V týchto dňoch sa stretávajú dva ročníky Ceny Oskára Čepana, vizuálni umelci/umelkyne do veku 40 rokov sa môžu prihlasovať od dnešného dňa (1. 2. 2022) na stránke www.oskarcepan.sk do Ceny Oskára Čepana 2022 a zároveň sa ročník 2021 intenzívne blíži k svojmu záveru – už 8. februára sa dozvieme meno laureáta/laureátky. Medzinárodná porota bude rozhodovať z pätice nominovaných: Luki ESSENDER, Èv VAN HETTMER, Ondřej HOUŠŤAVA, Tamara KAMETANI, Viktorie LANGER. Finálová výstava All In. At Least, a Possibility… potrvá v Kunsthalle Bratislava do 28. februára tohto roku.
Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, spoluorganizátorom je platforma na podporu súčasného umenia collective.
„Výberový proces medzinárodnej poroty potrvá dva dni, pričom už pred spoločným stretnutím majú porotcovia/tkyne k dispozícii fotodokumentáciu projektov a sprievodné materiály k výstave. Vo výstavných priestoroch sa v pondelok, 7. februára stretnú Søren Grammel (D), Edith Jeřábková (CZ), Jan Verwoert (NL) naživo a Margot Norton (USA) cez stream spolu s nominovanými na ocenenie, organizátorom a kurátormi výstavy a strávia v Bratislave spoločné popoludnie debatami o jednotlivých projektoch. Porota môže začať s rozhodovacím procesom večer, každopádne k záveru musí dospieť do utorka, 8. februára, najneskôr do 12:00 hod. Vyhlásenie laureáta/tky sa uskutoční v rovnaký deň o 18:00 hod. v priestoroch prvého podlažia Kunsthalle Bratislava. Prítomní budú všetci nominovaní umelci a umelkyne, kurátori výstavy, zmienení porotcovia a porotkyňa a minuloročná laureátka Daniela Krajčová,“ povedala riaditeľka Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.
Laureát/laureátka ocenenia získa finančnú odmenu, dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited, partnerskej inštitúcii projektu v New Yorku (USA) a samostatnú výstavu alebo inú prezentačnú aktivitu – v závislosti od preferencií autora/autorky – na Slovensku, realizovanú zvyčajne do dvoch rokov od získania ocenenia.
Diela v Cene Oskára Čepana 2021 posudzovala porota v zložení: Kathrin Bentele, riaditeľka Kunstverein für Rheinalde und Westfallen, Søren Grammel, donedávna aktívny v Kunstmuseum Gegenwart v Bazileji, toho času nezávislý kurátor, Edith Jeřábková, ktorá je aktívna ako kurátorka v PLATO Ostrava a zároveň stojí za mnohými neinštitucionálnymi platformami ako Institut úzkosti alebo Are/are-events.org, Margot Norton, kurátorka z New Museum v New Yorku a Jan Verwoert, pôsobiaci na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame.
„Výstava All In. At Least, a Possibility… potrvá do 28. februára 2022. Od vyhlásenia po jej záver sa ešte uskutočnia sprievodné podujatia k jednotlivým vystaveným projektom, ktoré budeme včas komunikovať. Pôjde o vedeckú prednášku, talky s medzinárodne pôsobiacimi kurátorkami a podobne. Na sprievodnom programe stále pracujeme,“ dodala k výstave Lucia Gavulová, ktorá je spolu s Jenom Kratochvilom, riaditeľom Kunsthalle Bratislava, kurátorkou výstavy.
Aktuálna výstava je na jednej strane spoločným projektom, no zároveň má čo najlepšie odprezentovať individuálne autorské výstupy nominovaných umelcov/umelkýň. Ako uviedla kurátorská dvojica, tohtoročná Cena Oskára Čepana „nediktuje publiku, ako sa má správať, neukazuje doprava ani doľava, nesnaží sa autority nahradiť novými, ale otvorene a zároveň s presnosťou ponúka možnosť zmeny či úniku zo slepej uličky, v ktorej sa zdanlivo bezvýchodiskovo spoločne tlačíme. Cesty sa núkajú cez meditáciu, queerovanie etablovaných diskurzov, súčasných i historických naratívov, utopické vízie s náznakmi ich protipólov, jemný flirt s dystópiou, alebo priamo a ostro znejúci hlas rozhorčenia.“
Výstava All In. At Least, a Possibility… je otvorená vždy v súlade s otváracími hodinami Kunsthalle Bratislava, v aktuálnom protipandemickom režime. V pondelok, 07. 02. popoludní bude z dôvodu stretnutia medzinárodnej odbornej poroty pre verejnosť zatvorená, otvorená však bude v utorok, 08. 02. popoludní (oproti pôvodným otváracím hodinám).
Zatiaľ čo sa uzatvára Cena Oskára Čepana 2021, otvára sa Cena Oskára Čepana 2022.
„Cena Oskára Čepana naďalej ostáva určená vizuálnym umelcom/kyniam do veku 40 rokov, bez obmedzenia média, k zásadnejším zmenám v jej štatúte nedochádza. Druhým rokom pokračujeme v spolupráci s Kunsthalle Bratislava ako minulý rok získaným inštitucionálnym partnerom, a tak hlavnou zmenou azda je, že sa projekt situuje do hlavného mesta. Spolupráca s jedným inštitucionálnym partnerom na jednom mieste zefektívňuje procesy v rámci organizácie celého projektu. Kunsthalle doň vstupuje v súvislosti s miestom konania výstavy nominovaných umelcov/kýň na ocenenie medzinárodnou odbornou porotou,“ uviedla Lucia Gavulová.
V tomto roku dôjde opäť, v rámci rotačného systému, k výmene dvoch členov/členiek: „Po naplnenom dvojročnom funkčnom období sa rozlúčime s Kathrin Bentele a Janom Verwoertom. Miesto nich pribudnú k trojici Søren Grammel, Edith Jeřábková a Margot Norton noví členovia/ky, ktorých účasť je aktuálne v rokovaní a pre verejnosť ich upresníme v priebehu marca,“ doplnila riaditeľka ceny.
Luki ESSENDER (*1995, Ilava)
Žije a tvorí v Štokholme.
Luki Essender prezentuje na výstave viacero príbehov s vyústením vo forme inštalácie, ktorú však vo výsledku možno chápať ako komplexné sochárske stanovisko. Vytvára prostredie, ktorého súčasťou sú v Bratislave vytvorené a vyrobené komponenty. „V inštalácii pre Cenu Oskára Čepana sa pohybuje na osi medzi sochárstvom a rituálom, medzi exaktnosťou a presnosťou vyjadrenia formou prísnej materiality, cez otvorený proces až po metaforu, náznak a transformáciu. Bohatosť vnútorných otázok, záujem o jazyk, verejné, súkromné a rôzne typy vzťahov na tejto trajektórii pretvára do bytelného a hmatateľného vokabuláru…. Motívy čerpá z verejného priestoru, či už ide o fragmenty architektúry, alebo prácu s jazykom, kategorizačnými prvkami typu popisných čísel budov, s ktorými pracuje tiež ako s matériou – indexom. Všetko, čoho sa zhostí, sa v procese mení na sochársku látku,“ napísala v kurátorskom texte Lucia Gavulová. Aj keď sa inštalácia – scéna – situácia – priestorová socha Luki Essender na výstave Cena Oskára Čepana môže javiť ako uzavretá vec, autor*ka svoje projekty neuzatvára: rád*a sa vracia aj k starším dielam s novonadobudnutým poznaním a s odstupom času, ktorý v tvorbe Luki nie je ani trochu lineárny.
Èv van HETTMER (*1987, Nitra)
Žije a tvorí v Hamburgu.
„Èv zahaluje do zářivých odstínů růžové a oranžové temné záhyby světa, který sice prošel globálně rozšířenými hnutími jako #metoo nebo #timesup, přesto se stále potácí v odkazu naší téměř nedohlédnutelné historie patriarchálního systému moci a s ní spojeného útlaku a přehlížení všech těl, která nejsou dostatečně mužná a nesvítí bílou pletí. S vervou a vnitřní nutností expresivně popisuje svá monumentální plátna statementy, slogany a výroky, které zabodávají ostré hroty do způsobu myšlení muži dominovaného světa. Év se nebojí konfrontace, ironie, sarkasmu, ani přímé ostré kritiky, přestože se ve většině vyjadřuje spíš s pro ní přirozenou mírou uštěpačnosti, než doslovnosti vyřčení problémů, které nás obklopují,“ napísal kurátor Jen Kratochvil, podľa ktorého je Èv romantickou umelkyňou ako z kníh dejín umenia, ktorá tvorí sama podľa seba a okolnosti sú tak len ďalším zo záhybov reality.
Ondřej HOUŠŤAVA (*1995, Vítkov)
Žije a tvorí v Prahe.
Ondřej o sebe nerád hovorí ako o umelcovi, pretože tento pojem kriticky vníma ako historicky definovaný konštrukt etablovaný patriarchálnymi systémami moci privilegovaného západu. Považuje sa skôr za producenta alebo mediátora množstva hlasov, ktoré vyzýva na spoluprácu. Umenie je pre neho nástrojom rezistencie, tvorby nových inkluzívnych naratívov a spochybnením kodifikovaných spôsobov vnímania, správania sa a existencie. „Jeho nová filmová instalace zkoumá otázky orientace, vazby mezi tělem a prostorem, ve kterém se nachází, stejně jako vzájemná oboustranná ovlivnění, která z takové vazby plyne. Hledá cesty jak se vyjadřovat jinak, jak poslouchat jinak, jak se jinak pohybovat. Po vymazání původních kontextů se prostor stává neznámým, nabízí potenciál ztracení se v absenci původně jasných navigačních bodů. A je pak otázkou jestli původní autoritativně ustavený systém záchytných bodů má být nahrazen novým nebo jestli je možné plně pojmout neznámé a matoucí a naučit se žít v něm samotném,“ napísal kurátor Jen Kratochvil
Tamara KAMETANI (*1988, Nitra)
Žije a tvorí v Aténach a Londýne.
V roku 2005 vyšiel vo francúzskom vydavateľstve Libraire Arthéme Fayard román Michela Houellebecqua Možnosť ostrova. Vysporadúva sa v ňom s celým ľudským pokolením v štádiu vrcholného úpadku sveta. V roku 2021 prichádza Tamara Kametani s prvou časťou trilogickej predikcie o možnom smerovaní sveta, s možnosťou ostrova Null Island. Nie len to svedčí o aktuálnosti, ak nie univerzálnosti témy naprieč dekádami. Null Island je miesto, ktoré sa ešte len má stať domovom pre všetkých. V roku 2020 doľahlo na autorku presvedčenie, že sa vo svojej tvorbe chce posunúť bližšie k nápadom a predstavám, ktoré mala o jej ďalšom smerovaní. „Už vtedy sa Tamare začal v mysli odvíjať príbeh, oscilujúci na osi utópie a dystópie, prichádzajúci de facto z budúcnosti, no reagujúci na súčasnosť. Má v ňom miesto pandémia, náboženstvo, viera, konšpiračné teórie aj eskapické scenáre. Jeho misia a obsah sú vo vyjadrení zrejmé, voľba filmového média tiež – v dobe neistôt z možností prezentácie fyzických objektov sa javí ako dostatočne flexibilnou a reprezentácie-schopnou – aj v prípade potenciálnych sťažených podmienok – alternatívou,“ napísala v kurátorskom texte Lucia Gavulová.
Viktorie LANGER (*1988, Žiar nad Hronom)
Žije a tvorí v Prahe a Novara di Sicilia.
„Viktorie svým dílem nabízí alternativu ke kodifikovanému čtení reality. Doslova představuje jakousi abstraktní mapu pro hledání cesty k prozření. Není to ale digitální mapa, která by nám vykalkulovala nejrychlejší trajektorii, ukázala sérii čerpacích stanic a odpočívadel po cestě a varovala nás před možnou zácpou v dopravě nebo upozornila na místa s vyšším nebezpečím havárií. Její mapa je spíš návodem jak se současným světem dravého pozdního kapitalismu pohybovat tak, abychom jeho systematické sevření našich osobních i profesních životů mohli zcela obejít. Společně s instalací „Free Spirit” nám nabízí nejnovější číslo svého zinu s názvem „Victory”,“ napísal v kurátorskom texte Jen Kratochvil. Viktorie podľa neho presne nadväzuje na veľmi silnú tendenciu súčasného umenia hľadania novej spirituality plne odstrihnutej od inštitucionalizovaných a politických celkov veľkých náboženských tradícií a systémov.Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom.
www.oskarcepan.sk
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/
@oskarcepan
Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia
Spoluorganizátor: platforma na podporu umenia collective, Kunsthalle Bratislava
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt podporila Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj.
Partneri: J&T Banka, Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, Young Visual Artists Awards
Mediálni partneri: Denník N, RTVS, Rádio Devín, Rádio_FM, SITA, WebNoviny.sk, Flash Art, Artalk.cz, Vlna
Zuzana Golianová / Mediálna podpora Ceny Oskára Čepana 2021 a 2022
Informačný servis