Rozhodli ste sa kúpiť si psa a automaticky sa naskytá otázka: akého? Pri výbere treba dbať na mnohé požiadavky, medzi inými aj priestor, ktorý môžete novému prírastku ponúknuť a temperament, za ktorým budete stíhať. Ak vám má pes robiť spoločnosť na poľovačkách, treba sa zamyslieť, na akú zver najčastejšie poľujete a dbať na to pri výbere plemena.
Keď ste sa už rozhodli pre plemeno, zostáva ešte zistiť, kde všade sa chovné stanice s daným plemenom nachádzajú. Pomocou plemennej knihy v Bratislave, ktorá sa nachádza na Slovenskej regionálnej komore, získate meno poradcu chovu a jeho kontaktné údaje. Poradca by vám mal spoľahlivo vysvetliť, akú kvalitu možno očakávať na rôznych chovateľských staniciach. Len on môže záväzne odporúčať spojenia chovného psa a chovnej suky a preto vie posúdiť, aké danosti zdedené po rodičoch sa u šteniat vyskytnú. Nedajte na reči o tom, že ak je fenka doma ostrá, budú také aj jej šteňatá. Každá fenka je doma pri šteňatách ostražitá, lebo ste prenikli na jej domáce teritórium, ktoré má potrebu si chrániť.
Ďalším krokom je dohoda návštevy u majiteľa chovateľskej stanice. Tu si ako prvé všimnite, v akom prostredí psíky chová. Ak je na dvore a v blízkosti psieho koterca neporiadok, špina a smrad, po dvore behá ešte zopár psov a sliepok, nie ste na dobrej adrese. Ak na vás, naopak, prostredie pôsobí dôveryhodne a čisto, poproste chovateľa, aby šteniatka vybral na voľný priestor – najlepšie na trávnik. Keď sú bez matky, pohrajte sa s nimi. Kusom handričky môžete vyskúšať ich záujem o dianie v okolí. Zdravé šteňa musí byť čulé a primerane pohyblivé. Vo veku 7-8 týždňov by malo mať váhu okolo 500 -650 g, váha je však podmienená aj rasou šteňaťa. Inú váhu bude mať šteňa jagteriéra a inú šteňa slovenského kopova, či farbiara. Pri výbere skontrolujte či šteňa nemá neprimerane svetlé oko. To by neskôr bránilo v jeho ďalšom zaradení do chovu. Tiež si všimnite, či matka šteniat a aj ich otec boli plnochrupý. Neúplnosť chrupu je totiž jedna z dedičných genetických vlastností. Skontrolujte tiež, či sú šteniatka tetované a či už majú preukazy pôvodu.
Bez splnenia týchto náležitostí nekupujte žiadne šteniatko, hoci by bola cena výhodná. Psík bez preukazu pôvodu nemôže na skúšky z výkonu, nemôže sa zúčastniť výstav a nemôže byť ani uznaný za poľovne upotrebiteľného. Všetka energia a nemalé množstvo práce investované do šteniatok sa odrazia na ich cene a tá nízka je väčšinou znakom, že finančné náklady išli nesprávnym smerom.
Kedy si šteniatko zobrať domov?
Nemalo by to byť skôr ako na konci ôsmeho týždňa, ale správny termín je na konci ôsmeho týždňa. Dôvod je jednoduchý. Pes je pôvodne šelma, žijúca vo svorke. V nej vždy vládla prísna hierarchia a na vlčích svorkách ju môžeme pozorovať dodnes. Pes na svoje okolie reaguje vytváraním podmienených reflexov. Fungovanie jeho biológie je vo veľkej miere závislé aj od nepodmienených reflexov. Ten najdôležitejší, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje vývoj šteniatka až do dospelosti sa volá priraďovací. A práve ten sa vytvára medzi začínajúcim deviatim týždňom veku života a končí asi v jedenástom.
Práve v tejto dobe vývoja šteniatka, sa šteňa priradí k pánovi, ktorý sa oň stará a trávi s ním takmer všetok čas s výnimkou spánku. Šteňa ho tak prijme za „vodcu dvojčlennej svorky“ a takto vytvorený vzťah potom pretrváva. Pre výchovu a nasledujúci výcvik má práve tento reflex mimoriadny význam. V dôsledku jeho fungovania je nacvičenie privolania úplnou hračkou. Šteňa rado prichádza za svojim vodcom, ak je tento návrat sprevádzaný príjemným pohladením či odmenou. Aj keď psa budete chovať vonku, šteňa by ste na prechodnú dobu niekoľkých týždňov mali umiestniť do domácnosti, a na oddych a spanie mu pripraviť prútený kôš. V tejto kritickej dobe šteňa mimoriadne trpí, lebo smúti za stratenou „rodinou“. Na ľahšie prekonanie tohto obdobia si od chovateľa môžete vypýtať kúsok handričky z pôvodného šteňacieho brlôžka. Takáto maličkosť uľahčí šteňaťu adaptáciu v novom domove.
Vývoj šteniatka
Pes prichádza na svet slepý. Psia mater ho ihneď po pôrode zbaví placentárnej blany a prehryzne mu pupočník. Takto postupuje pri celom vrhu. Prvé dni sú šteniatka dosť neohrabané, väčšinu dňa prespia v materskom brlôžku zohrievané psou mamou. Potravu cicajú v intervaloch od jednej až dvoch hodín. Ešte aj vo veku 4 týždňov sa pohybujú dosť neisto a dokážu prejsť len krátke vzdialenosti. V siedmych týždňoch im narastajú niektoré zuby a dokážu už sami požuť aj malé kúsky uvarenej mäsitej potravy. Ich vývoj ale ide rýchlo dopredu. O dva týždne už samostatne dokážu žrať z misky a reagujú na ľudský hlas. To je doba , kedy by mali začať svoj nový život s budúcim majiteľom.
Na záver ešte jedna rada. Do veku 4 mesiacov je dobré pripravovať šteniatkam stravu z hovädzieho či hydinového mäsa s kúskami zeleniny a pridať aj pologuľatú ryžu. Mimoriadne vhodné sú v tomto období aj malé kúsky ryby, tie však treba dôkladne zbaviť hrubých kostí. Jeho denná dávka by mala obsahovať aj 250 ml tučného kravského mlieka a do veku pol roka aj vajíčko aspoň raz-dvakrát týždenne.
Ak sa k svojmu novému priateľovi budete chovať s rešpektom, pochopením a láskou, neskôr vám to mnohonásobne vynahradí.
autor: Dušan Slivka