Petrohrad sa právom považuje za výstavnú skriňu ruského impéria, no ak sa vyberieme za jeho hranice, zostaneme s úžasom hľadieť na nádherné palácové stavby, ktoré si nechali postaviť ruskí cári. Petrodvorec s prezývkou „ruský Versailles“ dokáže prilákať tisíce ľudí z celého sveta. Aj vďaka nemu ešte celkom nevymrela z Ruska cárska duša.
Aj napriek tomu, že medzi petrohradskými pamiatkami a múzeami by sa dali stráviť dni či týždne, oplatí sa vybrať sa za mesto a aspoň na niekoľko hodín sa ponoriť do cárskeho sveta v podobe krásneho palácového komplexu Petrodvorec. Rusi mu hovoria Petergof a rástol spoločne s hviezdou Petra Veľkého, ktorý bol prvým, kto sa rozhodol palácovú stavbu postaviť.
Do Petrodvorca vedie niekoľko ciest, no Petrohrad je známy svojimi notorickými zápchami a kto sa im chce vyvarovať, môže využiť vznášadlo, ktoré odchádza každú hodinu z nábrežia rieky Neva priamo za slávnou Ermitážou. Stačí nasadnúť, spoza okna sledovať vežičky cárskeho mesta a o pol hodinu sa človek ocitne v úplne inom svete, kde panuje ticho, pokoj a fontány plné vody. Plavba po Fínskom zálive je pokojná a neskutočne príjemná. Oproti Petrodvorca sa za pekného počasia zaleskne zlatá kupola Kronštadtu. Okolie Petrohradu je skutočne nabité pamiatkami a zaujímavými miestami. Na móle postávajú desiatky ľudí čakajúcich na svoju loď a tí ostatní spoločne kráčajú k palácovému parku, aby sa im pomedzi stromy konečne zjavila vytúžená žltobiela fasáda budovy, ktorú lichotivo prezývajú „ruský Versailles„. Petrodvorec však nie je jediná budova ako by sa mohlo nepripravenému návštevníkovi zdať. Tvorí ho séria niekoľkých parkov, budov, palácov, múzeí či dokonca viac než stovka fontán. Prístupová cesta k hlavnému palácu vedie cez Nižný Park, ktorý pretína takzvaná „Vodná avenue“. V skutočnosti však ide o niekoľko desiatok metrov dlhý vodný kanál spájajúci Fínsky záliv s veľkou Kaskádou. Peter Veľký miloval more a kde sa dalo, tam sa najradšej nechal voziť loďami. Bol dokonca známy tým, že v Petrohrade nepodporoval stavbu mostov cez rieku Neva len preto, aby ľudia museli používať lode, ktoré ho tak veľmi očarili.
Svet naplnený vodou
Symbolom dnešného Petrodvorca ani nie je tak palác samotný, ale skôr slávna Kaskáda plná sôch, vodných fontán a života. Je v nej skrytá symbolika života Petra Veľkého, víťazstvo nad nepriateľským Švédskom, no nájdeme tu odkazy aj na starovekú mytológiu. Dva mramorové pavilóny pred Kaskádou poskytujú tieň a krásny panoramatický pohľad na celú scénu. Niekoľko predavačov suvenírov sa snaží návštevníkov presvedčiť, že sa im hodí ruská, námornícka čiapka s nápisom Aurora v azbuke či ruská vlajka, ale veľmi sa im nedarí. Hluk a šum vody na chvíľku ohluší celý priestor a voda vytryskne snáď zovšadiaľ. Architekti tu na malom priestore osadili viac než 140 fontán, pričom niektoré striekajú vodu len niekoľko metrov, no iné atakujú aj dvojciferné čísla. Ústrednou postavou celej Kaskády je socha Samsona bojujúceho s levom, ktorému sa snaží roztvoriť papuľu. Zlatá socha síce zobrazuje biblického Samsona, no v skutočnosti predstavuje Petra Veľkého a jeho slávne víťazstvo nad Švédmi z roku 1710 pri Poltave. Lev proti Samsonovi nemal žiadnu šancu a pri zrode súsošia nestál nikto iný ako taliansky architekt Bartolomeo Rastrelli, ktorý mal punc dvorného architekta ruského cára. Zanechal po sebe niekoľko významných diel v Petrohrade a v jeho okolí. Fontánu sem posadil v roku 1735 pri oslave 25.výročia Petrovho víťazstva. Prúd vody z levej papule strieka do výšky 62 metrov, čo z neho robí najvyššiu fontánu celého parku. Ruskí, ale aj zahraniční návštevníci stoja bez slova v tesnej blízkosti fontány a sledujú, čoho všetkého boli ľudia schopní. Sochy sa trblietajú na slnku, ako by by ich odliali z čistého zlata a takmer každý schod a každý záhyb Kaskády na svojom tele nesie jednu či dve sochy. Tu strieka voda z rybacích hláv, tam z úst Tritóna, o pár krokov ďalej sa kúpe vo vode nahá ženská postava, vedľa stojí telo gréckeho boha pripomínajúce Apolóna a v neposlednom rade tu návštevník stretne Perzea, ktorý hrdo zviera v rukách hlavu medúzy Gorgóny.
Cárskymi komnatami
Schodisko okolo Kaskády vedie na malé nádvorie pokryté čiernobielou šachovnicou, odkiaľ sa ponúka pohľad na vrchnú časť fontánového sveta či celú vodnú aleju končiacu vo Fínskom zálive. Už stačí len pár krokov a návštevníka pohltí tieň palácovej fasády. Takto z tesnej blízkosti pôsobí skutočne majestátne, pretože dosiaľ si človek všímal najmä sochy šantiace vo fontáne. Popred palác kráčajú mladí Petrohradčania pripomínajúci svadobný sprievod. Mladé dievčatá nosia kratučké sukne a také vysoké opätky, že sa im nohy zvíjajú na kamennej dlažbe ako kobra pred rádžastánskym zaklínačom hadov. Pri pohľade na perfektnú fasádu človeka nenapadne, že palác poničili bomby druhej svetovej vojny. Tie však nepatrili Nemcom, ktorí mali na svedomí blokádu vtedajšieho Leningradu – paradoxne to boli sovietske bomby, ktoré narobili najväčšie škody. Po tom, čo padli Hitlerove plány usporiadať pompéznu oslavu v Hoteli Astoria, rozhodol sa oslavu presunúť sem do cárskeho paláca, na čo mal Stalin zareagovať bombardovaním miesta, aby sen nemeckého vodcu prekazil. Vojna je plná nezmyselných paradoxov. Trojposchodová budova v sebe skrýva niekoľko desiatok izieb od výstavných miestností, kde sa stretávala elita pri bujarých večierkoch, až po skromnejšie súkromné komnaty cárskej rodiny. Návštevníci si na nohy musia obuť návleky, aby drevené parkety prežili nápor moderného turizmu a odrazu sa človek ocitne v storočí, kedy držal nad Petrohradom ochrannú ruku cársky orol. Akoby tu každý panovník po sebe niečo zanechal. Kým palác Petra Veľkého bol skromný, Alžbeta tu nechala pristavať niekoľko miestností a napokon ho Katarína Veľká vyzdobila luxusnejším nábytkom a interiérom. Miestna sprievodkyňa s ťažkým ruským prízvukom súka z rukáva jeden príbeh za druhým, no kto by sa odvážil fotiť, ten si od nej zaslúži pokarhanie ako od väzenského strážcu. Medzi najkrajšie sály celého paláca patrí hala, ktorá svojimi obrazmi pripomína víťazstvo cárskej flotily nad osmanským loďstvom vo významnej bitke pri meste Çesme z roku 1770.
Prekvapenia ukryté v parku
Sila Petrodvorca sa skrýva najmä v jeho priľahlých parkoch. Počas slnečných jarných či letných dní sem prichádzajú petrohradské rodiny a trávia čas v udržiavaných záhradách. Prechádzajú sa hore-dole, hľadajú fontány a napokon si sadnú do kaviarničky na brehu Fínskeho zálivu a vychutnajú si pohár čierneho čaju. Príťažlivosť parkov tu zlomí každého. Je tu pomerne veľa ľudí, no aj tak v parkoch panuje ticho a pár metrov od chladnej vody si stačí sadnúť na obrovský balvan a človek tu nájde svoj vlastný pokoj. Vietor sa pohráva s konármi brezy, rozkolíše vodnú hladinu a odrazu sa v mysli vynárajú ruské stereotypy. Aj do parku ukryli architekti niekoľko zaujímavých budov, ktoré bude mať návštevník často sám pre seba. Takmer na brehu mora stojí maličký palác menom Monplaisir, ktorý bol najobľúbenejším miestom Petra Veľkého. Každý o ňom vedel, že neobľuboval veľké, priestranné stavby, a preto Monplaisir dokázal upokojiť jeho ruskú dušu. Tehlové telo paláca ozdobili drevenými okenicami a more je k nemu tak blízko, že ak by človek natiahol ruku, ucítil by jeho chladnú teplotu. Peter Veľký tu mal postavené aj svoje kúpele, no tie dnes zívajú prázdnotou. Kaviareň pomenovaná podľa paláca však žije a je plná ľudí. Ani ostrý vietor z Fínskeho zálivu ich neodradí, aby tu strávili niekoľko príjemných chvíľ. Cestičky vysypané štrkom vedúce na západ sa zastavia pri dvojposchodovom paláci s názvom Marly. Leží obklopený vodnými nádržami, na ktorých si ticho a bezstarostne plávajú labute či divé kačice. Palác Marly sa inšpiroval francúzskymi loveckými zámkami, no do Petrodvorca krásne zapadol ako malý kúsok starovekej mozaiky. Nielen Petrohrad má svoju Ermitáž – aj tu, neďaleko zálivu, nájdeme menší palác podobného mena. Vo vnútri sa však neskrývajú poklady svetovej histórie, no svojim zjavom a interiérom patrí k veľmi zaujímavým miestam. Stojí ako maličká pevnosť v strede vodnej priekopy, ku ktorej vedie most. Za jeho stenami sa kedysi odohrávali špeciálne hostiny pre cárskych hostí. Za veľkou Kaskádou sa objaví niekoľko fontán, no každý, kto sa ocitne až na pomedzí Nižného a Alexandrovho parku, sem príde za niekdajšou Oranžériou s jemne poloblúkovitým pôdorysom. Dnes je v nej reštaurácia, a tak sa za návštevou cárskeho Versailles ponúka skvelý, hustý boršč ozdobený smotanou a posypaný kôprom či tanier plný horúcich pelemenov a stakanček pravej ruskej vodky. Odrazu sa zmieša súčasnosť s minulosťou a Petrodvorec sa premení na živú spomienku.
