Zabudnite na strach z výšok, zababušte sa do termo oblečenia, natrite sa krémom nielen s vysokým SPF, ktorý zabezpečí aj ochranu pleti proti chladu a vetru, nasaďte si čiapku, rukavice, kvalitné slnečné okuliare a nechajte sa vyniesť smerom k nebu na oblakmi zahalený vrchol l´Aiguille du Midi horského masívu Mont Blanc. Francúzske, talianske aj švajčiarske Alpy vám budú ležať pri nohách.
Vertikálny rekord
Téléphérique de l´Aiguille du Midi, taký je originálny francúzsky názov lanovky, ktorá svojho času v roku 1955 na vyše dve desaťročia obsadila titul najvyššej kabínkovej lanovky na svete a ešte stále si udržuje prvenstvo ako lanovka s najväčším vertikálnym sklonom. Nachádza sa v nádhernom prostredí kraja Haute-Savoie v regióne Rhône Alpes pri Chamonix-Mont Blanc vo Francúzsku a čas a peniaze, ktoré jej venujete, nebudete ľutovať.
Cesta do oblakov
Vzrušenie začína už v samotnej dolnej stanici – už tam je cítiť, že toto bude niečo extra. A veru bude. Prvá časť trate mieri do medzi stanice Plan de l´Aiguille vo výške 2317 m. n. m. a potom priamo bez zastávky a žiadnych podporných pilierov do výšky 3377 m. n. m. A to je krásna a nervy drásajúca skúsenosť zároveň. Práve kvôli tejto časti totiž l´Aigulle du Midi drží titul lanovky s najväčším vertikálnym sklonom. S naberajúcou výškou sa bude pohybovať pomaly, akoby po centimetroch. Aspoň taký je pocit z uhla v ktorom sa práve budete nachádzať. Možno zabudnete na chvíľu aj pravidelne dýchať, ruky sa vám zopnú k modlitbe, pohľad nadol na ľadovec Les Pelerins obmedzíte a pri pohľade hore si budete priať, aby ste tam čím skôr boli. Najmä pri vedomí, že tu nie sú žiadne piliere a vy visíte takmer vertikálne len na oceľových lanách vo výške skoro 4000 m. n. m. Ako scéna z akčného filmu.
Snehové kráľovstvo
Akonáhle však šťastne vystúpite na vrchole, hlboko sa nadýchnete riedkeho vzduchu a vyjdete na mostík spájajúci dva vrcholy, prestanete myslieť na adrenalínovú cestu sem. Už zo samotného mostíka sa totiž naskytá taký výhľad, že ústa necháte v nemom úžase pootvorené.
A tým sa to len začne. Na vrchole L´Aiguille du Midi je totiž viacero stupňovito usporiadaných vyhliadkových panoramatických plošín, takže nebudete vedieť kam skôr. Aj keď musím podotknúť, že aj samotná cesta k terasám je trochu risk. Človek má pocit akoby k skalám zboku pristavaná časť bola len z dreva, hlavne keď kráča po tých vŕzgajúcich schodoch a pod ním priepasť. Pohľad z každej zo slnečných plošín to však bohato vynahradí. Je totiž natoľko uchvacujúci, že sa jednoducho necháte zohrievať slnečnými lúčmi a ostanete, aby ste sa mohli znova a znova rozhliadať vôkol. Ocitnete sa v objatí skalných veží, ale zároveň cítite nekonečný priestor. Vrcholky hôr všade navôkol, kam až oko dovidí. Nebo skoro na dotyk, žiarivo modrá obloha kontrastujúca s masami oslnivo bieleho jagavého snehu a ľadovca – čím vyššie pôjdete, tým krajšie výhľady sa vám budú otvárať, nehovoriac o najvyššej terase.
Dostanete sa na ňu výťahom vysekaným v skale. Ten pomáha prekonať posledných 42 metrov, aby návštevníci dosiahli konečných 3842 m. n. m. a výhľad, z ktorého sa tají dych. Práve sa nachádzate v bode najbližšom k Mont Blancu, ktorý je možné dosiahnuť bez lezenia. Ako na dlani sa tu rozprestrú nielen terasy pod vami, ale celé rozprávkové Alpy. Naskytá sa tu dokonca výhľad aj na svetoznáme Vallée Blanche, kde špičkoví lyžiari a snowboardisti predvádzajú svoje strhujúce umenie voľnej jazdy. Napríklad koncom januára sa tam uskutočnilo jedno z podujatí Red Bullu – Red Bull Linechatcher 2011 a sledovať to dole na veľkej obrazovke námestia v Chamonix spolu s ostanými bolo jedinečný zážitok. Pocity pri sledovaní toho, ako niektorý ľudia dokážu posunúť limit absolútne za pomyselnú hranicu, sa ťažko vkladajú do slov.
Pár unikátov
Keď vyhladnete, čo je pri teplote -20 °C viac ako pravdepodobné, je pre vás pripravená jedna z najvyššie položených reštaurácii na svete nazvaná symbolicky Le Restaurant 3842. Je síce jednou z tých, kde sa nechodí až tak kvôli jedlu ako kvôli výhľadu, ale aj tak má svoju špecialitu – šalát zvaný ako inak L´Aiguille du Midi pozostávajúci z Beaufortu v trojobale s kompótom, marinovaným lososom, kandizovanými figami, píniovými orieškami, pečenými paradajkami a sušenými kačacími prsiami, ktorý si pri pohľade na majestátny Mont Blanc za oknom budete vychutnávať čo najdlhšie. A neuveríte, l´Aiguille du Midi má aj vlastnú poštovú schránku. Čiže ak si v obchode so suvenírmi kúpite jednu z nádherných pohľadníc zachytávajúcich vrchol, môžete ju hneď vypísať, k vrcholu dať šípku -> JA, nechať ju opečiatkovať a vhodiť do schránky. Rodine či priateľom tak bude doručený vskutku unikátny pozdrav. A keď budete mať šťastie, naskytne sa príležitosť uloviť aj veľmi nezvyčajný záber. V čase, keď som navštívila L´Aiguille du Midi ja, tam totiž na výlete bola aj skupinka španielskych mladíkov, ktorý sa rozhodli v -20 stupňovom mraze zapózovať hore bez. Verte mi, ten zážitok z kategórie dezert pre oči stál za to. Vskutku nebeský pohľad.
