Hoci Slovensko nepatrí medzi krajiny s rozľahlými nížinnými lesmi, ukrýva niekoľko skutočných pralesov – pôvodných lesných porastov, ktoré sa vyvíjali bez zásahu človeka. Ide najmä o horské oblasti, kde sa zachovali prirodzené lesné ekosystémy s vysokou biodiverzitou. Niektoré z nich sú sprístupnené turisticky po okrajoch, iné ostávajú prísne chránené. Predstavujeme šesť najväčších slovenských pralesov, ktoré ponúkajú kvalitnú turistiku spojenú s poznávaním divokej prírody.
1. Stužica – Bukovské vrchy, NP Poloniny
Stužica je najväčší prales na Slovensku a zároveň súčasť UNESCO lokalít starých bukových lesov Karpát. Rozprestiera sa v Národnom parku Poloniny pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Ide o rozsiahly bukový les, ktorý sa vyvíja výlučne prirodzene, bez zásahu človeka. Hoci samotné jadro pralesa je neprístupné, jeho okrajom vedie modrá turistická značka z obce Nová Sedlica.
Trasa je ideálna pre turistov so skúsenosťami – územie je odľahlé, bez signálu a infraštruktúry. Cieľom výstupu je vrch Kremenec (1 221 m), kde sa stretávajú hranice troch štátov. Z vrcholu sa možno napojiť na červenú hrebeňovú trasu, ktorá vedie späť do obce.
🔹 Trasa: Nová Sedlica – Ruské sedlo – Kremenec (modrá → červená)
18 km okruh | 850 m prevýšenie | 6–7 h | stredne náročné
2. Poľana – CHKO Poľana, Veporské vrchy
Poľana, najväčší vyhasnutý stratovulkán v strednej Európe, ukrýva rozsiahly horský prales v prísne chránenej rezervácii. Nachádza sa medzi Detvou a Hriňovou, v rámci CHKO Poľana, a patrí medzi najvýznamnejšie lesné územia na Slovensku. Do jadra rezervácie nie je verejný prístup, no jej okrajom prechádza Náučný chodník Bystré s výhľadmi a informačnými panelmi.
Výstup je možný po zelenej turistickej značke z Hriňovej, pričom trasa vedie cez Predný Hrb až do oblasti Bystrého. Celková dĺžka výletu je približne 16 kilometrov. Terén je prevažne lesný, v nižších častiach pozvoľný, no vyžaduje vytrvalosť. Po daždi býva povrch blatistý, preto sa odporúča vhodná turistická obuv. Oblasť nie je výrazne zaťažená turizmom, čo z nej robí atraktívne miesto pre tichú pešiu turistiku v prírodnom prostredí.
🔹 Trasa: Hriňová – Predný Hrb – Poľana (zelená značka + náučný chodník)
16 km | 600 m prevýšenie | 5–6 h | stredná náročnosť
3. Pilsko – Oravské Beskydy
Pilsko je známe ako lyžiarske stredisko, no jeho slovenská strana ukrýva rozsiahly prales. Bukovo-smrekové porasty sú zachované hlavne v horných častiach nad Oravským Veselým. Výstup vedie po modrej a neskôr červenej značke cez sedlo pod Pilskom na vrchol (1 557 m). Trasa je náročná najmä pre svoje stúpanie a dĺžku.
Odmenou sú panoramatické výhľady na Oravu, Západné Tatry aj Malú Fatru. V hornej časti cítite surovosť horského lesa a minimálnu prítomnosť človeka. Vhodné pre turistov s dobrou kondíciou a orientáciou.
🔹 Trasa: Oravské Veselé – sedlo pod Pilskom – vrchol Pilska (modrá → červená)
17 km tam a späť | 950 m prevýšenie | 6 h | náročné
4. Babia hora – Oravské Beskydy
Babia hora (1 725 m) je najvyšší vrch Oravských Beskýd a zároveň jedna z mála lokalít, kde prales priamo zasahuje do trasy frekventovanej turistickej magistrály. Výstupová trasa zo Slanej Vody vedie spočiatku miernym terénom cez Hviezdoslavovu hájovňu a prechádza nenáročným náučným chodníkom. Pralesový charakter lesa sa začína objavovať v stredných polohách a pokračuje až pod hrebeň.
Vrcholová časť je náročnejšia, s prudším stúpaním a exponovanejším terénom. Výhľady z vrcholu sú za dobrej viditeľnosti mimoriadne – zahŕňajú Západné Tatry, Oravu, a za jasného počasia aj územie Poľska. Babia hora je však známa častými hmlami a silným vetrom. Z hľadiska bezpečnosti aj komfortu sa odporúča výstup počas stabilného počasia a v skorých ranných hodinách, najmä počas letnej sezóny, keď je trasa vyťažená.
🔹 Trasa: Slaná Voda – Hviezdoslavova hájovňa – Babia hora (zelená → červená)
13 km okruh | 1 000 m prevýšenie | 5–6 h | náročné
5. Jánošíková kolkáreň – Veľká Fatra
Rezervácia Jánošíková kolkáreň sa nachádza medzi vrcholmi Ploská a Rakytov a patrí medzi menej známe, no mimoriadne hodnotné územia Veľkej Fatry. Ide o zachovaný horský prales, ktorý tvorí prevažne buk, jaseň a javor horský. Stromy tu rastú na strmých svahoch bez prístupových ciest, čo prispieva k minimálnemu ľudskému vplyvu. Prístup do oblasti je možný po značených trasách – najčastejšie z obce Liptovské Revúce.
Výstup vedie po zelenej turistickej značke na vrchol Ploskej, odkiaľ sa dá pokračovať po hrebeni. Trasa je fyzicky náročná najmä v spodnej časti, kde prevýšenie stúpa prudšie. Hoci samotné jadro rezervácie nie je sprístupnené, jej okrajom vedie legálna trasa a poskytuje dostatok priestoru na pozorovanie nedotknutého lesa. Turistický ruch je v oblasti slabý, čo ocenia najmä tí, ktorí hľadajú pokoj a súkromie v prírode.
🔹 Trasa: Liptovské Revúce – Ploská – Jánošíková kolkáreň (zelená → modrá)
14 km tam a späť | 900 m prevýšenie | 5 h | stredne náročné
6. Šútovská dolina – Malá Fatra
Šútovská dolina v Malej Fatre je známa najmä vďaka Šútovskému vodopádu, no menej známe sú jej horné partie, ktoré ukrývajú územie s pôvodným horským pralesom. Pralesová zóna sa nachádza nad vodopádom a postupne prechádza do vysokohorského lesa bez zásahov. Výstup začína v obci Šútovo a vedie po modrej značke k vodopádu, ktorý je najvyšší v Malej Fatre (38 m). Odtiaľ pokračuje trasa po zelenej značke až k Chate pod Chlebom.
Stúpanie je spočiatku mierne, no v druhej polovici naberá intenzite. Trasa je vhodná aj pre stredne zdatných turistov a je dobre značená. Dolina býva cez víkendy frekventovaná, no odporúčame pokračovať vyššie, kde počet turistov výrazne klesá.
🔹 Trasa: Šútovo – Šútovský vodopád – Chata pod Chlebom (modrá → zelená)
12 km tam a späť | 850 m prevýšenie | 4–5 h | stredná náročnosť
