TRENČIANSKE TEPLICE 25. júna (WEBNOVINY) – Za vyše 50 rokov kariéry si na svoje konto pripísal najprestížnejšie filmové ceny – Oscara, francúzske ocenenie Cézar, britskú BAFTU či Veľkú cenu poroty z Cannes. Na Art Film Feste si svetoznámy scenárista Jean-Claude Carriére v sobotu počas záverečného ceremoniálu preberie ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.
Spolupracovník režisérov svetových mien – Buňuela, Formana, Wajdu, Schlöndorffa, Malleho či Godarda počas festivalu ponúkol prednášku na Master Class a na tlačovej konferencii zaspomínal na svoje začiatky – ako trikrát do týždňa chodieval do parížskych kín, roznášal letáčiky do umeleckých štvrtí, ako ho kinematografia fascinovala a ako sa k nej vlastne náhodou dostal. A po celý život jej zostal verný.
„Sledoval som evolúciu filmov. V 50. rokoch sa pracovalo podľa obrovských kníh scenárov. Bol tam napísaný celý film, akú techniku použiť, ako nastaviť kameru, ako sa má kto hýbať. Všetky filmy boli úplne rovnaké – líšili sa iba príbehom. Ale potom nastúpila nová vlna, ktorej som bol našťastie súčasťou. Zrazu začali filmári tvoriť snímky, v ktorých zanechávali vlastný podpis, seba samého. Som rád, že som sa podieľal na tejto revolúcii,” povedal Jean-Claude Carriére
Začínal s krátkymi filmami ako scenárista a spolurežisér. Za jeden z nich v roku 1961 dokonca získal Oscara. „Producent za mnou prišiel a hovorí mi: „Získali sme Oscara!“ A ja som sa ho opýtal: „Čo je to Oscar?“ Ani som nevedel, čo je to za cenu,“ zaspomínal si Carriére.
Do dejín svetovej kinematografie ho však viac ako zlatá soška, zapísala spolupráca s legendou európskeho filmu, Luisom Buňuelom. Z ich dlhoročnej spolupráce vzišli skvosty svetovej kinematografie. „Práca s Buňuelom bola ako dostať sa do finále na olympijských hrách. Nedá sa vystúpiť vyššie,” povedal Carriére počas Art Film Festu.
Buňuel si ho vybral v roku 1963, keď hľadal francúzskeho spoluscenáristu k snímke Denník komornej (Le Journal d’une femme de chamber). Stretol sa s viacerými spisovateľmi, ale hneď – na jednom jedinom obede si „zamiloval“ práve Carriérové nápady. To bol začiatok spolupráce, ktorá trvala skoro 20 rokov. Návštevníci festivalu si z ich spoločnej tvorby mohli na festivale pozrieť aj drámu Skrytý pôvab buržoázie (The Discreet Charm of the Bourgeoisie, 1972).
So skutočnosťou, že za film najväčšiu slávu zožnú najmä herci a režisér a zvyšok tvorivého tímu ustupuje do pozadia, nemá žiaden problém. Riadi sa umeleckou metaforou – scenár je ako húsenica a film ako motýľ. „Myslím, že je to na každom autorovi, či už je to režisér alebo scenárista, nájsť si svoju vlastnú cestu. Ja som sa rozhodol, že nechcem byť režisérom. Je to môj výber a rozhodol som sa tak veľmi skoro. Priťahovali ma iné formy písania. Chcel som ďalej písať knihy a veľmi mi učarovalo divadlo. Ak by som sa stal režisérom filmov, nemohol by som robiť nič iné. Mal by som na sebe nálepku „režisér“.
Legendárny filmový umelec neustále zdôrazňuje aj dôležitosť spolupráce medzi režisérom a scenáristom, ktorú na tlačovej konferencii v Kúpeľnej dvorane prirovnal k provizórnej svadbe: „Scenár je niečo, pomocou čoho sa rozprávate s režisérom – a nielen to – ešte to s ním aj hráte. Prvá otázka, ktorú si vždy kladieme, keď chceme vyjadriť pocit alebo vzťah je – dá sa to zahrať? A úplne najlepšie je vyskúšať si to medzi sebou.“
Aj napriek tomu, že držiteľ najprestížnejších filmových ocenení v septembri oslávi 80 rokov, srší neustále novými nápadmi a dokazuje, že vek je skutočne len číslo. „Pierre Etaix má 83 rokov a je vo forme, dnes ráno mi volal a povedal, aby som vás všetkých pozdravil. Práve spolu pracujeme na scenári – myslím, že človek môže na scenároch pracovať do vysokého veku a v Balzacovom prípade aj po smrti,“ uviedol francúzsky scenárista na margo svojho obľúbeného spisovateľa. Jean Claude Carriére si dnes večer preberie ocenenie Zlatá kamera a krátko na to odletí na služobnú cestu do Macedónska.
