BRATISLAVA 21. novembra (WEBNOVINY) – Podpredseda Smer-SD Dušan Čaplovič je prekvapený, že v prípade navrhovanej zmeny zákona o jazykoch menšín na zníženie hranice z 20 na 10 percent, pri ktorej môžu národnostné menšiny používať svoj jazyk v úradnom styku, sa nepočká na budúcoročné sčítanie obyvateľstva. „Vychádza sa z čísiel, ktoré nemusia byť presné, pretože sú za roky 1991 až 2001 – oplatilo by sa počkať, aby sme videli, aká je situácia zloženia občanov podľa národností v jednotlivých obciach SR,“ uviedol Čaplovič v relácii STV O päť minút dvanásť. Myslí si, že strana Most-Híd, ktorá s návrhom prišla, ním „tlačí na plyn“ pred komunálnymi voľbami. Čaplovič poukázal na záver Benátskej komisie týkajúci sa stanoviska k novele zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého niektoré ustanovenia tohto zákona rozširujú ochranu národnostných menšín zavádzaním zmien v prospech menšinových jazykov.
Podpredsedníčka Most-Híd Edita Pfundtner argumentovala, že strana sľúbila svojim voličom ako prvoradý cieľ „odstrániť reštrikčné opatrenia predchádzajúcej vlády“, či už v oblasti práv národnostných menšín, alebo opatrenia súvisiace so štátnym občianstvom, aby sa dosiahol pokoj v spoločnosti. „O zákone o štátnom jazyku sa už hovorilo veľa, možno aj priveľa, ale stále nie dosť,“ myslí si Pfundtner. Poukázala na iné ustanovenie záverov Benátskej komisie, podľa ktorého sa zistilo, že určité časti zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala a preto ich treba revidovať. Podľa Pfunder aj vysoký komisár OBSE a poradný výbor Rady Európy poukázali viackrát na nerovnováhu zavádzania medzinárodných zvyklostí do nášho právneho poriadku. „Napríklad aj to zníženie kôra,“ dodala.
Podpredsedníčka Most-Híd vo všeobecnosti nesúhlasí so sankciami, či už v zákone o štátnom jazyku, alebo v zákone o jazykoch národnostných menšín. „Ale žiaľ, je taká situácia, že keď v zákone o štátnom jazyku zostali tie sankcie, tak museli byť implementované aj do tohto návrhu, nakoľko aj stanovisko Benátskej komisie hovorí, že musí byť rovnováha medzi týmito zákonmi, teda medzi ochranou štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín,“ konštatovala Pfundtner. Namiesto sankcií by mal podľa nej štát stimulovať občanov k dodržiavaniu pravidiel týchto zákonov a nepôsobil represívne.
„Rovnováhu sme naspäť nastolili my,“ vyhlásil Čaplovič, podľa ktorého to dosiahli novelou zákona o štátnom jazyku. Nerovnováha sa podľa neho vytvára znova tým, že veľmi tvrdo znižujú sankcie pri ochrane štátneho jazyka a na druhej strane sa nastoľujú v návrhu novely o menšinových jazykoch. Sankcie Čaplovič podporuje. „Tak ako v doprave, tak to má byť aj v tomto zákone,“ vyhlásil Čaplovič.