Bolívia: Spiaca krásavica

Exotická krajina Južnej Ameriky žije akoby v tieni svojho peruánskeho suseda. Niekedy sa označuje ako chudobná krásavica, ktorá sedí na zlatej truhlici. Šesťtisícové vrcholy a prírodné bohatstvo, ktoré siaha cez všetky podnebné pásma, si na vás počkajú práve tu – v krajine s autentickou indiánskou atmosférou a zvykmi z predkolumbovských čias.

Bolívia – jazero Titicaca a Ostrov Slnka

V pobrežnom mestečku Copacabana na brehu jazera Titicaca sme sa zastavili v prístave – smer Isla del Sol – Ostrov Slnka. Slnko bolo naozaj rovno nad nami a v tejto nadmorskej výške nebezpečne pripaľovalo. Pozorovali sme malebné zátoky a v diaľke sa vynárali biele hrebene Ánd. Po hodine a pol plavby nás privítal Ostrov Slnka. Podľa legendy bol rodiskom Mancu Capaca, prvého Inka, a Mamy Occhlo, jeho sestry a manželky zároveň. Domorodci považujú túto legendu za historický fakt a ostrov je pre nich posvätný. Nachádzajú sa tu stopy inkskej architektúry a múzeum. Do zotmenia zostávali ešte 4 hodiny, a tak sme sa rozhodli absolvovať turistický trek pozdĺž ostrova. Na východnom pobreží sme vyskúšali aj pohostinnosť domácich. Miestna žena nás doviedla do rozostavaného domu, kde nám poskytla ubytovanie a večeru, po ktorej sa podávala káva a tradičný čaj s kokovými listami.

Ráno sme sa odhodlali okúpať v jazere Titicaca. Voda nebola ľadová, ale po pár tempách pichala na tele. Keď sme však vyšli na breh, hrialo nás príjemné teplo. Vedľa nás stál turista zababušený vo vetrovke, čiapke a rukaviciach a nechápavo na nás pozeral. Po romantických raňajkách na brehu jazera sa nad nami zatiahla obloha a začal padať ľadovec. Počasie sa tu mení skutočne veľmi rýchlo. Po hodine už slniečko znova pripekalo a v prístave na nás už čakala loď naspäť do Copacabany. Cestou sme si urobili prestávku na Ostrove Mesiaca (Isla del Luna), ktorý je v porovnaní s Ostrovom Slnka oveľa menší a neobývaný. Nachádzajú sa na ňom len pozostatky inkského chrámu Mesiaca.

La Paz – najvyššia metropola sveta

Foto: Vladimír Dudlák

Večerný príchod autobusom do La Paz bol fascinujúci. Zrazu sa pod nami vynorila horská kotlina plná tisícok svetiel veľkomesta. La Paz je miliónová metropola a leží vo výške 3600m. Vo vyššie položenej časti mesta na úpätí horských hrebeňov sa nachádzajú chudobné štvrte. I keď večerný pohľad na mesto z tejto oblasti musí byť úchvatný, zatúlať sa do chudobných štvrtí znamená takmer stopercentnú istotu straty všetkého cenného, čo má turista pri sebe. Bolívia je totiž najchudobnejšou krajinou Južnej Ameriky. Napriek tomu, že má veľké nerastné bohatstvo, nevie ho efektívne využiť a tak sa často prirovnáva k chudobnému dievčaťu sediacemu na zlatej truhlici.

Pre cestovateľov Bolívia poskytuje rozmanité možnosti: výstupy na šesťtisícovky, výlety po Altiplane v okolí Titicaca, ale aj do nižšie položených častí pampy, ktoré sú veľmi bohaté na zver. Spomenúť treba aj dažďové pralesy, ktoré sú vraj najkrajšie práve v Bolívii. Mestu La Paz dominuje trojvrcholová šesťtisícovka Illimani. Za dobrého počasia ju vidno i nad mestom. Z La Paz sú organizované aj výlety na horských bicykloch do oblasti Coroico, kde sa s podporou auta dá absolvovať zostup z výšky 4700m až po 1300m. Počas zjazdu si môžete vychutnať všetky klimatické stupne: od vysokohorského pásma až po dažďový prales.

Lamie embryá aj mačacie hlavy

Foto: Vladimír Dudlák

Aj ulice v centre mesta vedia poskytnúť turistom atraktívny program. Obyvatelia indiánskeho pôvodu často prejavujú svoj temperament demonštráciami. My sme mali možnosť zúčastniť sa na ľudovom sprievode za slobodu slova a tlače. Prekvapenie nás čakalo aj na mestskom trhovisku. Nachádzajú sa tu totiž obchody so špeciálnym kultovým tovarom. Predávajú tam napríklad sušené lamie embryá, mŕtve mačky a iné domáce zvieratá, prípadne iba ich časti. Na prvý pohľad sú tieto obchodíky ako ostatné, ale keď sa človek prizrie bližšie, naskočí mu husia koža. Domorodci sú zväčša zarytí kresťania a dodržiavajú všetko, čo ku kresťanstvu patrí, avšak predsa len sú potomkami Inkov a tieto tradície v ľuďoch pretrvávajú. Aj v dnešnej dobe ľudia obetujú rôzne potraviny a zvieratá “pohanským” bohom Inkov a práve tieto obety si chodia kupovať do špeciálnych obchodov. V tých vedia odborne poradiť na aký druh problému potrebujete tú ktorú obetu. Podľa toho či je problém v zlej úrode, v chorobe, alebo v zle fungujúcej sexualite, predavač doporučí zákazníkovi napríklad mačaciu hlavu, prasačiu nohu či lamie embryo so sladkosťami. V tejto štvrti, kam veľa Európanov nezavíta, nájdete pred obchodmi staré ženy, ktoré na požiadanie veštia budúcnosť. Aj keď sem Španieli v 16.storočí pomerne agresívne priniesli kresťanstvo, inkské tradície a folklór ešte nevymreli. A práve na tie sú domorodci v Bolívii patrične hrdí.

Cesta do Tihuanaka

Ráno nás taxík viezol preplnenými ulicami na druhú stranu La Paz – Cementario, kde sa nachádza autobusová stanica. Chceme navštíviť historické mesto Tihuanako (Tiwanako) a po jeho prehliadke pokračovať ďalej až do peruánskeho mesta Puna. Vystupujeme z taxíka a už nám “vyvolávač”, ktorý nesmie chýbať na žiadnej stanici, ponúka odvoz do Tihuanaka. O pár minút je mikrobus takmer plný a pomaly stúpa hore metropolitným kotlom do výšky 4000m. Mesto La Paz sa zdalo byť nekonečné. Po dosiahnutí vrchola kotliny pokračovali ďalšie prímestské štvrte na náhornej plošine Altiplano. Nie nadarmo sa o Bolívii hovorí aj ako o Tibete Južnej Ameriky. Dôvodom je vysokohorská poloha a jej izolovanosť. Vystúpili sme pri budove múzea Tihuanako, ktorá je označovaná ako najvýznamnejšia archeologická lokalita v Bolívii.

Tihuanako – najstaršie mesto sveta

Foto: Vladimír Dudlák

V Tihuanaku sa zachovali pozostatky veľkého mesta a starej kultúry. Tihuanacká kultúra zaznamenala rozkvet v období 600 – 1000 rokov n.l., avšak vznik mesta je datovaný do obdobia 700 rokov p. n. l., čo historicky korešponduje s Rímom. Ak je „u nás“ tajomstvom opradený vznik Ríma, v Bolívii je to práve Tihuanako. Niektoré teórie vravia, že Tihuanako vzniklo tisíce rokov pred Kristom, dokonca tí najodvážnejší označujú Tihuanako ako Mesto Adamovo, čiže prvá veľká metropola sveta. Pravda bude asi niekde uprostred. Najsmutnejšou kapitolou Tihuanaka je už relatívne súčasná bolívijská história, kedy sa mesto využívalo ako kameňolom pre stavbu železníc. Ešte aj v 20.storočí slúžilo ako zdroj kameňa, pričom stavebný materiál ťažili z pozostatkov mesta s použitím dynamitu a s požehnaním bolívijskej vlády. Až po 2. svetovej vojne si najvyššie kruhy v Bolívii uvedomili historický význam Tihuanaka a priradili mu štatút archeologickej rezervácie. Ľudia mohli začať chodiť obdivovať aspoň trosky z toho, čo sa nestihlo spustošiť za 400 rokov drancovania.

Pôdorysy stavieb v Tihuanaku majú úctyhodné rozmery, často dlhé aj vyše 200 metrov. Prehliadka Tihuanaka zahŕňa návštevu dvoch exteriérových komplexov – hlavnej časti Tihuanaka a vedľajšej časti Puma Punku (Brána pumy). Prechádzka po prehistorických ruinách je vzrušujúca. Podnikaví domorodci naokolo ponúkajú “zaručené” originály opracovaných kamienkov a skamenelín z Tihuanaka vo veľmi odlišných cenových kategóriách.

Bolívia v kocke

Bolívia je vnútrozemským štátom Južnej Ameriky, ktorú obýva 9,2 miliónov ľudí. Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy Ánd, pričom centrálne územie vypĺňa náhorná plošina Altiplano. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh dažďových pralesov v povodí Amazonky (rieka Mamoré) a oblasti Gran Chaco v povodí rieky Paraná (Paraguaj). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. Pacifickej vojne v roku 1879.

Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán Nevado Sajama s výškou 6 542 m. Severozápadnú hranicu zeme tvorí jazero Titicaca. Bolívia má dve hlavné mestá La Paz (1,25 mil. obyv.) so sídlom vlády a Sucre (230 tis. obyv.,) so sídlom súdnych inštitúcii a Hlavnej republikovej prokuratúry. V druhej polovici 60-tych rokov sa bojov proti bolívijskému vojenskému režimu a chunte zúčastnil aj Ernesto Che Guevara, ktorý bol v októbri 1967 v Bolívii zastrelený.