Alžbeta Báthoryová je pravdepodobne vo svete najznámejšou ženou, ktorá kedy žila na Slovensku. Jej povesť vzrušuje ľudí.
Ošarpaná rozsypávajúca sa ruina, ktorú na niektorých miestach podopiera niekoľko starých drevených trámov. Zvetrávajúce zvyšky hradu. Na pohľad hrôza a možno strašná pomsta niekdajšej krvavej panej, postrachu panien zo širokého okolia.
Čerešňová kolíska
V roku 1968 prišiel do Čachtíc filmový štáb. Do komparzu najali pol dediny a tvárili sa, akoby nakrúcali veľkofilm. Žiaľ, všetko bol len veľký podvod. Nakrúcalo sa s prázdnymi kamerami. Našťastie, aspoň nejaký animovaný film o krvavej panej urobil o niekoľko rokov neskôr karikaturista Viktor Kubal. Dlho trvalo aj kým Juraj Jakubisko nakrútil svoj veľkofilm.
Ruiny Čachtického hradu neobchádzajú ani hľadači pokladov. V teréne je po nich niekoľko dier, čím prispievajú k ešte väčšej katastrofe. Podľa legendy sa však k pokladu dostane len človek, ktorého vykolíšu v čerešňovej kolíske zo stromu, ktorý po dlhých rokoch vyrastie na nádvorí čachtického hradu.
Spiace Čachtice
Raz Bátoryčka udrela služobníčku po tvári. Zakrvavila si pri tom ruku. Keď sa poutierala, zazdalo sa jej, že pokožku má zrazu belšiu a mladšiu. Koľko dievčat by bolo treba na skromný, päťdesiatlitrový kúpeľ? Ak by z jednej mladej poddanej vyžmýkala štyri litre krvi, potrebovala by ich takmer trinásť. To by sa v rozľahlom panstve dalo zabezpečiť, lenže… Krv sa zráža. Citran sodný sa proti jej zrážaniu začal používať v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Bol to veľký pokrok. Dovtedy sa dávala transfúzia iba zo žily do žily.
Grófka Alžbeta Báthoryová žila sto rokov po transylvánskom vládcovi Vladovi Tepesovi (Cepešovi) – Draculovi. Obaja sú považovaní za karpatských krvavých panovníkov. Dracula, aj Báthoryovci mali v erbe draka. O ich vyčíňaní existuje veľa legiend i serióznych dobových svedectiev. Najmä dohady provokujú ľudskú fantáziu.
Hrôzostrašné legendy sa dajú využiť. Môžu z nich profitovať stovky ľudí v oblastiach, z ktorých pochádzajú. Rumuni svoj potenciál využívajú. Draculu predávajú do sveta všetkými možnými spôsobmi a lákajú k sebe ľudí, aby u nich míňali peniaze. Žiaľ, naše Čachtice zaspali dobu. Krvavá grófka zostáva ich spiacim pokladom.
Ukradnutá hyena
O krvavú grófku je naozaj záujem. Z čachtického múzea už zlodeji odniesli obraz, na ktorom sa Alžbeta Báthoryová pozerala na trpiace dievčatá a ukradli aj kópiu jej portrétu. Na zadnej strane starej maľby požičanej z kaštieľa v Uhrovci bolo po latinsky napísané: Čachtická hyena.
Báthoryovci mali v rodine kardinála, princa, uhorských hodnostárov i poľského kráľa Štefana. Našlo sa však medzi nimi i niekoľko sadistov, vrahov a sexuálnych zhýralcov. Do tohto rodu prišla na svet v roku 1560 Alžbeta. Narodila v Nyirbátore do obdobia vojen, pustošenia a všeobecného nedostatku.
Mladú Alžbetu vydali pätnásťročnú za dvadsaťšesťročného Františka Nádasdyho. Nevesta neznášala svoju panovačnú svokru a František sa viac venoval vojenským ako manželským povinnostiam. Ešte za jeho života rozprával pospolitý ľud legendy o jeho krutosti.
Vyčíňal najmä na Turkoch, ale nešetril ani vlastných. Keď sa mu raz manželka sťažovala, že slúžky sú akési cintľavé a hneď odpadávajú, poradil jej, aby namočila kúsky papiera v oleji a zapálila im ich medzi prstami. Raz dva sa preberú…
Alžbeta často z dlhej chvíle navštevovala tetu Kláru, ktorá vraj bola bisexuálka a obklopovala sa množstvom dievčat. Zavraždila chorého manžela a spávala s pisárom. Keby tak v tých časoch existovala bulvárna tlač, čitatelia by sa isto nenudili.
Liečiteľka?
Návštevníci Čachtíc sa môžu nudiť v jednom z trinástich miestnych pohostinských zariadení. Niektoré sa aspoň volajú po krvavej grófke. Krvavé hody z krvavníc, krvavej tlačenky, krvavý steak či krvavočervené víno si tu však nedáte. Keď som si v pizzérii pýtal krvavú pizzu, mladá servírka sa na mňa pozerala, akoby z nej práve niekto vysal krv.
Mimochodom, niektoré optimistické názory hovoria, že Alžbeta Báthoryová bola vlastne liečiteľka, ktorá chcela rázne pomáhať chorým dievčatám, napríklad púšťaním žilou, no nie vždy sa jej to podarilo. Z toho vraj vznikali neopodstatnené strašidelné legendy.
Čachtičanom prischla Alžbeta Báthoryová len preto, lebo ju práve tu pristihli pri čine. Inak to bola boháčka s oveľa honosnejšími majetkami v ďalších častiach Európy. Je pravdepodobne pochovaná v Ecsede. Hovorí sa však aj o tom, že ju mohli pochovať na evanjeliovej strane pri hlavnom oltári čachtického kostola.
Iné zdroje zasa uvádzajú za miesto jej posledného odpočinku maďarský Sarvár, kde leží pri svojom mužovi. Františka Nádasdyho pochovávali s obrovskou pompou, ako hrdinu a veľkého človeka. Alžbetu pochovali v tichosti. Zomrela v domácom väzení, možno zamurovaná na Čachtickom hrade roku 1614.
