Na juhu Bosny a Hercegoviny sa ukrýva mestečko plné mostov i kontrastov. Stretáva sa tu prísnosť policajnej zložky v uniformách, ale aj príznačná balkánska pohostinnosť. Modernú i zničenú tvár tak nastavuje turistom aj domácim, ktorých najčastejšie stretnete pri šálke silnej kávy.
Mesto Mostar sa nachádza v južnej časti Bosny a Hercegoviny, neďaleko od hraníc s Chorvátskom a blízko Čiernej Hory. Krátko po vojne bolo Bosne udelené aj 21 kilometrov dlhé pobrežie Neumu. Oficiálny dôvod znel, aby si vraj aj obyvatelia Bosny a Hercegoviny mohli užiť dovolenkovanie pri mori. No niekedy to vyzerá skôr tak, že si medzinárodné spoločenstvo takto chcelo očistiť svedomie.
Medzinárodná prítomnosť vojenských a policajných zložiek je v Bosne stále neprehliadnuteľná. Oddychovať pri káve s priateľmi a byť pri tom obklopení mužmi v uniforme dodáva krajine istú dramatickosť. No napriek komplikovanej politickej a ekonomickej situácií výsledný dojem vôbec nie je zlý, mnohokrát naopak prekvapí. Netreba čakať výbuchy z každej strany, hoci prechádzať sa vo voľnej prírode sa tiež nevypláca, keďže na kompletné odmínovanie sa ešte len čaká. Má to pragmatický dôvod – chýbajú peniaze.
Po príjazde do Mostaru turistov ohromia obrovské skaly, pomedzi ktoré preteká zeleno-azúrová rieka Neretva, ktorá rozdeľuje mesto na dve časti. Práve nad ňou sa týči Starý most, ktorý bol počas vojny zničený a následne obnovený pri podpisovaní mierových zmlúv. Predstavuje symbol mieru medzi etnikami žijúcimi v Mostare. Ale ešte aj dnes Most skôr rozdeľuje ako spája. Tvorí pomyslenú hranicou medzi dvoma časťami mesta. Tú skutočnú funkciu hranice preberá hlavný bulvár, ktorý sa nachádza niekoľko sto metrov od Starého mosta. Možno ho rozpoznať aj podľa najviac zdemolovaných budov. Na ceste a námestí medzi Bosnianskou a Chorvátskou časťou Mostaru sa totiž odhrávali všetky boje. Dodnes o tom svedčia stopy po ostreľovaní na takmer každom dome.
Od vojny sa toho veľa zmenilo, Staré mesto je úplne zrekonštruované a dýcha orientálnou kultúrou. Bosniaci sú totiž potomkami Turkov, ktorí sa zmiešali s inými Balkánskymi národmi. Pri prechode na druhú stranu mesta môžu turisti vidieť odvážlivcov skáčucich z mosta do Neretvy. Skok do rieky je hazard a vzrušenie pre davy turistov aj skokanov samých, pretože výška hladiny sa často mení. Na oboch stranách mesta môžeme spozorovať harmóniu kontrastov – novovybudované blyštiace sa nákupné centrá sa týčia hneď vedľa povojnových zrúcanín. Službami, kvalitou a ochotou ľudí mnohokrát predčia tie naše.
Národným zvykom je posedávanie pri káve, popri ktorom sa odohrávajú všetky dôležité udalosti života Bosniakov. Všadeprítomné kaviarne sú na vysokej úrovni a ponúkajú hlavne obľúbenú silnú tureckú kávu v džezve. Na rozdiel od ostatných miest sa tu vysoká kvalita spája s príjemnými cenami a ešte príjemnejšími ľuďmi. Domáci sa vám prihovárajú zo všetkých strán s úsmevom a nie zriedkavo vás pozvú do vlastného domu a pohostia všetkým, čo majú. Niekedy za malý poplatok, niekedy zadarmo. Jednoducho rečou domácich: „Dobrodošli u Mostar!“
Katarína Krasulová
