Americký spisovateľ Truman Capote prirovnal Benátky k pocitu po zjedení celej likérovej bonboniéry na posedenie. My sme sa do mesta kanálov a lagún vybrali v období, kedy ľudia skrývajú tváre za farebné masky a prejedení sme sa necítili.
Je piatok pred siedmou večer, vlakovú stanicu v bratislavskej Petržalke pomaly zapĺňajú desiatky cestujúcich. Väčšina z nich sa pristaví pri informačnom stánku Wagon Service Travel, takže je jasné, máme rovnakú cestu. Všetkých nás zlákal jeden z najznámejších karnevalov na svete. Do Benátok vyrážame mimoriadnym party vlakom. Americký spisovateľ Truman Capote prirovnal Benátky k pocitu po zjedení celej likérovej bonboniéry na posedenie. Napoleon zas toto mesto označil za najkrajší salón na svete, ktorého stropom môže byť len nebo. Ale ako chutia Benátky, keď ich okorení karnevalová zábava?
Počiatočné obavy z dvanásťhodinovej cesty boli zbytočné. Zložili sme si batožinu v našom ležadlovom kupé a vyrazili do reštauračného vozňa, kde nás čakal uvítací drink. Hladoši si mohli objednať aj večeru. Konfety, girlandy, balóny a škrabošky naznačovali, že sa benátsky karneval začal už na stanici v Petržalke. Podobná výzdoba nechýbala ani v disko vozni, kde sa vedľa seba zabávali tínedžeri aj päťdesiatnici, postavičky z Harryho Pottera, mušketieri i čertice. Dídžejov tajný recept na muziku udržal plný parket až do skorého rána. Tancujúci Slováci a disko svetlá priťahovali pohľady nechápavých Rakúšanov na perónoch. Najmä keď dídžej-recesista zaradil do playlistu skladbu Anton aus Tirol.
Tí, ktorí si chceli celodennú návštevu Benátok užiť v plnej sile, pospávali na ležadlách vo svojich kupé. Disko vozeň delila od ležadlových reštaurácia, takže party nikoho nerušila. Aspoň dve hodiny spánku si napokon užili aj najvytrvalejší tanečníci. Ranné prebúdzanie na talianskej pôde spríjemnil okrem šteklivého južanského slnka aj sprievodca, ktorý roznášal raňajky a kávu priamo do postele.
Do Benátok sme dorazili v sobotu pred deviatou ráno. Práve v deň otváracieho ceremoniálu karnevalu, ktorý potrvá do 8. marca. Spiatočný vlak odíde po jedenástej v noci, takže času na turistické plány je dostatok. Do úzkych uličiek mesta sme sa mohli vybrať individuálne, alebo využiť sprievodcu, ktorý bol v cene. Skúsili sme to s odborným výkladom. Peter nám ukázal typické turistické miesta ako Kostol San Rocco, most Rialto, Most vzdychov či Chrám sv. Petra na Námestí sv. Marka. Popri tom nás zaviedol k skrytým klenotom Venezie: na rybí trh či k obchodíkom s vlastnou výrobňou muránskeho skla. Neskôr sa skupinka rozpŕchla, aby mohol každý z nás objaviť svoje Benátky.
Ranné poloprázdne uličky ako lusknutím prsta zaplnili ľudkovia s fotoaparátmi. Zbiehali sa pri maskách, ktoré svojou vznešenosťou a leskom pripomínali pávy. Tajomstvo mnohých z nich prezrádzali len úzke otvory na oči. Tohtoročný karneval pripomína 150. výročie zjednotenia Talianska, okrem toho má byť poctou ženám. Témou je 19. storočie – od Senso až po Sissi, mesto žien. Najdôležitejšie festivalové predstavenia sa budú po celý čas odohrávať v Grand Foyer na Námestí San Marco. Dvojtýždňovú slávnosť otvorili popoludní obyvatelia jednotlivých častí Benátok historickou rekonštrukciou dobových kostýmov. Predviedli klasickú štvorylku i romantický waltz.
V kaviarňach na námestí i na nábreží mora sa vyhrievali turisti aj účinkujúci. O priazeň solventných návštevníkov Benátok sa po celý deň uchádzali gondolieri s „výhodnou“ ponukou 150 eur za 30-minútovú jazdu. Podvečer už pri mólach pristavovali lode, ktoré odnášali turistov ako odliv mušle. Naopak, z luxusných hotelov sa začali rojiť páry v róbach, ktoré v bludisku uličiek hľadali cestu do kaviarní a ku gondolám.
Foto: Andrea a Erik Štefanovci
Foto: Andrea a Erik Štefanovci
Foto: Andrea a Erik Štefanovci
Foto: Andrea a Erik Štefanovci
Foto: Andrea a Erik Štefanovci
Pomaly sme sa vybrali na stanicu. Vyprevádzal nás zvonivý smiech turistov. Ozýval sa z preplnených reštaurácií a doznieval ešte vo vozni. Väčšina si zvolila spánok, vytrvalci ešte oslávili výlet v tanečnom vozni. Ráno nás už s raňajkami do postele zobúdzalo studenšie rakúske slnko. A zážitky z karnevalu vystriedali v kupé debaty, či nabudúce vyrazíme party vlakom na Oktoberfest do Mníchova alebo na Karneval v Kolíne nad Rýnom.
Andrea a Erik Štefanovci