Cirkusová sezóna začala. Na Slovenskú rastú prvé šapitá. Tradične sa zdvihol aj Cirkus Aleš pod novým stanom. Sám principál Antonín Aleš starší považuje svoj podnik za slovenský cirkus. Väčšinu sezóny putuje po Slovensku. Tento rok však uvažuje, že zatiahne aj do zahraničia. Do Česka. :)
Rodinný klan Alešovcov sa hrdo hlási k slávnemu českému maliarovi Mikolášovi Alešovi. Jeho brat Jan vystupoval s vlastným putovným varieté po celom Bavorsku. Cirkusová rodina stavia šapitó už siedmu generáciu.
„Naša rodinná tradícia siaha viac než stodvadsaťpäť rokov dozadu,“ hovorí direktor Antonín Aleš. Väčšina alešovských principálov boli Antonínovia. Nečudo, že po boku otca v súčasnosti vystupuje v manéži aj riaditeľov syn Antonín.
Za socializmu bol Aleš jediný súkromný cirkus. „Otcovi sa počas znárodňovania podarilo vybaviť nejakú výnimku pod podmienkou, že nebude predvádzať zvieratá a nebude vystupovať v mestách a väčších mestečkách. Súdruhovia našu činnosť považovali za obohacovanie. Nesmel pre nás nikto pracovať. Len rodina. Otec si však nedal povedať a kúpil medvede a kone, aby spestril program. Lenže nejakí dobráci spomedzi cirkusantov ho udali. V Česku sme prišli o papiere za pár minút. Našťastie mal otec známeho na Slovensku v žilinskom Parku kultúry a oddychu. Súdruh – pán Galbavý – tvrdohlavo skonštatoval, že nejakí Česi nebudú Slovákom rozkazovať, do akých cirkusov budú chodiť, a vydal nám povolenie. Tak sme cestovali po Slovensku.“
Slováci, žiaľ, nie sú ktovieakí cirkusoví umelci a podnikavci ako naši západní susedia. Slovenské cirkusové šapitó nemáme. Napriek tomu je u nás podľa Aleša skvelé cirkusové publikum. „V Česku a na Slovensku to bolo vždy perfektné. Diváci sú tu cirkusu verní. V Európskej únii však najviac cirkusy milujú Nemci a Francúzi. Nemci ich dokážu zaplniť, aj keď sa na jednom mieste strieda jeden cirkus za druhým. V Nemecku je ich zaregistrovaných 380! Na predstavenia stoja zástupy, a to aj v zime.“
V Česku je „len“ dvadsaťpäť cirkusov. Žiaľ, jediný slovenský cirkus Slovakia už dávno skončil. Bola to otázka času. Majiteľ mal len dve deti, ktoré si šli za svojimi cieľmi. A tie neboli niekde pod veľkým stanom… Sám to nedokázal utiahnuť. Pre cirkusantov sú rodina a súdržnosť veľmi dôležité.
Antonín Aleš cirkusom naozaj žije. Nie každý však zdedí po rodičoch túlavé cestovateľské topánky. „Moji súrodenci robia bežné práce. Ja by som si však bez manéže a zvierat nedokázal život ani len predstaviť,“ vyznáva sa principál.
Slovensko začali objavovať po minulé roky aj talianske cirkusy. Po prvých úspechoch veľkých šapít im klesla návštevnosť. Veľké podniky odlákali divákov aj šapitám, ktoré križovali tradične Slovenskom. Nespokojný je aj principál Aleš. „My im tam tiež nechodíme…“ skonštatoval.
