Navštívte krajinu, v ktorej muži nosia sukne, ženy s obľubou fajčia cigary a kde si deti a dievčatá krášlia tvár bielou mentolovou tekutinou „tanakou”. Miesto, kde autá jazdia na pravej strane ako na Slovensku, ale volanty majú vpravo ako v Anglicku. Barma je krajina plná prekvapení – a hlavne úplne iná, než aké ste doteraz navštívili.
Šofér a smerovka
Už na prvý pohľad vnímame zopár zvláštností, ktoré sú pre túto krajinu špecifické a ktoré robia Barmu Barmou. Po uliciach jazdia staré typy áut, zväčša zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval jazdenie vľavo za prežitok koloniálnej nadvlády Angličanov, v sedemdesiatych rokoch toto pravidlo zmenili a odvtedy sa jazdí vpravo, podobne ako u nás. Jediné, čo zostalo po starom, sú autá s volantom napravo. A preto sa nečudujte, keď v Barme nájdete vodičov dvoch. Každé väčšie auto alebo autobus totiž potrebujú aj pomocného spolujazdca, ktorý sedí vedľa vodiča, kontroluje cestu a radí, kedy je možné predbiehať, keďže zo strany vodiča je výhľad veľmi obmedzený. V Barme je takýto šoférsky tandem samozrejmosťou a asistent vodiča plní dôležitú funkciu “smerovky“.
Chlapi v sukni
Okrem starých áut a kurióznej kombinácie jazdenia vpravo s volantom tiež vpravo si ihneď všimnete štýl domorodého obliekania. Muži v Barme nosia sukne. Áno, sukne. A je jedno, či riadia auto, bicykel, alebo sa len tak prechádzajú po ulici. Sukňa zvaná lóndží patrí neodmysliteľne k panskej časti odevu. Tieto sukne sú dokola obšité, takže treba do nich „nastupovať“ zhora a nemajú žiaden patent, gombík ani zips. Upevňujú sa iba jednoduchým zakasaním okolo pásu. Aj ženy nosia lóndží, ale muži ich nosia po chlapsky, s uzlom vpredu, kým ženy si lóndží kasajú naboku. Keďže lóndží nemá žiadne vrecká, muži si zvyknú tvarovať svoj „uzlík“ tak, aby tam bol priestor aj na uloženie nejakých nevyhnutných maličkostí. Pohľad na plné ulice mužov v sukniach je zo začiatku veľmi nevšedný, ale postupne si naň zvyknete a možno sa prispôsobíte aj vy sami.
Vybielené devy
Miestnou zvláštnosťou je úprava pleti. Mladé ženy i deti si pleť v Barme natierajú tanakou. Je to biela výrazná masť mentolovej vône, ktorá vraj dobre pôsobí na pleť. Pre našinca vyzerajú takéto nabielo namaľované tváre, ako keby sa zašpinili v pekárni, či práve prišli zo stavby. Aby sme nezabudli na mužov, tí masovo holdujú žuvaniu betelu. Betel je ľahká droga, ktorá sa pripravuje z betelového orechu zabaleného do listov stromu. Tie sa potrú vápnom, pridá sa zopár tajných ingrediencií a zabalené do ruličky ho barmskí muži žujú dlhé hodiny. Žuvanie betelu je doprevádzané priebežným odpľúvaním slín krvavočervenej farby. Všetky chodníky a cesty v Barme preto vyzerajú ako po drsnej krčmovej bitke, a pri tom si mierumilovní Barmanci iba žujú a vypľúvajú svoj betel.
Zelené cigary
Ďalšou charakteristickou črtou Barmy sú cigary. Cigary, podobne ako lóndží, slúžia obom pohlaviam bez rozdielu. Stará ženička na trhu predávajúca zeleninu, s hrubou barmskou cigarou v ruke, je bežný pouličný výjav. Skrátka cigary, zväčša zelené, lahodné a ručne šúľané, patria k Barme rovnako ako čaj a čajovne. Kdekoľvek v Barme sa nachádzate, všade vám ponúknu čaj. Veľmi populárne boli miestne čajovne, kde sa dalo posedieť v tieni bambusovej strechy, popiť zopár dúškov zeleného čaju, zapáliť si cigarku, požuť betel a život sa hneď zdal krajší.
Budhizmus v područí totality
Barma sa radí spoločne so Severnou Kóreou a Turkmenistanom medzi najtvrdšie totalitné režimy na svete. Základným náboženstvom v Barme je budhizmus, ktorý sa sem rozšírill v 12. storočí zo Srí Lanky. Až 90% obyvateľstva tvoria budhisti a Barma je často označovaná ako najbudhistickejšia krajina sveta. Vďaka tomu tu môžeme navštíviť také náboženské monumenty ako je socha 70 metrového ležiaceho Budhu, 114 metrová stupa v meste Bago alebo “iba” 100 metrová pozlátená stupa Schwedagon v hlavnom meste Rangún, ktorá má údajne na sebe viac zlata ako všetky britské banky spolu.
Budhizmus ovplyvnil aj mentalitu ľudí, ktorí sú veľmi skromní, pohostinní, dobrosrdeční a mierumilovní. Možno práve pre tieto nenásilné a pokorné vlastnosti je Barma žiaľ zároveň krajinou, kde vládne jedna z najtvrdších totalít na svete. Vojenská chunta sa snaží dôsledne izolovať krajinu od okolitého sveta. V krajine je blokovaný internet, úplná cenzúra tlače, rozhlasu a televízie. Napriek existujúcej sieti GSM tam nefungujú mobilné telefóny, lebo Barma nemá so žiadnou krajinou uzavretý roaming a domáca sieť slúži len pre potreby armády, tajných služieb a ich rodinných príslušníkov.
Zlatý Balvan
Na území Mónskeho štátu, na hrebeni hôr vysoko nad údolím a okolitou prírodou, stojí na oblej skale 10 m vysoký balvan nepravidelného kruhovitého tvaru. Zlatý balvan Kyaiktyo (čítaj Ča-ču) je veľmi pôsobivý najmä tesne po súmraku. Balvan však nie je súčasťou skalného hrebeňa. Skala a balvan sa navzájom iba jemne dotýkajú, akoby balvan položil na skalu nejaký obor. Keďže aj skala má oblý tvar, celá táto prírodná kompozícia pôsobí na človeka veľmi mysticky. Balvan doslova balansuje na hrane šikmej skaly a zdá sa, akoby sa mal každú chvíľu zrútiť dolu do strmého údolia. K vzniku balvanu sa viaže zaujímavá povesť. Podľa budhistov stabilitu balvanu na skale vyvažujú dva Budhove vlasy, ktoré sú uložené priamo pod ním. Ak by balvan spadol dole, znamenalo by to koniec sveta. Balvan tu takto stojí už tisícročia. Na jeho vrchole umiestnili stupu – malú budhistickú svätyňu. Keď bolo v tejto oblasti zemetrasenie, stupa z balvana sa zrútila dole, ale balvan sa ani nepohol.
Celý balvan je pozlátený a tak pôsobí na človeka trochu nadpozemsky. Efekt balvana vyniká najmä večer, keď je osvetlený žiarou reflektorov, ktoré do tmy zvýrazňujú jeho zlatú siluetu nad okolitou krajinou. Okolo balvana je vybudovaná visutá promenáda. Ľudia sem prichádzajú za modlitbami, meditáciami alebo prilepiť na balvan zlaté lístky, ktoré sa dajú kúpiť v neďalekom domčeku. Lepenie zlatých lístkov na Budhove podobizne a iné sväté miesta je v Barme veľmi rozšírené. Ľudia veria, že nalepením zlatého lístka spravia dobrý skutok a vylepšia tým svoju karmu.
Foto: Ján Koščo
Foto: Ján Koščo
Foto: Ján Koščo
Foto: Ján Koščo
Foto: Ján Koščo
Viac sa o barmských tradíciách i nečakaných prekvapeniach dočítate v druhej časti seriálu už budúci týždeň.
Autor: Vlado Dudlák