Čo tam po decentných vylepšeniach pohanských tradícii polievania a šibania nejakými lacnými voňavkami. Alergičky hovoria, že je lepšie nechať sa pooblievať vodou, ako trpieť po konvalinkách či fialkách, ktoré najmä starší páni vyťahujú každý rok zo skrine.
Mimochodom, aj voňavky majú dátum expirácie! Chlapi, už je po ňom, vráťte sa ku klasike.
Už to nie je to, čo bývalo, hovoria staromilci. Vraj šibačka na dedine bola riadna divočina a ani jedna dievčina či žena nezostali suché a nevyšibané.
Na východe Slovenska mokro. Tu na západe naháňačka s korbáčom, zavše trocha vody a tie nešťastné lacné voňavky… Alkoholu všade dosť.
Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, oslavou vzkriesenia Ježiša Krista, jeho zmŕtvychvstania. Pre židov je toto obdobie pamiatkou vyslobodenia izraelitov z egyptského otroctva. Tieto sviatky sa u nás prekrývajú s rôznymi pohanskými oslavami príchodu jari. Ľudové tradície pochádzajú z predkresťanských dôb.
Jedinečné zvyky pretrvávajú aj v niektorých našich obciach. V Jakubanoch pri Starej Ľubovni na Veľký piatok gréckokatolícki veriaci ukladajú do fiktívneho hrobu plaščenicu, plátený obraz Krista. Srdce zvona na veži je zviazané. Miesto neho ohlasujú ukrižovanie Krista rapkáče. Kňazovi nesúcemu plaščenicu nad hlavou kladú ženy pod nohy na krosnách tkané červené plachty. Keď putoval pán Ježiš do Jeruzalema, ľudia mu hádzali pod nohy plášte a ratolesti. V Jakubanoch takmer vôbec nešibú a chlapci si vedrá požičiavajú rovno v chalupách dievčat.
