Ak by sme sa pokúsili nájsť stvorenia, ktoré sú na Zemi mimoriadne rozšírené a zároveň organizované do zložitých sociálnych štruktúr, narazili by sme – okrem ľudí – práve na mravce. Podľa výskumov a tvrdení skupiny nezávislých vedcov, ktorí si hovoria Spýtaj sa vedca, tkvie jadro úspechu mravcov v dokonalej deľbe práce a mimoriadne efektívnej spolupráci medzi jednotlivými jedincami. Tento systém zaručuje úžasnú produktivitu, ktorá iným druhom hmyzu len ťažko konkuruje.
Hoci sa prirodzené šírenie mravcov odohrávalo po milióny rokov, človek k nemu v novodobej histórii tiež prispel – najmä prostredníctvom lodnej a železničnej dopravy, ktorou niektoré druhy bez povšimnutia rozviezol po celom svete. Všetko však muselo niekde začať. A ak hľadáme úplné začiatky, musíme sa pozrieť do čias, keď sa po Zemi ešte prechádzali dinosaury. Mravce totiž pamätajú obdobie, v ktorom dravé jaštery vládli našej planéte, a čo je zaujímavé, na rozdiel od dinosaurov dokázali prežiť obrovské zmeny klímy a prostredia až do súčasnosti.
Hustota mravčích hniezd a počiatky v Gondwane
Odborníci zameraní na ekológiu mravcov uvádzajú, že v panamskom dažďovom pralese dosahuje hustota mravčích hniezd hodnotu 0,05 až 0,13 hniezda na štvorcový meter. To je naozaj vysoké číslo. Panama sa však nachádza na severnej pologuli, zatiaľ čo najnovšie poznatky o najstaršom fosílnom náleze mravca odkazujú na ich pravlasť v južných častiach zemegule.
„Zistili sme, že počas raného vývoja obývali oblasť Južnej Ameriky, ktorá bola ešte súčasťou pradávneho superkontinentu Gondwana,“ vysvetľuje profesor z univerzity v brazílskom São Paule. Konkrétny druh mravca, ktorý má podľa stavby hlavy blízko k takzvaným ohnivým mravcom, žil v období spodnej kriedy, teda pred 113 miliónmi rokov. Tento nález posúva dovtedy známu históriu mravcov ešte ďalej do minulosti, pretože najstaršie fosílie mravcov boli predtým známe z oblastí dnešného Francúzska a Mjanmarska (Barmy).
Vulcanidris ako pocta žene
Latinský rodový názov Vulcanidris cratensis môže na prvé prečítanie evokovať sopky či peklo, v skutočnosti však vzdáva hold brazílskej entomologičke Marii Aparecide Vulcano. Fosília objavená v Brazílii podľa horninových vrstiev, v ktorých sa našla, presahuje vek ostatných známych nálezov mravcov približne o 13 miliónov rokov. Tento objav je významný nielen z hľadiska veku, ale aj miesta, na ktorom sa fosília objavila. Kým Francúzsko a Barma boli doteraz považované za pravdepodobný zdroj najstarších mravcov, nový nález z Gondwany dáva evolúcii mravcov ďalší rozmer.
Mravce si za svoje milióny rokov existencie vybudovali výnimočné postavenie v mnohých ekosystémoch. Nie vždy si to uvedomujeme, ale pomáhajú pri likvidácii uhynutých živočíchov, opeľovaní rastlín, šírení semien a dokonca si vo svojich hniezdach pestujú huby. Ich tunely a chodbičky navyše prevzdušňujú pôdu, čím prispievajú k zdraviu lesov, lúk a ďalších biotopov.
Dlhoročné kráľovné a rozšírenie po celom svete
Niektoré mravčie kráľovné sa môžu dožiť aj dvoch desaťročí, čo je na hmyz pozoruhodne vysoký vek. V mnohých prostrediach sa mravce stávajú dominantnými, a to nielen v tropických a subtropických lesoch, ale dokonca aj v blízkosti polárnych kruhov, suchých púští či vo vysokej nadmorskej výške. Na Slovensku žije vyše sto druhov mravcov, pričom vo svete vedci popísali viac ako 12 000 druhov. A toto číslo zďaleka nemusí byť konečné, keďže prírodovedci neustále nachádzajú nové a nové druhy.
Tak ako sme spomenuli, mravcom pomohol s rozšírením po planéte aj človek – neúmyselne ich prevážal vo svojich lodiach, vlakoch či lietadlách. Nemenej dôležité však bolo aj geologické premiešavanie kontinentov, neprestajné procesy nárazu zemských dosiek a presunov pevnín, ako aj úžasná schopnosť mravcov prispôsobiť sa rôznym extrémnym podmienkam. Mnohé druhy vedia prežiť v púštnych oblastiach s minimom vlahy, iné v dažďových pralesoch s vysokou vlhkosťou či dokonca v oblastiach blízko polárneho kruhu, kde sa teploty často dlhodobo držia pod nulou.
Mravce v našom okolí
Keď sa najbližšie vydáte na prechádzku do lesa, skúste sa trochu lepšie prizrieť okoliu. Mravce majú svoje „diaľnice“ – úzke chodníčky, ktoré ich vedú až do korún stromov, alebo sa preháňajú priamo po povrchu machov a rašeliníkov uprostred mokradí. Ak máte nešťastie na takzvaných faraónskych mravcov (Monomorium pharaonis) priamo vo vlastnej kuchyni, môže byť boj s nimi poriadne zdĺhavý a nepríjemný. No vo voľnej prírode sú ich spoločenstvá mimoriadne dôležité pre zachovanie prirodzenej rovnováhy.
V konečnom dôsledku je pohľad na drobných robotníkov nesmierne fascinujúci. Práve ich prispôsobivosť a dokonalé rozdelenie úloh v kolóniách im umožnili stať sa jednou z najúspešnejších skupín hmyzu na našej planéte. A hoci mnoho z nás si ich spája s nepríjemným poštípaním či s mravcami v kuchyni, z ekologického hľadiska sú naozajstnými hrdinami prírody. Majú za sebou vyše sto miliónov rokov histórie a zdá sa, že ich evolučný príbeh je ešte zďaleka ďaleko od konca.
