Vyzerá veľký a mohutný vták. Zdanie však klame. Stačí ho vziať do rúk a všetko je zrazu inak. Človek má pocit, akoby jeho rozmery nezodpovedali očakávanej hmotnosti. Lenže, kde si ho obťažkať?
Pelikány sa vracajú do miest odkiaľ pred mnohými rokmi odleteli. Túto zimu sa nimi opäť pokochali aj kompári na Dunaji medzi rumunským mestom Calafat a bulharským Vidinom.
Duté kosti, veľké pľúcne vaky a tučná vrstva peria robia z pelikánov majestátnych krásavcov. Najväčšie môžu vážiť aj trinásť kilogramov. Čo je to však oproti ich rozmerom.
Pelikány si vyvinuli špeciálny spôsob lovu, ktorý nemá v živočíšnej ríši obdobu. Na pohľad vyzerajú pahltne. Lov rýb je však drina, ktorá vyžaduje veľa námahy.
Kožovitý vak ktorý je súčasťou spodnej časti zobáka sa pri naháňaní potravy dokáže neuveriteľne roztiahnuť. Jeho objem sa niekoľkonásobne zväčší. Najväčším jedincom sa do neho zmestí až desať litrov vody z ktorej vycedia najmä ryby.
Tieto obrovské podberáky patria medzi najväčšie lietajúce vtáky sveta. Nepohrdnú ničím, čo sa im dostane do zobáka. Korisť žerú zaživa tak, ako ju ulovia. Len si ju pohadzovaním otočia hlavou napred do žalúdka, aby sa im cestou nevzpriečila.
Niekedy je vidno, ako sa im väčšie ryby metajú v krku. Dospelý kus dokáže zhltnúť až tri kilogramy potravy denné. Tento číselný údaj nerobí dobre rybárom. S tým sa nemôžu zmieriť. Chcieť však od vtáka, aby sa správal športovo je však nemožné. Štyridsaťtisícová kolónia pelikánov dokáže denne zožrať takmer sto ton rýb.
Zaujímavý je tiež spoločný lov kŕdľa. Všetky vtáky naraz ponárajú hlavy pod vodu, pričom dvíhajú zadky nad hladinu. Sú zosynchronizovaní, ako akvabely. Pelikány hnedé si ako jediné osvojili taktiku lovu strmhlavým zrútením sa na korisť vo vode.
Pozoruhodné sú aj krídla pelikánov. Rozpätie najväčších jedincov spomedzi siedmich druhov dosahuje až tri metre.
Nám najbližšie pelikány biele sa pária v oblasti od juhovýchodnej Európy po Áziu a Afriku v močiaroch a plytkých jazerách. Viac ako polovica všetkých týchto pelikánov robí prvé kroky k rodičovstvu v rozsiahlej delte Dunaja.
Stromové, jeden a pol metrové hniezda týchto vtákov sú hrubé kopy vegetácie. Mláďatá dostávajú potravu priamo z vaku. Staršie si z neho vyberajú ryby, mladšie natrávenú, rodičmi vyvrhnutú potravu.
Na zimoviská to tento druh sťahovavých vtákov nemajú až tak ďaleko. Chladné mesiace trávia v severovýchodnej Afrike.
