vinárom z Topoľčianok najbližšia.
Víno Topolčianky
Víno Topolčianky – vinárstvo s tradíciou od 18. storočia. Rozmach jeho slávy sa začal po roku 1918, keď sa z Topoľčianok stalo letné sídlo prezidenta republiky. Neskôr bola výrobňa začlenená pod Vinársky závod odborový podnik Bratislava. Po privatizácii v roku 1993 začali štyria spoločníci najprv s výrobou sudového vína, v roku 1996 pribudla fľaškovňa.
Viac ako 60 percent produkcie tvoria biele vína, zvyšok červené. Vinárstvo sa zameriava na pestovanie tradičných odrôd, typických pre túto oblasť, ako sú veltlín zelený, muller thurgau, rizling vlašský, rulandské biele, frankovka modrá alebo svätovavrinecké. Ročný vyprodukovaný objem je okolo 400-tisíc litrov, vlastné vinohrady sa rozprestierajú na ploche 400 hektárov. Château Topoľčianky sa stalo najúspešnejšou spoločnosťou štvrtého ročníka Národného salónu vín SR s celkovo ôsmimi vinami. Dve vína sú šampiónmi kategórie: pálava – slamové víno a frankovka modrá – ľadové víno.
Ponuka z Topolčianok
Spolu osem produktových radov vyrábajú Vinárske závody Topoľčianky pod obchodnou značkou Château Topoľčianky. Na prvý pohľad sa odlišujú vizážou, neskôr, počas konzumovania aj kvalitou. V každom rade sú zastúpené tradičné odrody bieleho a červeného vína. Najnižší rad tvoria akostné vína, po nich nasledujú značkové vína, obsahujúce biele a červené cuvée. O rad vyššie je Château Noir s typickým „Ch“ na etikete. Perokresba zámku v Topoľčiankach a fľaša z bieleho skla znamená, že je v nej ukrytý rad archívneho vína. Osobitný, jednoduchý imidž je venovaný tzv. HoReCa Selection, teda sérii určenej pre hotely, reštaurácie, kaviarne. Vína s prívlastkom majú na etikete erb regiónu a najkvalitnejšia Retro kolekcia archívneho vína sa pýši pôvodným dizajnom obalu a etikety z prvej masarykovskej republiky. Najviac sa predávajú odrody frankovka modrá, veltlín zelený, muller thurgau a rizling vlašský.
Text: Lýdia Kokavcová
Informácie sú použité z www.vino.sk